Moja cesta

Potom som zatúžil niečím byť a tak som šiel do školy, aby som bol niekým. Potom som chcel niečo mať a vlastniť a tak som pracoval a zhromažďoval. A potom prišla kríza. Žiadne vlastníctvo ma nevedelo uspokojiť, žiadna práca naplniť, žiadne vedomosti potešiť. To preto, lebo sa ma dotkla láska. Šla okolo, dotkla sa ma a zas odišla. Zanechala svoju vôňu a svoju bolesť. Tá bolesť ma naučila, že dobro existuje, ale že ho treba hľadať, lebo tu nie je. Pravá láska nenachádza miesto v tomto svete. A tak som sa stal hľadačom. Vystúpim k Bohu, ak existuje, alebo k zdroju múdrosti a opýtam sa alebo sa dozviem, kde hniezdi pravá láska, aké kľúče k nej vedú a čo je väčšie, než Láska. Vystúpil som z konformity spoločnosti, lebo som vedel, aký poklad hľadám. Zase som len bol a plakal. A mlieko a teplo po nejakej chvíli prišlo. Tentokrát v nehmatateľnej podobe od mamy zhora. Keď som sa nasýtil, bolo mi dobre. Potom som poznával, dotýkal som sa okolia zrakom duše. Nastúpil som školu života, aby som niečím naozaj bol. Pracoval som a zhromažďoval vlastníctvo vnútorného pokoja, šťastia a poznania. A potom prišla kríza. Zrazu som zistil, že všetko je úplne inak a ja vôbec nič neviem. Pyramída života sa mi zrútila ako domček z karát. A zase som len bol a plakal, až kým neprišlo mlieko zhora. Moje otázky boli zodpovedané, láska pochopená a znovu objavená, ego zahanbené. A zase som svet poznával úplne od začiatku, už nevidím rozdiel medzi mnou a nemluvňaťom. Zatúžil som po škole života, učiť sa spolu s ostatnými. Poznávať, pracovať a zhromažďovať, aby som zase pochopil, že nič neviem, nič nie som a nič nemám. A zase proste len som. Ak som smutný, plačem, ak som sýty, poznávam, učím sa, pracujem a zhromažďujem, aby som všetko zase zahodil a len bol ako bol ...