Ekodomy – šetrná alternatíva
Problematika „ekodomov“, teda stavieb pre bývanie, hľadajúcich súlad s prírodou, sa dotýka niekoľkých oborov, predovšetkým však ekológie, energetiky a architektúry. Po prvý raz sa o nich vo väčšom meradle začalo hovoriť v sedemdesiatich rokoch. Bola to doba, kedy energetická kríza tvrdo poukázala na nepríjemnú závislosť modernej civilizácie na rope a tým dala mohutný impulz úsporným technológiám. Zároveň sa začala prehlbovať ekologická kríza sprevádzaná haváriami jadrových elektrární, tankerov, ničením dažďových pralesov, stúpajúcimi emisiami skleníkových plynov, znečistením ovzdušia i vody, zamorením pôdy atd.
Stále viac ľudí sa v reakcií na to snaží hľadať súlad s prírodou, usiluje sa o návrat ku koreňom a tradíciám, uvedomujú si, že zdroje tejto planéty nie sú nevyčerpateľné a že je s nimi treba zaobchádzať šetrne. Vo svete sa horúčkovito vyvíjajú ekotechnológie, teda technológie, ktoré by zaistili vysokú životnú úroveň a pritom neškodili (alebo aspoň neškodili toľko) životnému prostrediu. Na prírodu sa ľudia prestávajú pozerať ako na čosi, s čím je treba bojovať, a stále viac sa presadzuje pochopenie, že sme jej súčasťou.
Snažiť sa o trvale udržateľný rozvoj, žiť uvedomele a skromne, spotrebovávať čo najmenej, aby zostalo aj pre ďalšie generácie – to je cieľ, o ktorý sa dnes v západnej Európe i v USA usiluje čoraz viac ľudí.
Ekodomy vo svete
Nový životný štýl našiel svoj odraz aj v bývaní, a tak „zelená architektúra“ zažíva vo vyspelom svete rozmach. Stále viac ľudí túži po tom bývať kvalitne, ale zároveň zdravo a s rešpektom k životnému prostrediu.
Snahy o ekologické bývanie môžu nadobúdať rôzne podoby. Experimentuje sa s domami s nulovou, alebo takmer nulovou spotrebou energie na vykurovanie. Rozkvet zažívajú bioklimatické domy využívajúce v maximálnej možnej miere energiu Slnka. Na modernú úroveň sa dostávajú domy z hliny a nepálenej tehly, stavajú sa domy pokryté hlinou, či zakopané v zemi ...
Od 80-tych rokov vyrastajú v Nemecku, Rakúsku, Škandinávií, Francúzsku, Británií aj inde početné „ekologické sídliská“, teda ucelené súbory stavieb usilujúce sa o čo najkomplexnejšie ekologické riešenie, energetickou úspornosťou počnúc a šetrným hospodárením s vodou a odpadmi končiac. Použitie výhradne prírodných a zaručene nezávadných materiálov ako na samotnú stavbu, tak i v bytovom zariadení, tu je veľmi obvyklé. Často sa tu počíta aj s určitou zmenou životného štýlu.
Na ekologické aspekty sa dnes v oveľa väčšej miere dbá aj u bežných domov, či už ide o orientáciu domu na svetové strany z hľadiska pasívneho využitia solárnej energie, členenia domu z hľadiska energetických strát alebo dôkladnej izolácie. Stále častejšie je využívanie obnoviteľných zdrojov energie.
Tepelná izolácia
Skúsenosti s nízkoenergetickými domami zo Škandinávie a Nemecka ukazujú, že aj konvenčné opatrenia dokážu výrazným spôsobom znížiť tepelné straty budovy (3 – 9 krát oproti bežnej praxi). Tak napríklad nízkoenergetické domy v Halmstade či Ingolstade majú vonkajšie múry izolované 215 mm izolácie s tepelným odporom R = 5 m2KW-1, strop horného podlažia izoluje 340 mm izolácie s tepelným odporom R = 9 m2KW-1, v podlahe je 60 mm izolácie pod mazaninou a 100 mm pod základovou doskou (R = 5 m2KW-1). Okná sú zasklené izolačnými trojsklami so selektívnym vrstvením so súčiniteľom prestupu tepla k = 1,4 W/m2K (dnešné trojsklá už dosahujú oveľa lepšie hodnoty!). Čerstvý vzduch je privádzaný nastaviteľnými otvormi v oknách a zaisťuje dostatočnú výmenu vzduchu aj pri bezveternom počasí. Spotreba energie na vykurovanie je len 1/3 spotreby bežných nemeckých novostavieb. A tieto parametre už dnes skutočne nie sú nič zvláštneho.
