Svätenie jari

Rovnodennosť je okamih, v ktorom Slnko počas svojho zdanlivého pohybu prechádza priesečníkom rovníka. Vtedy je na celej Zemi deň rovnako dlhý ako noc. Práve prechádza Slnko z južnej pologule na severnú. Dnešný deň svieti priamo na rovník, čo znamená, že obyvatelia rovníka majú na pravé poludnie Slnko kolmo nad hlavou. Na celej zemeguli, okrem presných zemepisných pólov, je dĺžka dňa aj noci rovnaká.
V tento významný okamih Slovania oslavujú  svätenie jari. Hlavným motívom je vynášanie smrti (morena, marena, morana). Ide o figúru v podobe smrti, ktorú za spevu a poverečných hier potápali v rieke a vysmievali sa jej, že im už nemôže uškodiť, pretože je z kraja nadobro zapudená. Jej meno je odvodené od slova "mor" alebo "mreť". Naši predkovia verili, že utopením alebo spálením Moreny vyženú choroby, ba aj smrť.
Lužický Srbi vynášali "Smjerc", ktorú obliekali do košele človeka, ktorý v komunite naposledy zomrel. Dávali jej aj závoj poslednej nevesty. Najsilnejšia dievka niesla figúru na dlhej tyči, ostatní po nej hádzali kamene a palice. Nakoniec ju hodili do vody alebo na pozemok susednej dediny (to sa však neobišlo bez konfliktov).
Na Ukrajine ozdobili jedno dievča zelenými ratolesťami a vencom s kvetín (nazývali ju Ljalja). Ostatné dievčatá okolo nej tancovali a Ljalja rozdávala mlieko, maslo, syr a pod. Bola akýmsi symbolom bohyne jari.
Pri vŕbach si v období Svätenia jari z očistných dôvodov chodili dievky česať vlasy, aby ich mali dlhé a bujné. Známe je obradné kúpanie sa v rieke alebo potoku.