Slovenstvo
rok 2007

Slovanský pohreb

Mŕtveho vynášali Slovania zásadne oknom, otvorom v stene, dierou pod prahom alebo otvorom v plote dvora. Vynášanie dvermi a bránami nebolo prípustné, lebo dušu mŕtveho treba zmiesť, aby nemohla nájsť cestu späť a neškodila pozostalým ako upír alebo iný ľudský démon. Ku zvykom spojeným so smrťou patrilo aj položenie mŕtveho na Matku Zem, ktorej mal odovzdať silu.

Slovanská svadba

Pred prijatím kresťanstva dochádzalo k svadbe dvoma spôsobmi: výkupom od otca alebo únosom. Zatiaľčo prvý spôsob kresťanská spoločnosť prevzala, druhý bol odsudzovaný ako niečo typicky pohanského, či už išlo o únos násilný alebo oboma partnermi dopredu dohovorený.

Veštby

Predpovedanie budúcnosti bolo pre starých Slovanov životnou nevyhnutnosťou, lebo pomáhalo pri správnom rozhodovaní. Praktiky veštenia sa dajú rozdeliť do troch hlavných kategórií:
- veštenie z vnútorných psychických stavov (predtuchy, sny, halucinácie, extáza a paranormálne schopnosti)
- veštenie z vonkajších znamení (z pohybu nebeských telies, z ohňa, z letu vtákov, z pohybu, z vnútorností a kostí zvierat, z chovania detí, z náhodných stretnutí či mimovolných telesných pohybov - napr. kýchnutie)
- veštenie zo zámerne navodených situácií (losovanie, liatie vosku alebo olova, poloha odhodených predmetov, pohyb predmetov hodených do vody atď.)

Mágia v slovanskom svete

Pre Slovanov je mágia možnosťou ako usmerniť sily prírody. Jej základným predpokladom je názor, že príroda nie je neosobnou skutočnosťou, ale že všetky jej sily a zákony sú prejavom živých bytostí podobných zvieratám a človeku. Pozitívne stránky prírody predstavujú dobrí a negatívne zlí duchovia. Mágia sa snaží nakloniť si obidve skupiny, teda priamo súvisí s démonolatriou.

Obrady v slovanských kmeňoch

Slovo modlitba (aj modla) je všeslovanského pôvodu a vzniklo z praslovanského "molda" = prosba. Obsahovo sa modlitby našich predkov týkali hlavne zdaru vo vojnových ťaženiach, bohatej úrody, obchodu a vôbec hmotného prospechu.

Nebeské telesá v slovanských predstavách

Tak ako aj iné národy boli naši predkovia vášnivými pozorovateľmi oblohy. Mnohé vesmírne javy si zaujímavo personifikovali a vytvárali mýty o nebeských telesách. Dokonca pomocou nich vedeli predpovedať počasie alebo vhodnosť poľnohospodárskych prác. Poďme si teda ukázať, ako chápali slnko, mesiac, hviezdy, ...

Strava našich predkov

Vo veľkej väčšine sa starí Slovania živili prevažne rastlinnou stravou. Mäso jedli pomerne zriedkavo. Ak už jedli mäso, za vhodnejšie považovali voľne žijúce zvieratá. Verili, že konzumácia mučených zvierat človeka oslabuje. Domáce zvieratá chovali zásadne voľne!

Prínos kresťanstva do našej kultúry

Pri príležitosti sviatku svätého Cyrila a Metoda si priblížime prínos kresťanstva z pohľadu, ktorý nebýva obvykle prezentovaný.

Slovanský pohľad na zvieratá

Slovania vedeli, že zvieratá sú vnímavé a v mnohých smeroch i viac ako ľudia. Boli si vedomí toho, že sú to mysliace bytosti, aj keď myslia ináč ako ľudia. Pokladali ich za tvory hodné porozumenia, dokonca sa od nich mnohé veci učili. Podľa našej prírodnej viery majú zvieratá dušu aj ducha, ale duch nie je tak vyvinutý ako ľudský.

Vajano

Dnes 19:08 Slnko zmení svoj smer a začne sa vzďaľovať. Okamih najdlhšieho dňa v roku a začiatku leta býval obdobím bujarých oslav letného slnovratu. Magickým spôsobom sa mal zaistiť zdarný priebeh leta, proces zrenia a plodivej sily. Je to čas, kedy sa človek dostáva do harmónie s prírodou, vychádza svojim vedomím zo seba a splýva s pulzujúcimi silami prírody.

