Antislovanské ťaženie
Minimálne od odobratia práva používať na Veľkej Morave staroslovienčinu, ako liturgický jazyk (keď o existencii Ameriky nikto ani nechyroval, lebo Zem bola ešte plávajúcou doskou na vode), ktoré bolo vynútené nátlakom franských biskupov na Svätú stolicu, prebieha religiózny, ekonomický, nacionálny, ale hlavne politicky a v histórii mnohokrát preukázaný – militantný zápas o rozdelenie a rozštiepenie slovanských národov a v konečnom dôsledku o absolútne mocenské ovládnutie ich teritórií – neobmedzenú kolonizáciu.
V každej dobe si militantné západoeurópske a svetové formácie, nevynímajúc ani svetovú finančnú oligarciu so svojou agresivitou, nájdu vhodnú zámienku na antislovanské ťaženie v neskrotnej túžbe ovládať a ovládnuť, nechápajúc, že v rôznych častiach sveta sa nezávisle môžu vyvíjať rôzne spoločensko-ekonomické formy (ekonomický pluralizmus) na rozdiel od ich militaristických, imperialistických a hegemonistických predstáv a spôsobov. Smutnou časťou tejto kolonialisticko-hysterickej histórie je, že tie časti Slovanstva, ktoré vždy boli vystavené najväčšiemu fransko-germánskemu a vatikánskemu ožobračovaniu a ich teritóriá sú pod najväčším vplyvom Svätej stolice, sú povestným Trójskym koňom pred bránami slovanskej civilizácie, vzájomnosti a spolupatričnosti. Sú to teritóriá Českej republiky, Poľska, Slovenska, Chorvátska, Slovinska a čiastočne aj Ukrajiny. Kde kolaborácia s najneoblomnejším likvidátorom Slovanstva je najevidentnejšia.
Pokiaľ ide o Židov, Albáncov, Turkov, Maďarov a dnes aktuálne aj Rómov, každý, kto má voči Slovanom akékoľvek požiadavky, je vítaný. Schválením a podporou neospravedlniteľnej agresie proti Juhoslávii politickými „špičkami“ niektorých z uvádzaných slovanských štátov aktuálna izolácia východných Slovanov v procese integrácie, zavádzanie vízových povinností pre občanov Ruska, Ukrajiny a Bieloruska vládami Čiech, Poľska a Slovenska, dlhodobá podpora a živenie konfliktu v Čečensku, vyvolávanie napätia v rôznych častiach Ruskej federácie, sú fakty, ktoré v dnešnej dobe nesmie nikto prehliadať.
Ak si niekto naivne myslí, že koloniálna politika imperializmu je minulosťou, je na veľkom omyle. Ona iba dostala ohlušujúci a ohlupujúci názov globalizácia.
Osud alebo lepšie povedané súčasné životné podmienky skutočných Američanov – potomkov amerických Indiánov, sú veľmi vysoko a viditeľne zdvihnutým prstom na varovanie. Keď ľudské práva „dodržiavajúca“ Západná Európa kolonizovala a so Svätou stolicou evanjelizovala počas dlhých storočí Afriku, Severnú a Južnú Ameriku, Austráliu, Prednú a Zadnú Indiu, Indočínu, práve slovanské národy na východ od nej odrážali a zadržiavali nájazdy stredoázijských hôrd a chránili jej zvonku nerušený – kolonialistický vývoj. Jediným slabým miestom na migračných cestách uhroaziatov bol roztrieštený európsky juh, kde cez Malú Áziu a Balkán sa dostali aj Turci a Tatári, aj Huni a Maďari. Tí posledne menovaní tu zostali, ako živá pamiatka pohnutých európskych dejín. Aj tak sa tie všetky „pochody“ dostali len do geopriestoru po Karpatský oblúk, nie až do Západnej Európy.
