Slovenstvo
rok 2010

S L O V E N I - SVÄTOPLUKOVA RÍŠA

Na Samovu ríšu nadviazala Svätoplukova ríša, v prameňoch nazývaná Slovenská zem (podľa Nestora) alebo Veľká Morava (podľa Porfyrogeneta). Obsiahla obrovské územie s vplyvom od Baltu po Jadran a Čierne more s mocenským jadrom medzi Bratislavou a Nitrou. Postavila sa na kresťanskom základe, snažiac sa takto obstáť v rodiacej sa stredovekej Európe. Skrze poslov Konštantína a Metoda práve tu vyzrela slovanská vzdelanosť a písmo, ktoré vzápätí rozžírili medzi všetkých Slovanov.

História Slovenska : Slovensko na Ptolemaiovej mape

"Dokiaľ antilopy nebudú mať svojich historikov, príbehy o love budú vždy glorifikovať lovcov." (africké príslovie)

Franský kupec Samo, kráľ staroslovenský - Poslovenčenie

Osoba, která banální a obyčejné věci osvětlí z jiného úhlu, může být pro nás zdrojem zděšení. Nechceme měnit naše představy. Cítíme se takovými požadavky ohroženi. "Všechno podstatné už víme!" prohlašujeme. Potom se ukáže Ten-který-mění a rozmetá naše vžité představy. F.Herbert

Je veľmi pravdepodobné, že Samo Slovenov poznal, keďže Frankovia poznali otroctvo a otrokov nazývali pojmom Sclavi (Slovania), čo je aj latinské i grécke pomenovanie Slovanov. Práve zo zajatých Slovanov sa v tých časoch často stávali otroci. Aký pomer zajatých Slovanov sa stal otrokmi svedčí aj to, že práve Slovania dali názov pomenovaniu každého otroka v Európe (porovnaj dnes v angličtine slav - Slovan, slave - otrok). Možno sa Samo s otrokmi stretával dosť často na to, aby mu rozprávali o svojej rodnej krajine a on mohol zatúžiť vydať sa tam a svojou šikovnosťou si vydobiť osud, aký mu doma nebol súdený.

Franský kupec Samo, kráľ staroslovenský - Potomkovia

Historikové mají velkou moc, a někteří z nich to vědí. Znovuvytvářejí minulost, mění ji tak, aby potvrzovala jejich vlastní výklad. Tím zároveň mění i budoucnost. F.Herbert

Podľa franského zvyku, ktorý uzákonil kráľ Chlodovik, sa majetok po smrti otca delil medzi všetkých jeho synov. Toto bolo príčinou mnohých bratovražedných bojov, ktoré sa stali trvalou súčasťou fungovania franského štátu. Boje medzi jednotlivými Merovejovcami dominovali franským dejinám počas celého 6. a 7. storočia. Každý mužský potomok z generácie na generáciu chcel mať svoj vlastný diel a tak sa pôvodne veľká ríša delila medzi nich na drobné kráľovstvá, kde každý panoval. Rozdeľovanie a fragmentácia ríše mala za následok stratu moci a politického vplyvu. Tento scenár sa vyskytoval nie len u Merovejovcov, ale aj na konci trvania Samovej ríše, a v závere existencie Veľkej Moravy.

Franský kupec Samo, kráľ staroslovenský - Pôvod

Zápis historie je v podstatě jen proces odvádění pozornosti. Většina historických líčení odvádí pozornost od tajných vlivů v pozadí zaznamenaných událostí. F.Herbert

Pojem Samova ríša je na našom území veľmi známy. Koniec koncov, je to jeden z prvých historicky doložených známych vyspelých štátnych útvarov na našom území vytvorený našimi predkami. Z kontextu dejinných udalostí vyplýva, že Samova ríša vyrástla na ramenách starších kmeňových zväzov, kniežatstiev, či kráľovstiev. Tie, okrem Vanniovho kráľovstva, nie sú vyslovene spomenuté v starovekých kronikách, pretože s nimi kronikári a ich vládcovia neprišli do takého styku, ktorý by vyslovene vyžadoval zmienku. Že boli, sa dá vydedukovať tak, ako sa z existencie chleba dá vydedukovať pole, na ktorom vyrástlo žito, mlyn na pomletie múky, či pec, v ktorej sa chlieb upiekol. Že Samo prišiel do viac-menej dobre organizovanej krajiny s vyspelou vojenskou silou svedčí fakt, že sa zakrátko vysporiadal s Avarmi, v tej dobe sužujúcimi našich predkov, a o niekoľko rokov na to úspešne odolával vojenskej sile Franskej ríše, dokonca sám východ Franskej ríše úspešne napadal. Kto bol ten franský kupec Samo, ktorý zjednotil podunajských Slovenov, kto bol ten kráľ Samo, ktorý si dovolil postaviť sa vtedy najmocnejšej ríši Európy, a nielen že nebol zadupaný do prachu, ale franské vojská odrazil a sám úspešne koristil na ich území? Žiaľ, vychádzať môžeme iba z dobových správ kroník, kde sa o Samovom pôvode píše nemnoho.

