Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2007 > > Slovanská démonolatria III. => Duchovia Vzduchu

Slovanská démonolatria III. => Duchovia Vzduchu

Slovanská démonolatria III. => Duchovia Vzduchu

Dnes sa s bytosťami našich mýtov presunieme do nebies. Démoni vzduchu sú ďalšou skupinou personifikovaných síl prírody. Väčšina z nich vedela priniesť dobré i zlé. No a pred tým zlým chránia rolničky, ktoré patrili k obvyklým rekvizitám čarodejníkov a šamanov.


Pochvist
Nazýval sa aj Pohvizd, Pogvist, Pozvizd, Pochwist, Pogwizd. Bol to vládca vzduchu, pohody aj nepohody a víchru. Ľudia sa k nemu modlili ako k bohu.
Véter
Rusi si predstavovali vietor ako starca so zakovanými ústami, dýchajúceho len medzi zuby. Keby mal ústa voľné, spôsobilo by to koniec sveta. U Bulharov mal podobu bieleho koňa. Slovinci si rozprávali o mužoch v dlhých plášťoch. Pri ich lete po oblohe vzniká vietor. Sídlom vetrov je koniec sveta pri mori alebo lesná chalúpka na stračej nôžke. Ich vládcom je hospodár, na Slovensku kráľ vetrov, ktorý jazdí na oblačnom voze, do ktorého je zapriahnutá štvorica bujných koní.
Burja, Mjateľ, Vjuga a Vichr
Sestry a brat vetru. Sú schopné konať dobro aj zlo (najmä mocný Vichr). Veterní démoni sú divokí, nie však vyslovene zlí. Stáva sa, že spôsobenú škodu aj nahradzujú. Ak ich niekto preklína, tak sa pomstia. Vichr má zvlášť démonický charakter a dokáže roztočiť diabolský tanec. Bojí sa však bleskov, pred ktorými uteká. To sa využíva v obradných kliatbach - zvolávajú sa na neho blesky. Jeho priazeň sa získavala obeťami: múkou a kúskami chleba za oknom (verilo sa, že môžu vyčistiť vzduch od chorôb a dokonca aj prebúdzať milostnú túžbu).
Mráz
Tiež brat vetra uctievaný najmä u východných Slovanov. Je to starec prichádzajúci na saniach s trojzáprahom bielych koní. Jeho príchod vyvolá zimné počasie, jeho poklepaním zamŕzajú rieky a praskajú trámy chalúp. Na Vianoce sa mu obetováva kaša alebo kyselo. Meluzína
Nazývaná aj Veternica, alebo v Lužici Bóža lošč. Je to pani v bielom rúchu s dlhými rozpustenými vlasmi. Nariekava v komíne, v krovinách, alebo na čerstvých hroboch. Jej nárek oznamuje predovšetkým nešťastie, úmrtie, živelnú pohromu, má však tiež morálny aspekt - varuje pred hriechom, narieka nad pádom dievčat. Prinášali sa jej obete: múka a soľ na okno, na kôl v plote, orechy a jablká ku komínu. Komu sa podarí počuť ju na Štedrý deň, tomu prináša šťastie.
Samovily oblakinje
Tajomné vzdušné víly, ktoré lietajú vzduchom, tancujú vetru, kopia oblaky, ktoré sú ich domovom. Z nich vyletujú na slnečných lúčoch. Ak sú nahnevané, spôsobujú búrky a blesky vystreľujú ako svoje šípy. Ak zostúpia na zem, vozia sa na jeleňoch.
Baba Jaga
Výrazne negatívna vzdušná bytosť. Rozprávajú si o nej bájky východní aj západní Slovania. Z južných ju poznajú aj Slovinci. Je to zosobnená búrka v podobe zlej škaredej stareny so strapatými vlasmi, veľkým nosom, dlhou bradou a železnými zubami (viď. obr. k článku). Lieta na ohnivej železnej "stúpe" poháňanej paličkou, pričom zametá za sebou metlou stopu. (Tu je zaujímavé obrátiť pozornosť na prastaré indické stúpy, ktorými údajne lietali ich božstvá - zachovali sa v kamennej podobe dodnes ako súčasť výzdoby niektorých chrámov.) Preto sa na uzmierenie vynášala za búrky pred dom lopata a pometlo. Inokedy uľahčovali jej let sedemmíľové čižmy, koberec samolet alebo bystrý kôň. Pri jej lete sa ohýbajú stromy, vyjú psy a vzdychá celá zem. Sprevádzajú ju jej synovia - ohniví draci (blesky). Pod dotykom jej kúzelného prútu všetko skamenie. Skrýva sa hlboko v lese, kde má chalupu na stračích nohách ohradenú plotom z ľudských kostí a lebiek. Živí sa ľudským mäsom (najmä detí) a dušami mŕtvych. Vlastní veľa pokladov napr. živú a mŕtvu vodu, ktoré používa na zlo a výnimočne naopak. Je obrazom hrozivej tváre prírody a jej rozpútaných živlov, ktoré prinášajú človeku skazu.
- Šarmi -
31.03.2007

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet