Odpad bezo zmien

Vskutku, len ťažko možno hovoriť o sociálnosti, keď je zavádzaná plošne. V takom prípade je totiž jedno, či máte na mesiac príjem 4000 alebo 40 000 korún. Platíte zhodne. Sami uvážte, či ľudia s vysokým príjmom potrebujú bonus od poslancov v podobe ušetrených 6 korún za mesiac! O toľko sa mal v prepočte zvýšiť poplatok za odpad na jedného obyvateľa mesta. Prečo práve o toľko?

Ako informoval na tomto zasadnutí MsZ Ing. Anton Veselka z Technických služieb mesta, pri poplatku 420,- Sk ročne bol rozpočet strediska, ktoré sa zaoberá komunálnym odpadom, temer v rovnováhe. Lenže vďaka schválenému pozmeňovaciemu návrhu poslanci "vyrobili tomuto stredisku stratu" viac ako milión korún. Tento schodok potom boli nútení nahradiť z inej kapitoly mestského rozpočtu. Čím v skutočnosti obyvateľom mesta neušetrili nič. Keďže na mestský rozpočet sa tak či tak skladajú občania (či už priamo alebo nepriamo), tých "ústretovo ušetrených" 6,- Sk na mesiac zaplatia všetci aj tak. Akurát o tom vlastne ani nebudú vedieť. Finálna suma rozpočtu sa totiž nezmenila.

Samotný zákon o odpadoch umožňuje mestu v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti poplatok za komunálny odpad znížiť, alebo až odpustiť. V náväznosti na vyššie uvedené práve toto mohol byť onen ústretový krok k tým, ktorí sú naň skutočne odkázaní.
Akoby si väčšina poslancov vonkoncom neuvedomila túto eventualitu a už vôbec nebrala do úvahy rozdielnu situáciu jednotlivých domácností, ani pripomienky niektorých svojich kolegov o možnosti jednorazovej výpomoci sociálne slabším, ale ani určitú prognózu zvýšenia poplatkov v budúcnosti.

Jedným zo spôsobov, ako znížiť náklady na komunálny odpad občanom, je zaviesť v meste dobrý systém zberu a triedenia domového odpadu. Triedením odpadu sa dlhodobo zníži jeho množstvo (teda aj množstvo, s ktorým musia TSM nakladať a skládkovať ho - čo sú najväčšie položky poplatku). Zároveň sa môže docieliť aj istá finančná výhodnosť, keďže vytriedené zložky odpadu sa v konečnom dôsledku stávajú cenným obchodným artiklom. V dnešnej dobe je napríklad veľký záujem o vytriedené PET fľaše na druhotné spracovanie.

V mnohých mestách na Slovensku už systémy triedeného zberu v bytových domoch existujú a fungujú. Úspešne. Tu sa mi natíska otázka, prečo sa doteraz mesto alebo jeho poslanci nezaoberali tým, ako takýto systém navrhnúť a realizovať. Vypracovanie projektu triedeného zberu v meste by iste stálo nejaké prostriedky. Mesto ich mohlo získať - bolo tu viacero možností, ktoré sa nevyužili. Spomeňme len nečerpanie prostriedkov z Recyklačného fondu v minulých rokoch, ktoré mestu právom náležali, stačilo len podať žiadosť. Mesto sa do tohto roku ani len nepokúsilo podať žiadny projekt do predvstupových fondov Európskej únie. Takisto nevyužilo skúsenosti a ponúkanú pomoc občianskych združení, ktoré sa dlhodobo zaoberajú aj záležitosťami okolo odpadov a majú praktické skúsenosti s tvorbou i realizáciou projektov...