S L O V E N I - SAMOVA RÍŠA

Venujme sa teraz chvíľu nositeľom jazyka - starým Slovanom. Do písanej histórie sa vynárajú v období sťahovania národov. Takto o Slovanoch píše byzantský cisár Lev VI. Múdry:

˝Aj slovanské kmene sa navzájom podobali spôsobom života a mravov. Boli tiež slobodné a nechceli žiť v otroctve alebo poddanstve, najmä vtedy, keď ešte bývali v pôvodnej vlasti za Dunajom. Keď sa odtiaľ presťahovali sem a boli prinútení prijať poddanstvo, nechceli dobrovoľne poslúchať nikoho iného iba samých seba. Pokladali totiž za lepšie trpieť pod útlakom vládcov pochádzajúcich z ich vlastného kmeňa, ako slúžiť a podliehať rímskym zákonom. Aj tí, ktorí prijali sviatosť spásonosného krstu, žijú týmto spôsobom života až do dnešných čias podľa zaužívaných zvykov svojej dávnej slobody. Slovanské kmene boli také pohostinné, že to neviem ani povedať. Túto svoju vlastnosť nestratili ani teraz, lež stále sa jej rovnako držia.˝

S L O V E N I - Etnogenéza Slovanov 2/2

Tu už sa dostávame k problematike pravlasti Slovanov a k samotnému vzniku slovanských jazykov a národov. Najstaršie slovanské kroniky kládli pôvodné sídliská Slovanov do oblasti stredného a dolného toku Dunaja (čiže na územie dnešného Slovenska a jeho širšieho okolia).

Etnogenéza Slovanov 1/2

Vznik slovanského etnika stále patrí k ťažkým problémom raných európskych dejín. Úplne prvé podložené správy o Slovanoch zaznamenali až neskoroantický autori píšuci v 6. stor. To však bolo až v dobe, keď sa nespočetné skupiny Slovanov valili do oblasti Karpát v južnej a strednej Európe.

Boli Vandali Slovania? (tretia časť)

Učili vyučených
Keď veľkomoravský vládca Rastislav nakoniec prišiel k názoru, že starý arianizmus už nemá silu odolať západnému a východnému kresťanstvu, požiadal o „nových“ učiteľov, ktorí podľa jeho textu však majú učiť tých, ktorí sú už dávno vyučení. Po sérii veľkých a malých intríg to vyzerá tak, že vplyv Ríma bude v ríši väčší ako vplyv Byzancie.

Boli Vandali Slovania? (druhá časť)

Proti Frankom

História pozná tri veľké vojny medzi Slovákmi – Vandalmi ako nosičmi ranného kresťanstva a Frankami ako vyznavačmi spojenia pápeža a svetskej moci.

Boli Vandali Slovania? (prvá časť)

Dvaja kresťanskí historici opisujú v svojich prácach činy slovanských kmeňov na dnešnom území Slovenska o niekoľko storočí skôr ako to uvádza naša oficiálna história. Evanjelický farár Samo Chalupka bol nielen básnikom, ale aj človekom, ktorého zaujímali historické súvislosti. V poznámkach k svojej básni Mor ho!, opisuje osídlenie nášho územia kmeňom Limigantov, nazýva ich Lemiaci. Tí podľa oficiálnej rímskej histórie osídľovali naše územie už stáročia pred narodením Krista. Katolícky kňaz profesor Štefan Šmálik preskúmal históriu iného kmeňa – Kvádov. Z jeho prác vyplýva, že Kvádi neboli germánskym, ale slovanským kmeňom. Z historických prameňov vieme, že Kvádi patrili do kmeňového zoskupenia Svébov – a tak vystupovali až do 5. storočia, kedy všetky tieto slovanské kmene dostávajú súhrnné pomenovanie Vandali.

S L O V E N I - Indoeurópske korene Slovenčiny

Predtým akoby ponorení v ľudstve, desaťtisíc rokov boli Slovania súčasťou národa, ktorý sa zvykne nazývať Indoeurópania. Zrodil sa na území od Dunajskej kotliny cez povodia Odry, Visly a Dnepra až po čiernomorské stepi. Tí, ktorí odišli na západ, stali sa Románmi, Keltmi, Germánmi. Tí, ktorí odišli na juh a východ, stali sa Grékmi, Peržanmi, Indmi. Tí, ktorí ostali na území zrodu, ostali Slovanmi.

S L O V E N I - Skryté počiatky Slovanstva

Kto sú Slovania a Slováci? Ako sa poprepletali tisíckami rokov dejín? Odkiaľ sa vzalo to slovo, ktoré majú v názve a ktoré je ich osudom už toľké veky? Vždy nás bude zaujímať, kto sme, odkiaľ sme prišli a kam kráčame. Snažíme sa nahliadnuť do hĺbok praveku nie iba pre prostý záujem o starožitnosti, ale hlavne preto, aby sme zachytili začiatok nite vedúcej do budúcnosti.

Krétské písmo na Moravě

V roce 1976 se opavskému archeologu Jiřímu Pavelčíkovi poštěstil neobyčejně vzácný nález, který dokumentuje na neolitické Moravě stejné písmo jako v té době na Kréte a v Řecku. Jde sice o malý keramický kotouček o průměru 4 cm a v tomto kraji ojedinělý.