EP o Kosove: zvrchovanosť pod dohľadom
EP schválil 29. marca pomerom hlasov 490:80:87 nelegislatívnu správu, v ktorej plne podporil návrh osobitného splnomocnenca OSN Marttiho Ahtisaariho na uznanie právneho postavenia Kosova. Poslanci zastávajú názor, že zvrchovanosť pod dohľadom medzinárodného spoločenstva je pre Kosovo najlepšou možnosťou. Správa tiež opätovne zdôrazňuje perspektívu členstva Srbska aj Kosova v Únii a žiada EÚ, aby pri súčasných medzinárodných vyjednávaniach o kosovskom štatúte zaujala centrálnu úlohu.
EP v schválenej správe plne podporuje iniciatívu vedenú OSN na určenie konečného štatútu Kosova, pričom reaguje najmä na Ahtisaariho pôvodný návrh z minulého mesiaca. Ten by dal Kosovu istú suverenitu, ako napríklad právo na členstvo v medzinárodných organizáciách. Parlamentná správa hovorí, že "zvrchovanosť pod dohľadom medzinárodného spoločenstva" je pre Kosovo najlepšou možnosťou a pre povahu budúceho právneho postavenia Kosova načrtáva viacero konkrétnych návrhov.
Text "podčiarkuje, že riešenie v Kosove sa nestane precedensom v medzinárodnom práve, keďže Kosovo bolo pod vedením OSN od roku 1999" a "v žiadnom prípade" sa preto podľa europoslancov nedá porovnať so situáciami konfliktov v oblastiach, ktoré nespadajú pod správu OSN. EP tým reaguje na obavy (predovšetkým zo strany Ruska), že zaručením akejkoľvek formy nezávislosti Kosovu by sa zhoršil tlak separatistov vo svete.
Na správnu implementáciu dohody o štatúte podporuje Parlament vytvorenie misie Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) v Kosove a zastáva názor, že misia EBOP by mala mať k dispozícii všetky nevyhnutné prostriedky, aby mohla vykonávať svoj mandát.
Okrem toho sa EP nazdáva, že riešenie o budúcom postavení Kosova je postavené na fakte, že tak Srbsko, ako aj Kosovo sa majú stať v budúcnosti súčasťou Európskej únie." Správa tiež zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by sa mali na tému Kosova zaujať jednotný postoj, a to predovšetkým prijatím spoločnej pozície v Rade a jej presadzovaním na medzinárodnej úrovni, obzvlášť v Bezpečnostnej rade OSN.
Poslanci ďalej vyzvali Radu a Komisiu, aby v rámci fázy po vyriešení štatútu prikročili k dohode o zjednodušení poskytovania víz pre kosovských občanov a zohľadnili osobitné problémy ako napríklad nedostatok konzulárnych úradov v mnohých členských štátoch.
Rozprava z 28.03.2007:
V rámci rozpravy o Kosove vystúpil slovenský europoslanec Peter ŠŤASTNÝ (EPP-ED, SK) a europoslankyňa Monika FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ (PES, SK).
Peter ŠŤASTNÝ (EPP-ED, SK) uvítal schvaľovanú správu, pretože zdôrazňuje potrebu zhody oboch zúčastnených strán, aj napriek tomu, že podľa jeho názoru "v snahe primäť srbskú stranu k podpore konečnej dohody nebolo spravené všetko, čo sa dalo".
"Viem, že občania Kosova už ďalej nemôžu žiť v zabudnutí. Platia príliš veľkú cenu za každý deň, o ktorý sa vyjednávanie predĺži. Musíme však mať na pamäti lekcie z histórie, najmä to, čo sa stane, ak o konečnom výsledku konfliktu dvoch krajín rozhodne tretia strana bez jasnej zhody hlavných zainteresovaných strán. Toto je presne smerovanie správy pána Ahtisaariho, z ktorého veľmi chýba srbská podpora", uviedol.
