Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2007 > > História obce Beckov

História obce Beckov

História obce Beckov

Máloktoré mesto na Slovensku má také bohaté dejiny ako Beckov. Archeologické nálezy tejto oblasti pochádzajú z lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Už za čias Veľkej Moravy tu uprostred sídlisk stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatkom 13. storočia hrad s podhradím a kostolom. Prvá písomná zmienka o obci pod menom Blundix pochádza z roku 1208. Podľa listiny Belu IV. r. 1258 sa stal Beckov kráľovským mestom.


V histórii slovenských dejín už od nepamäti zohrával Beckov dôležitú úlohu a patril k popredným sídelným celkom Považia. Povodie Váhu, stará diaľková cesta, brod pod vyčnievajúcim bralom, ako aj rozsiahle pastviny a lesy poskytovali všetky predpoklady pre osídlenie.
Beckov bol pôvodne kráľovským hradom, ako je to uvedené prvý raz v listine Bela IV. z roku 1255, keď vyslaní komisári mali preskúmať príslušenstva patriace k hradu. Až do roku 1379 zostal v kráľovských rukách, okrem približne dvadsaťročného obdobia, keď sa hradu a k nemu patriaceho panstva zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti hrad opäť spravovali panovníkom poverení kráľovskí kasteláni. Prvú donáciu na Beckovský hrad dostal Mikuláš Bánffy z Dolnej Lindvy. Ľudovít Veľký ho takto v roku 1379 odmenil za zásluhy v bojoch na Balkáne a v Taliansku.
V stredoveku pod hradom existovali dve obce, ktoré možno rozoznať na pôdoryse obce. Polohu staršej charakterizuje farský kostol (prvá písomná zmienka o fare je z roku 1332). Mladšia osada ležala priamo pod hradom. Jej rozkvet začal , keď vojvoda Ctibor získal hrad v roku 1338. Bol to po kráľovi prvý muž v krajine. Skutočnosť, že si práve Beckov zvolil za svoje rodinné sídlo, hoci mu na Považí patrilo až 15 hradov, poukazuje na pretrvávajúcu dôležitosť.
Ctibor z Beckovského hradu urobil honosné sídlo, hodné mena najmocnejšieho uhorského oligarchu vtedajších čias. Hrad za jeho éry prežíval vrcholnú dobu rozkvetu. Ctibor pozval z benátskej oblasti viacerých staviteľov, kamenárov a maliarov, ktorí potom uskutočnili prestavbu hradného komplexu v renesančnom štýle s ponechaním viacerých pôvodných prvkov gotiky. Okolo Ctibora sa sústredilo veľa umelcov z Nemecka, Poľska, Čiech, Talianska a iných stredovekých centier umenia. Množstvo obnovených - rozšírených hradov a kostolov zásobovala práve beckovská škola.
A tak práve Beckovský hrad patril medzi prvé objekty v krajine, ktoré dokumentujú začiatky renesančnej architektúry u nás. Rytierska sieň v impozantnom paláci horného hradu postavenom za Ctibora mala bohatú freskovitú výzdobu s témou poľovačky. Gotickú hradnú kaplnku talianski majstri vyzdobili freskami, ktoré znázorňovali svätých.
V minulosti tu chceli v Beckove vybudovať trhové centrum o čom svedčí zachované mestské opevnenie a trhové námestie. Druhou najstaršou stavbou je budova župného sirotinca. Stavebný vývoj beckovského podhradia je zo 17 st., keď sa v Beckove usadzovali šľachtické rodiny. Šľachta si stavala jednoduché kúrie (jednoduchý typ obydlia zemanov stavaná po roku 1600). Jednou z najznámejších bola kúria Mednyanských. V 19.storočí ešte existovalo 9-11 kúrií.
V rokoch 1691 až 1950 tu bol františkánsky kláštor. V obci bola aj teheľňa. V 19. storočí sa tu nachádzalo 5 páleníc. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Prekvitali tu i remeselníctva, najmä súkenníctvo. Koncom 19. storočia vývoj mestečka ustrnul.
- redakcia -
23.03.2007

Súvisiace články


index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet