Slovenstvo
rok 2007

Rugievit

Tento boh bol nazývaný aj duchom miesta. Mal 7 tvárí so spoločným temenom, sedem mečov okolo pása a jeden v pravici. Jeho socha (dubový idol) na ostrove Rujana bola taká vysoká, že keď biskup Absolon stál na jeho nohách, nemohol mu sekerou dočiahnuť k brade.

Vianoce 2007

22. decembra o 7:08 SEČ nastane zimný slnovrat. Sobotu bude Kračúň, teda najkratší deň v roku (trvá asi 8 hodín). V našich zemepisných šírkach vystúpi slnko len približne 16 stupňov nad obzor. V pohanských kultoch bol čas zimného slnovratu, ako chvíle, keď noc začína ustupovať dňu, predmetom osláv zrodenia slnka, zrodenia nového života, zrodenia nového roku.

Svantovit

Kroniky ho opisujú ako mocné božstvo, ktorého význam ďaleko presahoval domovský ostrov Rujanu. Toto kultové miesto bolo poslednou pohanskou baštou našich predkov. Meno Svantovit je nesporne pôvodné. Zložené je zo svętÞ (mocný, silný) a z koncovky -vit (pán, vládca, víťaz).

Živa

Najčastejšie sa označuje ako bohyňa životnej sily. Pôvod tohto božstva zatiaľ nie je známy. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že je to pôvodne staroindické božstvo Šiva (u západných Slovanov v Polabí nazývaná Siva), ktoré je známe svojim vesmírnym tancom a životnou silou.

Dedo Mráz a Snehulienka

Po roku nás zas navštívili bytosti našej dávnej mytológie. Traduje sa, že ich príchod vyvolá zimné počasie. Poklepaním Mrázovej palice zamŕzajú rieky a praskajú trámy chalúp. Dedo Mráz a Snehulienka symbolizujúci zimné živly tentokrát však sneh ani mráz nepriniesli (teda v našom regióne).

Radegast

Uctievanie Radegasta bolo na Morave veľmi rozšírené. Napriek tomu, že sa kresťanská moc usilovala v priebehu storočí o zastavenie radhošťských slávnosti, nikdy sa ich nepodarilo celkom zrušiť. Bodrí Valaši dodnes hovoria o bohoch na rožnovských pasekách, ktorí vraj všetko vedia a vyznajú sa v liečiteľskom umení.

Mokoš

Podľa severoruských a ukrajinských predstáv mala veľkú hlavu a dlhé ruky, v noci obchádzala po chalupách. Ak sa ponechala voľne prístupná kúdeľ, tak priadla, ale hrozilo nebezpečie, že niekoho opradie. Ako bohyni osudu jej je zasvätené práve vreteno a kúdeľ. Úcte sa tešila, lebo svojimi dlhými rukami rozdáva vlahu a tak aj hojnú úrodu. Z rastlín sú jej zasvätené žito, konope a vŕba.

Simargl

Dnes si povieme niečo o najtemnejšej záhade ruského okruhu bohov. V ruských rukopisoch ho nachádzame pod menami SimarÞglÞ, SemarÞglÞ, SejmareklÞ, Sim a RÞglÞ. "Povesť vremennych let" o ňom hovorí ako o jednom bohu, no "Slovo nekojego christoljubca" ho uvádza ako dvoch bohov: Sima a Rgla.

Chors

V "Slove o pluku Igorovom" sa píše, že ... knieža Všeslav v noci bežal ako vlk ... a ešte pred svitaním zkrížil cestu veľkému Chrsovi. To bol pravdepodobne mesiac. Túto domnienku podporuje aj to, že vlkodlaci sa objavovali práve za mesačného svitu.

Stribog

Na Morave znamenalo slovo „stří“ vietor. Z toho je odvodené aj meno Stribog. Ďalšími názvami Striboga boli Stříboh, Striw a Strigoň. Odvodenie by mohlo byť aj od slova "stroj, striti", čo by naznačovalo funkciu správcu dobra a možno odnímateľa dobra, ktorý by stál v protiklade k Dažbogovi. Negatívnemu pôsobeniu Striboga zodpovedá aj citát zo "Slova o pluku Igorovom", kde Stribogovi vnuci vysielajú od mora svoje strely (šípy).