V súčasnosti sa podľa jeho slov zdá, že všetky rozhodnutia boli urobené a Kosovo bude mať čoskoro svoje vlastné postavenie, no ak skutočne ide o trvalý mier a prosperitu na západnom Balkáne, je podľa neho potrebné povzbudzovať Belehrad, aby tiež súhlasil. "Máme zdroje EÚ a svetové inštitúcie, aby sme vedeli tento cieľ dosiahnuť. Ostávam v nádeji pre to najlepšie a preto budem hlasovať za túto správu, pričom som si ale vedomý, že vyhlásením konečného právneho postavenia Kosova sa práca zainteresovaných strán nesmie skončiť. Čím skôr sa nám podarí primäť Srbsko, aby uznalo dohodu, tým lepšie to bude pre Balkán a pre celú Európu".
Monika FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ (PES, SK) pripomenula, že Bezpečnostná rada OSN rozhodne nielen o štatúte Kosova, ale najmä o budúcnosti ľudí, ktorí momentálne v Kosove žijú. "Toto rozhodnutie bude mať rovnaký dopad na Srbov, ako aj na kosovských Albáncov. Bude mať rovnaký dopad na kresťanov, ako aj na moslimov. Bude mať dopad na to, ako sa zmení kvalita života", uviedla a doplnila, že jej osobne ako poslankyni Európskeho parlamentu "je veľmi ľúto, že sme Srbsko doviedli do štádia, kedy sa musí obrátiť na Rusko a čakať, že Rusko bude tým horúcim želiezkom, ktoré bude obhajovať záujmy Srbska v Bezpečnostnej rade Organizácie spojených národov". V súvislosti s hlasovaním o tejto správe v EP vyslovila svoje očakávanie, že "neprejdú návrhy, ktoré by nejakým zásadným spôsobom uberali legitimitu jednej zo strán, a že tento ctený Parlament podporí len tie návrhy, ktoré budú rovnako spravodlivo pristupovať k obom zainteresovaným stranám".
Vysvetlenie hlasovania (29. 3. 2007):
V rámci tzv. zdôvodnení hlasovania vystúpila europoslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK) a poslanec Árpád DUKA-ZÓLYOMI (EPP-ED, SK).
Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK) plénum informovala, že podporila správu o budúcnosti Kosova. Vyjadrila tiež súhlas so spravodajcom tejto správy, že postup EP musí byť jednotný, "pretože sa jedná o našu hranicu Únie a bude to naše budúce územie". Každému je podľa jej slov jasné, že terajší stav je neudržateľný a vyžaduje si ďalšie citlivé a trpezlivé rokovania s veľkou dávkou európskej zaangažovanosti. Ahtisaariho dokument označila za základ rokovaní a snáh o kompromis.
"Som presvedčená, že konečné riešenie nemožno nadiktovať pod hrozbou radikalizácie v Kosove alebo v Srbsku, ale musí byť výsledkom riešenia, ktoré zohľadní záujmy obyvateľov Srbskej republiky, aj kosovských Albáncov. Oba národy nesmú žiť v nenávisti, pretože nenávisť plodí násilie a je prekážkou stability a bezpečnosti regiónu", uviedla. Vyjadrila tiež presvedčenie, že schválená správa EP bude silným signálom európskej perspektívy pre západný Balkán, ktorá bude viesť k prijateľnému kompromisu na základe úcty k medzinárodnému právu a k európskym demokratickým hodnotám. "Hlavne my, poslanci z nových členských krajín, vieme akou veľkou motivačnou silou bol vstup našich krajín do Európskej Únie pre uskutočnenie mnohých politických a ekonomických reforiem. Návrat späť pred marec 1999 neexistuje, preto verím v budúcu dohodu zabezpečujúcu pokoj a stabilitu na západnom Balkáne", uviedla na záver.
Árpád DUKA-ZÓLYOMI (EPP-ED, SK) vo vysvetlení hlasovania uviedol, že správu podporil, pričom poslancov informoval aj o dôvodoch jeho kladného hlasovania. Ako spomenul, "navrhovaná kontrolovaná suverenita, ktorú po konečnom rozhodnutí BR OSN bude musieť zabezpečiť stála medzinárodná prítomnosť, je obzvlášť dôležitým riešením". Súčasné vytvorenie spoločnosti rovnoprávnych občanov je podľa jeho slov jedinou správnou cestou. "Plne podporujem, aby etnické menšiny boli ako komunity rovnoprávne, s presne určenými právami na zachovanie a rozvoj identity a s právom na vlastnú verejnú správu", uviedol a doplnil, že okrem toho podporuje aj "zabezpečenie maximálnych práv a bezpečnosti pre srbské spoločenstvo, to znamená rozsiahlu autonómiu".