Slovania a flóra

Podľa našich predkov bola každá rastlina na svete dôležitá. Vedeli, že každú bylinku môže človek využiť, ak ju nezmyselne nezničí. Citový vzťah k rastlinám podmieňoval životný postoj, na základe ktorého sa Sloveni snažili o obojstranne výhodné spolužitie a nie iba o jednostranný zisk človeka. Vedeli, že sila človeka môže rastlinu osviežiť a sila rastliny môže osviežiť človeka. Vedmy a vedomci vedeli aj o spriaznenosti človeka a rastlín na duchovnej úrovni.

Rusalské sviatky

Slovania v tomto období oslavovali prechod jarného obdobia do letného. Blížil sa najväčší sviatok roka - Vajano a naši predkovia boli nabití energiou Kveteňa (staroslovansky mesiac Máj). Je to neprehliadnuteľný dôvod na oslavu.

Slovanská duša

Počas života na Zemi je sídlo duše v hrudi, v srdci, môže sa však podľa okamžitej činnosti človeka prejaviť aj v iných častiach tela. Pri úmrtí opúšťa príbytok oknom (zvyk otvárať okno) alebo dušníkom (zvláštny otvor v stene). Osobe s povesťou čarodejníka však bývalo zvykom spraviť dieru v strope.

Kňazi

Táto spoločenská vrstva našich predkov sa vytvorila iba u pobaltsko-polabských Slovanov, tam kde sa stalo vytvorenie kultu nevyhnutnosťou. Upevnená pohanská ideológia sa stala nástrojom sebaobrany proti kresťanstvu a kňazi boli jej nositeľmi.

Čarodejníci, čarodejnice, vedmy, vedomci ...

Výraz čarodejník, čarodej je všeslovanský a súvisí s rytím čiar a obrazcov (na zemi, v popole ...), ktoré sprevádzali magické praktiky, vyvolávanie duchov a pod. V niektorých krajoch sa používali skôr pojmy vedma, vedomec, volchv, ved, vedun, vraž alebo vrač.

Vznik sveta

V jednej severoruskej piesni sa rozpráva o dvoch bytostiach, ktoré putujú po oceáne a vynášaju z jeho dna zem. Sú interpretovaní ako biely a čierny (podobnosť s čínskou predstavou dvoch prapodstát, ktoré symbolizuje znak "jing-jang"), tvarujúci príslušné rozdielne podoby zeme. Slovanský svetonázor hovorí o partnerstve dvoch protipólov (dobra a zla, tmy a svetla, ...) už pred vznikom sveta. Je to typická dualistická filozofia.

Slovanská démonolatria VIII. => Ochrancovia domova

Bytosťami, ktoré stretáme v alebo pri svojich domovoch, sa končí seriál Slovanská démonolatria. Rozprávkový svet popisujúci javy dejúce sa okolo nás, však bude predstavovaný v ďalších článkoch o svetonázore našich predkov.

Slovanská démonolatria VII. => Bytosti osudu

V dnešnej časti o duchoch starých Slovanov si predstavíme bytosti osudu. Niektoré z nich (ako napr. sudičky) poznáme z rozprávok. O iných budete čítať možno po prvý krát ...

Slovanská démonolatria VI. => Lesné bytosti a duchovia času

Ďalšími zaujímavými bytosťami staroslovanských mýtov boli lesné bytosti a duchovia času. Les je jedným z najtvorivejších prostredí, ktoré podnecuje fantáziu. Stále sa v ňom niečo deje a vysvetliť tieto prírodné pochody najmä deťom, bolo najlepšie práve formou rozprávkových bytostí. Podobne aj duchovia času slúžili na motiváciu detí k návratu domov po zotmení. Ale aj zo zdravotného hľadiska pre všetkých ľudí, ktorí by nemali zabúdať na obedňajší oddych a najdôležitejšie jedlo dňa.

Slovanská démonolatria V. => Bytosti polí

Slovania ako poľnohospodársky národ veľmi citlivo vnímali úkazy týkajúce sa ich hlavnej pracovnej činnosti. Javy, ktoré sa im stávali počas roka na poliach personifikovali. Vznikli nám teda rôzny démoni, ktorých si dnes predstavíme.