(Obrázky v texte - podíl tepelných ztrát u nezatepleného bytového a rodiného domu - prevzazaté z knihy Jiřího Šály "Zateplování budov")
Tepelná izolácia budov je opatrenie veľmi jednoduché a pritom účinné a má výhodu v tom, že ho možno použiť aj u starších stavieb. Izolácia sa až na výnimky vždy vykonáva z vonku. Vnútorné izolácie sú problematické a musí sa postupovať veľmi opatrne, aby sa zamedzilo možnému poškodeniu stavby.
Na hrúbke izolácie sa neoplatí šetriť, a to ani u novostavieb, ani při starších domoch. Dodatočná izolácia stien (5 cm polystyrénu), ktorá sa dnes bežne používa, aby budovy vyhoveli požiadavkám našich predpisov, je neodpustiteľným plytvaním prostriedkov. Na cene zateplenia sa totiž vlastná cena izolácie podieľa len čiastočne. Zvyšok tvoria prípravné práce, cena práce a pomocných materiálov a cena novej omietky. To všetko je rovnaké, či na stenu dáme 5 cm či 30 cm izolácie. Je teda rozumné myslieť dopredu a izoláciu zrealizovať poriadne so zreteľom na to, že ceny energie sa budú v budúcnosti iba zvyšovať.
Najčastejšie používaným typom izolácie u nás je polystyrén či minerálna vata (Rokwool, Nobasil), na výrobu ktorej je potrebné asi polovičné množstvo energie ako na výrobu polystyrénu. Z hľadiska obsiahnutej energie je veľmi výhodná izolácia zo starého papiera, ktorá má ale nevýhodu v tom, že pri aplikácií na zvislých plochách sa môže postupne zľahúvať a pri prípadnom prevlhnutí sa úplne znehodnotiť.
Ako izolácia môžu slúžiť aj čisto prírodné materiály - predovšetkým korok a ovčia vlna. Tu je ale potrebné zobrať do úvahy životnosť týchto materiálov, ktorá by mala zodpovedať životnosti stavby (či ovčia vlna vydrží napríklad 50 rokov, čo je bežná životnosť tehlového domu, o tom sa dá skutočne pochybovať).
Nízkoenergetické domy
Nízkoenergetické domy majú spotrebu energie na vykurovanie menšiu ako 50 kWh/m2/rok u bytových domov a 70 kWh/m2/rok u rodinných domov. Takéto hodnoty možno dosiahnuť úplne štandartnými opatreniami bez výrazného zvýšenia investičných nákladov. Dá sa povedať, že v dnešnej dome je skutočne spiatočnícke, stavať domy, ktoré tieto parametre nespĺňajú – nech už naša ostatná norma hovorí čo chce. Norma nie je výsledkom len odbornej diskusie, ale lobbistických skupín (v tomto prípade výrobcov tehál).
Vysoké účty za energie však nebudú po desiatky rokov platiť tieto lobbistické skupiny, ale nemúdry stavebník, resp. majiteľ nehnuteľnosti.
Snažiť sa o trvale udržateľný rozvoj, žiť uvedomele a skromne, spotrebovávať čo najmenej, aby zostalo aj pre ďalšie generácie – to je cieľ, o ktorý sa dnes v západnej Európe i v USA usiluje čoraz viac ľudí.
Ekodomy vo svete
Nový životný štýl našiel svoj odraz aj v bývaní, a tak „zelená architektúra“ zažíva vo vyspelom svete rozmach. Stále viac ľudí túži po tom bývať kvalitne, ale zároveň zdravo a s rešpektom k životnému prostrediu.
Snahy o ekologické bývanie môžu nadobúdať rôzne podoby. Experimentuje sa s domami s nulovou, alebo takmer nulovou spotrebou energie na vykurovanie. Rozkvet zažívajú bioklimatické domy využívajúce v maximálnej možnej miere energiu Slnka. Na modernú úroveň sa dostávajú domy z hliny a nepálenej tehly, stavajú sa domy pokryté hlinou, či zakopané v zemi ...
Od 80-tych rokov vyrastajú v Nemecku, Rakúsku, Škandinávií, Francúzsku, Británií aj inde početné „ekologické sídliská“, teda ucelené súbory stavieb usilujúce sa o čo najkomplexnejšie ekologické riešenie, energetickou úspornosťou počnúc a šetrným hospodárením s vodou a odpadmi končiac. Použitie výhradne prírodných a zaručene nezávadných materiálov ako na samotnú stavbu, tak i v bytovom zariadení, tu je veľmi obvyklé. Často sa tu počíta aj s určitou zmenou životného štýlu.