Únia bude mať podľa Duku-Zólyomiho v tomto procese ústrednú úlohu, a preto je nevyhnutné, aby sa pripravil jasný plán stratégie a aktivít. Zdôraznil tiež perspektívu Balkánu, resp. Srbska a Kosova v Európskej únii, k čomu je však podľa jeho slov potrebné, aby bola v tomto regióne stabilita a pokoj. "My musíme pracovať tak, aby sa krajiny Balkánu stali súčasťou Európskej únie - bez toho naše spoločenstvo nebude úplné", dodal na záver.
Text "podčiarkuje, že riešenie v Kosove sa nestane precedensom v medzinárodnom práve, keďže Kosovo bolo pod vedením OSN od roku 1999" a "v žiadnom prípade" sa preto podľa europoslancov nedá porovnať so situáciami konfliktov v oblastiach, ktoré nespadajú pod správu OSN. EP tým reaguje na obavy (predovšetkým zo strany Ruska), že zaručením akejkoľvek formy nezávislosti Kosovu by sa zhoršil tlak separatistov vo svete.
Na správnu implementáciu dohody o štatúte podporuje Parlament vytvorenie misie Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) v Kosove a zastáva názor, že misia EBOP by mala mať k dispozícii všetky nevyhnutné prostriedky, aby mohla vykonávať svoj mandát.
Okrem toho sa EP nazdáva, že riešenie o budúcom postavení Kosova je postavené na fakte, že tak Srbsko, ako aj Kosovo sa majú stať v budúcnosti súčasťou Európskej únie." Správa tiež zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by sa mali na tému Kosova zaujať jednotný postoj, a to predovšetkým prijatím spoločnej pozície v Rade a jej presadzovaním na medzinárodnej úrovni, obzvlášť v Bezpečnostnej rade OSN.
Poslanci ďalej vyzvali Radu a Komisiu, aby v rámci fázy po vyriešení štatútu prikročili k dohode o zjednodušení poskytovania víz pre kosovských občanov a zohľadnili osobitné problémy ako napríklad nedostatok konzulárnych úradov v mnohých členských štátoch.
Rozprava z 28.03.2007:
V rámci rozpravy o Kosove vystúpil slovenský europoslanec Peter ŠŤASTNÝ (EPP-ED, SK) a europoslankyňa Monika FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ (PES, SK).
Peter ŠŤASTNÝ (EPP-ED, SK) uvítal schvaľovanú správu, pretože zdôrazňuje potrebu zhody oboch zúčastnených strán, aj napriek tomu, že podľa jeho názoru "v snahe primäť srbskú stranu k podpore konečnej dohody nebolo spravené všetko, čo sa dalo".
"Viem, že občania Kosova už ďalej nemôžu žiť v zabudnutí. Platia príliš veľkú cenu za každý deň, o ktorý sa vyjednávanie predĺži. Musíme však mať na pamäti lekcie z histórie, najmä to, čo sa stane, ak o konečnom výsledku konfliktu dvoch krajín rozhodne tretia strana bez jasnej zhody hlavných zainteresovaných strán. Toto je presne smerovanie správy pána Ahtisaariho, z ktorého veľmi chýba srbská podpora", uviedol.
V súčasnosti sa podľa jeho slov zdá, že všetky rozhodnutia boli urobené a Kosovo bude mať čoskoro svoje vlastné postavenie, no ak skutočne ide o trvalý mier a prosperitu na západnom Balkáne, je podľa neho potrebné povzbudzovať Belehrad, aby tiež súhlasil. "Máme zdroje EÚ a svetové inštitúcie, aby sme vedeli tento cieľ dosiahnuť. Ostávam v nádeji pre to najlepšie a preto budem hlasovať za túto správu, pričom som si ale vedomý, že vyhlásením konečného právneho postavenia Kosova sa práca zainteresovaných strán nesmie skončiť. Čím skôr sa nám podarí primäť Srbsko, aby uznalo dohodu, tým lepšie to bude pre Balkán a pre celú Európu".
