História Čachtíc
Čachtický hradný vrch bol obývaný už v praveku. Ako ukazujú archeologické nálezy, človek tu žil už v roku 30 000 pred n. l. Neďaleká lokalita pri Moravanoch (nález Moravanskej Venuše) má priamu náväznosť na náleziská \"stanice lovcov mamutov\" v obci. Na hradnom vrchu boli nájdené početné nálezy rôznych predmetov z bronzu, železa a črepov z nádob, vykopaných na hradných nádvoriach pri rôznych prácach alebo pozbieraných v blízkosti hradu.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248. Čachtice pôvodne patrili pod Nitrianske vojvodstvo. Hrad postavili v polovici 13. stor. ako vojenskú pevnosť a prvé zmienky o jeho nedobytnosti sú už z roku 1276. V tomto období hrad patril rodu Ctiborovcov, ktorí dali postaviť v roku 1390 i miestny kostol. Od 14. stor. panstvo často menilo majiteľov. Rod Orságovcov vydal nariadenie o pestovaní viniča, čím začal v oblasti rozvoj vinohradníctva. Čachtice sa stali kráľovským mestom a boli sídlom panstva, pod ktoré v 17. stor. patrilo už 17 dedín.
Na čachtickej fare sa 10. 8. 1847 uskutočnilo stretnutie spolku Tatrín, ktoré viedol najväčší slovenský národovec Ľ. Štúr, na ktorom sa rozhodlo o prijati stredoslovenského nárečia za spisovný jazyk. Na pamiatku tejto udalosti je na fare pamätná tabuľa, odhalená v roku 1933 a v pamätný deň sa každoročne koná slávnosť k výročiu uzákonenia spisovnej slovenčiny.
Na čachtickej fare sa 10. 8. 1847 uskutočnilo stretnutie spolku Tatrín, ktoré viedol najväčší slovenský národovec Ľ. Štúr, na ktorom sa rozhodlo o prijati stredoslovenského nárečia za spisovný jazyk. Na pamiatku tejto udalosti je na fare pamätná tabuľa, odhalená v roku 1933 a v pamätný deň sa každoročne koná slávnosť k výročiu uzákonenia spisovnej slovenčiny.
13.04.2007