Na ekologické aspekty sa dnes v oveľa väčšej miere dbá aj u bežných domov, či už ide o orientáciu domu na svetové strany z hľadiska pasívneho využitia solárnej energie, členenia domu z hľadiska energetických strát alebo dôkladnej izolácie. Stále častejšie je využívanie obnoviteľných zdrojov energie.
Tepelná izolácia
Skúsenosti s nízkoenergetickými domami zo Škandinávie a Nemecka ukazujú, že aj konvenčné opatrenia dokážu výrazným spôsobom znížiť tepelné straty budovy (3 – 9 krát oproti bežnej praxi). Tak napríklad nízkoenergetické domy v Halmstade či Ingolstade majú vonkajšie múry izolované 215 mm izolácie s tepelným odporom R = 5 m2KW-1, strop horného podlažia izoluje 340 mm izolácie s tepelným odporom R = 9 m2KW-1, v podlahe je 60 mm izolácie pod mazaninou a 100 mm pod základovou doskou (R = 5 m2KW-1). Okná sú zasklené izolačnými trojsklami so selektívnym vrstvením so súčiniteľom prestupu tepla k = 1,4 W/m2K (dnešné trojsklá už dosahujú oveľa lepšie hodnoty!). Čerstvý vzduch je privádzaný nastaviteľnými otvormi v oknách a zaisťuje dostatočnú výmenu vzduchu aj pri bezveternom počasí. Spotreba energie na vykurovanie je len 1/3 spotreby bežných nemeckých novostavieb. A tieto parametre už dnes skutočne nie sú nič zvláštneho.(Obrázky v texte - podíl tepelných ztrát u nezatepleného bytového a rodiného domu - prevzazaté z knihy Jiřího Šály "Zateplování budov")
Tepelná izolácia budov je opatrenie veľmi jednoduché a pritom účinné a má výhodu v tom, že ho možno použiť aj u starších stavieb. Izolácia sa až na výnimky vždy vykonáva z vonku. Vnútorné izolácie sú problematické a musí sa postupovať veľmi opatrne, aby sa zamedzilo možnému poškodeniu stavby.
Na hrúbke izolácie sa neoplatí šetriť, a to ani u novostavieb, ani při starších domoch. Dodatočná izolácia stien (5 cm polystyrénu), ktorá sa dnes bežne používa, aby budovy vyhoveli požiadavkám našich predpisov, je neodpustiteľným plytvaním prostriedkov. Na cene zateplenia sa totiž vlastná cena izolácie podieľa len čiastočne. Zvyšok tvoria prípravné práce, cena práce a pomocných materiálov a cena novej omietky. To všetko je rovnaké, či na stenu dáme 5 cm či 30 cm izolácie. Je teda rozumné myslieť dopredu a izoláciu zrealizovať poriadne so zreteľom na to, že ceny energie sa budú v budúcnosti iba zvyšovať.
Najčastejšie používaným typom izolácie u nás je polystyrén či minerálna vata (Rokwool, Nobasil), na výrobu ktorej je potrebné asi polovičné množstvo energie ako na výrobu polystyrénu. Z hľadiska obsiahnutej energie je veľmi výhodná izolácia zo starého papiera, ktorá má ale nevýhodu v tom, že pri aplikácií na zvislých plochách sa môže postupne zľahúvať a pri prípadnom prevlhnutí sa úplne znehodnotiť.Ako izolácia môžu slúžiť aj čisto prírodné materiály - predovšetkým korok a ovčia vlna. Tu je ale potrebné zobrať do úvahy životnosť týchto materiálov, ktorá by mala zodpovedať životnosti stavby (či ovčia vlna vydrží napríklad 50 rokov, čo je bežná životnosť tehlového domu, o tom sa dá skutočne pochybovať).
Nízkoenergetické domy
Nízkoenergetické domy majú spotrebu energie na vykurovanie menšiu ako 50 kWh/m2/rok u bytových domov a 70 kWh/m2/rok u rodinných domov. Takéto hodnoty možno dosiahnuť úplne štandartnými opatreniami bez výrazného zvýšenia investičných nákladov. Dá sa povedať, že v dnešnej dome je skutočne spiatočnícke, stavať domy, ktoré tieto parametre nespĺňajú – nech už naša ostatná norma hovorí čo chce. Norma nie je výsledkom len odbornej diskusie, ale lobbistických skupín (v tomto prípade výrobcov tehál).
Vysoké účty za energie však nebudú po desiatky rokov platiť tieto lobbistické skupiny, ale nemúdry stavebník, resp. majiteľ nehnuteľnosti.
10.04.2007