Monika FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ (PES, SK) pripomenula, že Bezpečnostná rada OSN rozhodne nielen o štatúte Kosova, ale najmä o budúcnosti ľudí, ktorí momentálne v Kosove žijú. "Toto rozhodnutie bude mať rovnaký dopad na Srbov, ako aj na kosovských Albáncov. Bude mať rovnaký dopad na kresťanov, ako aj na moslimov. Bude mať dopad na to, ako sa zmení kvalita života", uviedla a doplnila, že jej osobne ako poslankyni Európskeho parlamentu "je veľmi ľúto, že sme Srbsko doviedli do štádia, kedy sa musí obrátiť na Rusko a čakať, že Rusko bude tým horúcim želiezkom, ktoré bude obhajovať záujmy Srbska v Bezpečnostnej rade Organizácie spojených národov". V súvislosti s hlasovaním o tejto správe v EP vyslovila svoje očakávanie, že "neprejdú návrhy, ktoré by nejakým zásadným spôsobom uberali legitimitu jednej zo strán, a že tento ctený Parlament podporí len tie návrhy, ktoré budú rovnako spravodlivo pristupovať k obom zainteresovaným stranám".
Vysvetlenie hlasovania (29. 3. 2007):
V rámci tzv. zdôvodnení hlasovania vystúpila europoslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK) a poslanec Árpád DUKA-ZÓLYOMI (EPP-ED, SK).
Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK) plénum informovala, že podporila správu o budúcnosti Kosova. Vyjadrila tiež súhlas so spravodajcom tejto správy, že postup EP musí byť jednotný, "pretože sa jedná o našu hranicu Únie a bude to naše budúce územie". Každému je podľa jej slov jasné, že terajší stav je neudržateľný a vyžaduje si ďalšie citlivé a trpezlivé rokovania s veľkou dávkou európskej zaangažovanosti. Ahtisaariho dokument označila za základ rokovaní a snáh o kompromis.
"Som presvedčená, že konečné riešenie nemožno nadiktovať pod hrozbou radikalizácie v Kosove alebo v Srbsku, ale musí byť výsledkom riešenia, ktoré zohľadní záujmy obyvateľov Srbskej republiky, aj kosovských Albáncov. Oba národy nesmú žiť v nenávisti, pretože nenávisť plodí násilie a je prekážkou stability a bezpečnosti regiónu", uviedla. Vyjadrila tiež presvedčenie, že schválená správa EP bude silným signálom európskej perspektívy pre západný Balkán, ktorá bude viesť k prijateľnému kompromisu na základe úcty k medzinárodnému právu a k európskym demokratickým hodnotám. "Hlavne my, poslanci z nových členských krajín, vieme akou veľkou motivačnou silou bol vstup našich krajín do Európskej Únie pre uskutočnenie mnohých politických a ekonomických reforiem. Návrat späť pred marec 1999 neexistuje, preto verím v budúcu dohodu zabezpečujúcu pokoj a stabilitu na západnom Balkáne", uviedla na záver.
Árpád DUKA-ZÓLYOMI (EPP-ED, SK) vo vysvetlení hlasovania uviedol, že správu podporil, pričom poslancov informoval aj o dôvodoch jeho kladného hlasovania. Ako spomenul, "navrhovaná kontrolovaná suverenita, ktorú po konečnom rozhodnutí BR OSN bude musieť zabezpečiť stála medzinárodná prítomnosť, je obzvlášť dôležitým riešením". Súčasné vytvorenie spoločnosti rovnoprávnych občanov je podľa jeho slov jedinou správnou cestou. "Plne podporujem, aby etnické menšiny boli ako komunity rovnoprávne, s presne určenými právami na zachovanie a rozvoj identity a s právom na vlastnú verejnú správu", uviedol a doplnil, že okrem toho podporuje aj "zabezpečenie maximálnych práv a bezpečnosti pre srbské spoločenstvo, to znamená rozsiahlu autonómiu".
Únia bude mať podľa Duku-Zólyomiho v tomto procese ústrednú úlohu, a preto je nevyhnutné, aby sa pripravil jasný plán stratégie a aktivít. Zdôraznil tiež perspektívu Balkánu, resp. Srbska a Kosova v Európskej únii, k čomu je však podľa jeho slov potrebné, aby bola v tomto regióne stabilita a pokoj. "My musíme pracovať tak, aby sa krajiny Balkánu stali súčasťou Európskej únie - bez toho naše spoločenstvo nebude úplné", dodal na záver.
03.04.2007