Zádušnice

Prišiel zase čas poohliadnutia sa za dušami zomrelých. Je to obdobie spomínania na rodinných príslušníkov a kamarátov, s ktorými nás rozdelila smrť. Očistime teda hroby silným živlom – ohňom a tým sa vyčistia aj vzťahy s mŕtvymi. Svieca by mala horieť i v domove tých, ktorí odišli. Oslávme ich kľudný odchod a očakávaný nový zrod.

Lada

Toto božstvo má ženskú podstatu. Spája sa s ľúbosťou, s láskou, s krásou, s radosťou a mladosťou. Vyrovnáva duchovnú rovnováhu, ktorá pod vplyvom iných kultúr tlačila Slovanov k mužskému pólu. Lada symbolizuje porozumenie, chápanie, múdrosť, harmóniu a súlad. Je jej vlastná jemnosť, mäkkosť a poddajnosť. Má schopnosť zosúladiť, spájať a zjednotiť. Na rozdiel od Perúna ona predstavuje neútočenie, schopnosť nechať žiť, nechať ladom.

Rod

Tento boh symbolizuje úctu k svojmu rodu, rodine. Uctievanie predkov nespočíva len v uctievaní duší, ale aj v ctení si učenia a iných duchovných hodnôt. Pre Slovanov je charakteristické uctievanie generácií predkov bez obmedzenia sa na: "cti otca svojho a matku svoju" ako u kresťanov, ale celkom prirodzene je rozšírené i na ujov, tety, babky, dedkov, prababky ...

Veles

Boh dobytka a ochranca majetku a blahobytu. Uctievali ho oddávna pravdepodobne všetci Slovania aj keď nie vždy pod rovnakým menom. Podľa jednej legendy to bol práve Veles, ktorý zasvätil ženu do tajomstiev mágie a čarodejníctva.

Zaltys

Slovanská mytológia takto nazýva veľkého hada skrúteného v podsvetí pri koreňoch svetového stromu. Je nepriateľom slnečných síl. Naši predkovia si predstavovali jeho protipól ako Peruna-Dažboga. Ten je akýmsi zjednotením Svarožiča-Dažboga a Perúna. Dennodenne putuje oblohou a zo svojho vozu metá blesky po Zaltysovi.

Perun

Je to prírodný duch - boh mužskej podstaty, boh ktorý prináša zmenu. Bol neoddeliteľný v hospodárskom živote. Je takisto hromovládny, ako napríklad boh starozákonný, ale aj Zeus. Nie je stelesnením celej božskosti, je len jednou z božích podstát. Úcta k bohovi hromovládcovi je príznačná nielen pre Slovanov, ale aj pre väčšinu Indoeurópanov.

Svarog a Svarožic

Svarog je božstvom nebies či presnejšie nebeského ohňa (niekde ho nazývali aj nebeským kováčom). Jeho meno pochádza zo „svargas“ => „žiariaca obloha“ alebo „svarati“ => „žiariť“. Slovanské svar, svor, svariti má jednoznačnú spojitosť s ohňom. Indoeurópske "svar" znamená svetlo alebo tiež žiariaca obloha. Iránske "hvar" znamená slnko. Rumunské slovo sfarog znamená prežeravený, suchý. Svarog predstavuje stelesnenie slnečných síl.

Slovanské svätyne

Najstaršia zmienka o slovanskom chráme je z centra kmeňa Ratarov z Riedegostu. Drevená svätyňa tu stála uprostred hája na zvieracích rohoch v základoch (táto ochranná funkcia bola zistená aj u iných opevnení). Vonkajšie steny svätyne zdobilo množstvo vyrezávaných obrazov bohov a bohýň. Vo vnútri stáli sochy označené menami bohov v čele s hlavným božstvom Svarožičom, vedľa nich zástavky a vojnové odznaky.

Obetiská

Oveľa častejšou a všeobecne rozšírenou formou obetného miesta (ako chrámy) boli u Slovanov obetiská (obetištia) pod šírym nebom, ktoré vymedzovali posvätné pole, v ktorého strede stál idol.

Posvätné háje

Prírodnému náboženstvu Slovanov zodpovedá kult pod šírym nebom: na výšinách, pri vodných prameňoch, nápadných stromoch alebo kameňoch. Charakteristickým kultovým miestom boli hlavne posvätné háje. Potom sa k nim pridali rôzne obetištia.