Čo znamená vnútorná destabilizácia (nie priama nadvláda Uhrami, či aziatmi), pociťuje Nemecko napríklad až dnes, mierovým dobitím jeho územia šesťmiliónovou komunitou Turkov, ktorí nie sú takí pokorní, ako slovanské služobníctvo. Je to dôvod na vážne zamyslenie. Áno, slovanstvo vždy bolo nárazníkovým pásmom, zdrojom lacnej a kvalitnej pracovnej sily, zdrojom lacných surovín a v prípade vnútornej nestability západoeurópskych spoločenských formácií, veľmi blízkym a ešte vhodnejším priestorom na vlastné vojenské výboje a pokusy kolonizovať slovanské územia. Vytvorením Schengenskej hranice v Európe nám bola Európskou Úniou a NATO iba potvrdená táto smiešna historická „úloha“.
- Byť na stráži a ochraňovať blaho stále rovnako agresívnej a kolonialistickej západnej Európy. .-
Za odmenu bude prekvitať blahobyt niekoľkých slovanských zvrhlých zbohatlíkov, pätolizačov (ako v Rusku za čias Cárov), ktorí nás ostatných budú presviedčať o tom, ako nevieme hospodáriť, iba konzumovať. „Tak nám Pán Boh pomáhaj!“
Pokiaľ ide o Židov, Albáncov, Turkov, Maďarov a dnes aktuálne aj Rómov, každý, kto má voči Slovanom akékoľvek požiadavky, je vítaný. Schválením a podporou neospravedlniteľnej agresie proti Juhoslávii politickými „špičkami“ niektorých z uvádzaných slovanských štátov aktuálna izolácia východných Slovanov v procese integrácie, zavádzanie vízových povinností pre občanov Ruska, Ukrajiny a Bieloruska vládami Čiech, Poľska a Slovenska, dlhodobá podpora a živenie konfliktu v Čečensku, vyvolávanie napätia v rôznych častiach Ruskej federácie, sú fakty, ktoré v dnešnej dobe nesmie nikto prehliadať.
Ak si niekto naivne myslí, že koloniálna politika imperializmu je minulosťou, je na veľkom omyle. Ona iba dostala ohlušujúci a ohlupujúci názov globalizácia.
Osud alebo lepšie povedané súčasné životné podmienky skutočných Američanov – potomkov amerických Indiánov, sú veľmi vysoko a viditeľne zdvihnutým prstom na varovanie. Keď ľudské práva „dodržiavajúca“ Západná Európa kolonizovala a so Svätou stolicou evanjelizovala počas dlhých storočí Afriku, Severnú a Južnú Ameriku, Austráliu, Prednú a Zadnú Indiu, Indočínu, práve slovanské národy na východ od nej odrážali a zadržiavali nájazdy stredoázijských hôrd a chránili jej zvonku nerušený – kolonialistický vývoj. Jediným slabým miestom na migračných cestách uhroaziatov bol roztrieštený európsky juh, kde cez Malú Áziu a Balkán sa dostali aj Turci a Tatári, aj Huni a Maďari. Tí posledne menovaní tu zostali, ako živá pamiatka pohnutých európskych dejín. Aj tak sa tie všetky „pochody“ dostali len do geopriestoru po Karpatský oblúk, nie až do Západnej Európy.
Čo znamená vnútorná destabilizácia (nie priama nadvláda Uhrami, či aziatmi), pociťuje Nemecko napríklad až dnes, mierovým dobitím jeho územia šesťmiliónovou komunitou Turkov, ktorí nie sú takí pokorní, ako slovanské služobníctvo. Je to dôvod na vážne zamyslenie. Áno, slovanstvo vždy bolo nárazníkovým pásmom, zdrojom lacnej a kvalitnej pracovnej sily, zdrojom lacných surovín a v prípade vnútornej nestability západoeurópskych spoločenských formácií, veľmi blízkym a ešte vhodnejším priestorom na vlastné vojenské výboje a pokusy kolonizovať slovanské územia. Vytvorením Schengenskej hranice v Európe nám bola Európskou Úniou a NATO iba potvrdená táto smiešna historická „úloha“.
- Byť na stráži a ochraňovať blaho stále rovnako agresívnej a kolonialistickej západnej Európy. .-
Za odmenu bude prekvitať blahobyt niekoľkých slovanských zvrhlých zbohatlíkov, pätolizačov (ako v Rusku za čias Cárov), ktorí nás ostatných budú presviedčať o tom, ako nevieme hospodáriť, iba konzumovať. „Tak nám Pán Boh pomáhaj!“
02.06.2005