Po rodnej hrude
rok 2006

Považské hrady

Sú ako obrovské korále navlieknuté na spenených vodách Váhu. Majestátne zrúcaniny Slovenských hradov nájdete pozdĺž tejto rieky od severu k juhu. Hradná sústava začína Strečnom neďaleko Žiliny a končí Plaveckým Hradom pri Trnave. Je dlhá 130 km ...

časť piata: VTÁČIA PESPEKTÍVA

Výhľad z vtáčej perspektívy z miesta, ktorému sme si zvykli hovoriť jednoducho Kopec - ma fascinoval. Vždy ma to ťahalo na jeho nezalesnené a oblé svahy, pasienky a strniská, po ktorých sa preháňal vietor od Javoriny. Vietor od Hnilého kúta.

časť štvrtá:ROZHODNUTIE

Dnes sa vraciam k vízii osamelého muža, ktorý kráča nočným mestom po popršaných uliciach...Je to prvý obraz, ktorý naruší "statiku" spomienky na vyuľdnené mesto.
Chcem opísať- na Kajov popud - ako to "tu vyzeralo", chcem opísať ulice a architektúru, neexistujúce budovy, musím sa teda naplno ponoriť do svojej mysle a vydolovať- rekonštruovať spomienku...

časť tretia: NOČNÝ CESTUJÚCI

Musím priznať, že ma celkom potešilo, že písačky, ktoré mám ukryté a uschované na dobre utajenom suchom mieste a slová uložené v mojej mysli, kohosi zaujímajú...Ďakujem preto všetkým tým, čo sa podieľajú na tvorbe tejto internetovej stránky a ktorí mi poskytli na nej priestor.

Prechádzky Mestom sú súčasťou môjho pripravovaného projektu, pomerne rozsiahleho románu, ktorý zasahuje časové pásmo takmer jedného storočia, minulého storočia, prelomu tisícročí tak, ako som ho vnímal ja sám cez svoju vlastnú skúsenosť, ale aj cez skúsenosť svojich rodičov a starých rodičov...

časť druhá: PRVÝ DEŇ VPÁDU

Ako na to teraz pozerám, mne tou chvíľou skončilo detstvo. Mal som v tom roku trinásť. Koniec detského sna vyzerá pre mňa ako chlap, ktorý je náhle umlčaný zbraňou, ktorá mu mieri na srdce.

časť prvá: ZÁHRADNÁ

Toto má byť začiatok môjho rozprávania, môjho cestovania "naverímboha" po meste, kde som sa narodil. Má to byť však prechádzka v paralelných časových pásmach, dovolím si pri nej prechádzať "šrégom" cez časy...Ako vrstvy cibule, alebo spomínané "pauzáky", budem odkrývať jednotlivé vrstvy - tak ako sa mi vynárajú keď kráčam týmto Mestom. Mestom, kde som sa narodil, kde žijem a možno aj umriem, keď si po mňa príde tá veľká čarodejnica Smrť, ktorá aj tieto chvíle uloží do jednej vrstvy obrazov...Prekryjú ich nové obrazy. Obrazy novej generácie...Keď odpadne môj čas, tak ako opadáva lístie v cykloch roka možno niekto iný, spomenie si, že vídal môj ksicht na peších prechádzkach, alebo hoc aj v Záhradnej...

Námestie slobody zase ďalej od historického charakteru

Už ste o tom počuli? Novomestské Námestie slobody bude mať zaplátanú prvú dieru. A po nej hádam aj ďalšie 2. Ale, že vraj by tieto záplaty nemali korenšpondovať s historickým charakterom srdca mesta. Pôjde skôr o budovy na spôsob sklenno-kovového mauzólea, ktoré tvorí dominantu námestia.

Čo bude so smrekom na námestí?

Nové Mesto nad Váhom – Sobotu nám do redakcie prišiel znepokojený mail. Fáma => „Smreku na Námestí slobody odrezali vrchol!“ To nemôže byť pravda, veď to by bol už fakt VRCHOL! Tak sme tam teda včera zašli a onemeli ...

Čerešňový sad na Kamennej už nezakvitne

Nové Mesto nad Váhom - Po meste sa šírila správa, že vyrúbali čerešňový sad hore na Kamennej. Že vraj nejakí Púchovčania sa jednu marcovú nedeľu pochlapili a zrúbali niekoľko desiatok čerešní. Tak sme sa tam vybrali s fotoaparátom a ...

História hľuzoviek na Slovensku

Už si to pamätá len zopár ľudí, keď obce ako Moravské Lieskové či Zemianske Podhradie boli známou lokalitou výskytu i zberu tejto vzácnej a drahej huby. V Novom Meste sa Hľuzovky zhromažďovali a následne predávali do Viedne či Budapešti...

Fáma o prameni termálnej vody

Počul som fámu. Ja som to len počul, neviem to naisto. No povráva sa ... Povráva sa, že v oblasti Zelenej vody nie je absolútne vhodné vŕtať. Nie je vhodné vŕtať do ničoho, do vlastníckych vzťahov, nájomných vzťahov, do neriešenej otázky zdroja pitnej vody, do ekologie, skrátka do ničoho.

Mesto Márie Matky

Mesto v ktorom žijeme, je zasvätené panne Márii ... Nie, neodchádzajte, milí čitatelia, tento krát vám to chcem predstaviť z iného, ako katolíckeho hľadiska. Hovorím tu o špecifickom GENIUS LOCI. Chcem vám ukázať niečo, okolo čoho síce stále chodíme, no neuvedomujeme si to a nevnímame to.

Malá politika

Nikomu sa nechce rýpať v malej politike - je to lokálna politika a je to príliš blízko "na telo". Veď predsa ľudí, čo nás vedú dennodenne stretávame, sme rodáci, sme jedna rodina , tak čo si budeme robiť zle...
A na tom stojí tajomstvo malej politiky - nikto nechce do toho rýpať.

Jednookí vedú slepých

V súvislosti s vašim článkom o pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja ma napadá metafora, ktorú všetci poznáme :JEDNOOKÍ VEDÚ SLEPÝCH....Taký mám pocit z našej vlády, myslím tým "vládu" v tomto mestečku. Slepí sme všetci my, ktorí poslušne prijímame všetko to,čo nám radní páni servírujú. Slepí sme preto, lebo nemáme i n f o rm á c i e.

Idú vyrúbať topoľovú stenu!

Vždy pohľad vám na ne uhol
Chodili ste tam možno do školy
Dva rady zvierajúce pravý uhol
Dnes sú, no zajtra už len boli
Ja pri pomyslení na to zvieram päsť
A o nich je táto zvesť ...

Opevnená zrúcanina v Haluziciach

Niektoré pramene hovoria, že pôvodne to ani nebol kostol, ale hradisko. Toto tvrdenie je pravdepodobne príliš odvážne. Zaujímavé však je, že o tento opevnený kostolík prejavil záujem aj sám Matúš Čák. V jeho prípade záujem znamenal, že predmetná nehnuteľnosť musela prejsť do jeho správy. Dokument z roku 1299 hovorí, že haluzický hrad dobylo späť od pána Váhu a Tatier kráľovské vojsko. Z tejto poznámky plynie nepotvrdená hradno-kostolná legenda.