Hovoriť o niečom , znamená mať na veci svoj názor
S vrodeným talentom pre humor dokáže rozprávať o všetkom s odstupom. Aj keď hovoriť o niečom, znamená podľa neho predovšetkým mať na veci svoj názor.
Ing. Marián Topolčány - poslanec MsZ v NMnV za stranu Smer Sociálna demokracia
V posledných komunálných voľbách si sa vynoril ako nová, viditeľná tvár .....
Neviem či viditeľná , skôr jedna z nových.
Je to náhoda alebo počiatok cieleného záujmu o politiku ?
Politika ma zaujímala už v dobách , keď noviny stáli 50 halierov. Názory na ňu som ale skôr hľadal v periodikách ako Literární listy, Nové Slovo a pod. ... Kde sa už v tých dobách nerozmýšľalo iba celkom čierno-bielo. Politika ovplyvňuje smerovanie spoločnosti, a tým z veľkej časti aj život jednotlivca, preto ma zaujíma i dnes.
Pamätám si, že v škole ťa popri technike zaujímali veci, ktoré ostatným ani veľa nehovorili ...
Nielen šport, akoby sa bolo patrilo, predovšetkým letecká technika a astronómia. Posadnuto som sledoval všetko, čo v tej dobe v časopisoch a knižne z týchto oblastí vychádzalo. Veľká zábava bola pre mňa i rádiotechnika . Vyrábal som si reprosústavy, zosilňovače a pomocou nich počúval muziku. Neušiel mi žiadny pohyb na britských a amerických hitparádách. Odvtedy mi zostala láska k Beatles, Claptonovi, Hendrixovi, Rolling Stones ...
Bol si vždy taký ten bádavý typ ...
Ako chlapec určite. Len záujem o vesmír a dianie v ňom predstavoval nekonečné množstvo hľadania poznatkov a spústu času, takže som nepotreboval tráviť voľné chvíle, povedzme, pri pive. Vždy som chcel poznať nové a nové veci.
Zostalo ti to ?
Takpovediac primerane veku. Svojím spôsobom do toho zapadala i práca konštruktéra, neskôr projektanta vo Vzduchotecnike. Išlo už o riešenie konkrétnych praktických vecí z oblasti vzduchotechnických a klimatizačných technológií. Ale mne i to neraz pripadalo ako bádanie, aj keď niekedy s dávkou humoru, často až z absurdných problémov tej doby.
Človek v mladosti nad kdečím dokázal žasnúť- svet bol plný záhad.
Máš pocit , že o väčšinu z nich časom prichádza? Ak o ne celkom prichádza , je to vždy jeho osobná vec. Nemení sa to, na čo sa so záujmom díval kedysi. Mení sa on. Díva sa inam. Namiesto na oblohu, radšej na reklamu , do výkladov obchodov alebo regálov supermarketov. Nie na život , ale na veci. Povedal by básnik .
Tebe sa to nestáva ?
Ale áno, pravdaže i mne. Mám pocit , že je to už akýsi počiatok staroby. / smiech.../
A postupnej skepse ...?
V podstate áno. Dobu ideálov nahrádza lačnosť po veciach. Na tom je dnes založené všetko. Ale optimista by zase povedal, že to tak nemusí byť naveky. Veď vo fyzike napríklad, sa menia predtým naprosto neotrasiteľné pravdy. Prečo by sa raz nemal zmeniť postoj človeka ? Možno ho bude zaujímať práve to, čo ho dnes nezaujíma.
Čo tebe zostalo z bývalých záujmov ?
Záujmy zostali, ubudol čas. Ale na hudbu šesťdesiatych, sedemdesiatych rokov si ho vždy nájdem. Zapnem gramofón, vyložím si nohy a dám si z platne starého dobrého Boba Dylana. Čas sa mi na chvíľu zastaví. A v takom okamihu zase na chvíľu verím tomu ,čo spieva v jednej svojej piesni - že časy sa menia a všetko je raz tak ,potom zase onak ...
Vráťme sa k politike ...
Smer sociálna demokracia je dnes populárna strana so širokým voličským zázemím. Ochotu mnohých , byť práve teraz , práve v nej, to dosť posilňuje .....
To asi patrí k ľudskej prirodzenosti. Podobných príkladov by bolo. Mohli by sme začať u niekdajšej „ veľkej rodnej „ a pokračovať..... Aj keď nepochybujem , že je dosť takých , čo sú členmi z presvedčenia.
Čím oslovil teba ?
Keď som sa stal členom niekedy začiatkom roku 2000, zďaleka nemal tú pozíciu čo dnes.
V celom Trenčianskom okrese nás bolo pár. A čím ma oslovil ... Videl som v ňom akýsi možný protipól extrémneho politického vybočenia.
Charakterizuješ sa teda ako človek orientovaný viac vľavo ?
Vzhľadom k tomu , čo sa tu v uplynulých rokoch presadzovalo, určite.
Ako sa takáto orientácia u teba prejavuje?
Tak , že sa dívam na veci z istých princípov , ktoré považujem za správne.
Schvaľujem napríklad návrh novelizácie zákonníka práce v prospech zamestnanca, posilnenie pozície odborov /veď sa len stačí pozrieť na ich silu v zahraničí / a rad ďalších opatrení sociálneho charakteru. Takto by som sa díval na veci, i keby som členom Smeru nebol.
Stará „pravicová pravda“ hovorí, že mladí vždy začínali s ľavicovými ideálmi ...
Akože , pokiaľ nezmúdreli. A keď zmúdreli , pochopili , že vo svete peňazí je všetko inak a prispôsobili sa ... Tak nejako. Dosť otrepaný argument.
Môže to byť aj naopak. Že k ľavicovej orientácii sa jedinec dopracuje až skúsenosťami a časom ?
Kedysi z takéhoto zmýšľania vinili predovšetkým ľavicových intelektuálov. Pretože vraj nič nerobili a z dlhej chvíle vymýšľali predstavy o lepšom svete. Myslím , že dnes si vie triezvy úsudok spraviť každý normálny človek , ktorý len trochu rozmýšľa.
Na to naozaj nemusí byť kalený komunista.
Zdá sa, že najrôznejšími podobami sa stále viac prejavuje dôležitá vec - strata viery. A to nielen v náboženskom slova zmysle, ale ako dôsledok čoraz bezohľadnejšieho individualizmu, i voči spoločnosti ako takej ...
Myslím , že život je stále viac ponímaný ako boj. A boj silných je dokonca predkladaný ako príklad. Na jednej strane ružové okuliare reklám a televízie a na druhej realita ulice a pásových hál.
Je potom stále menej toho , čo je človek ochotný pre spoločenské potreby urobiť . Povedzme zdarma darovať krv, angažovať sa za niečo , alebo aj len ísť k voľbám. Vie , že v konečnom dôsledku i tak zostáva sám ...
Dôsledkom je stále rastúca izolácia. Predovšetkým bohatých voči chudobným. Ale vlastne z nedôvery a istej opustenosti , každého pred každým. Napriek zdanlivej, spoločnej mediálnej uzabávanosti je stále viac toho, čo ľudí rozdeľuje a stále menej toho, čo ich spája. Žiadny hokejový ani futbalový šampionát to chvíľkovým vlasteneckým spojením neodstráni.
Každý, kto sa v predstavách či konkrétnych činoch viac alebo menej odkloní od propagovaného konzervatívno pravicového usporiadania spoločenského systému je označený ako dogmatik , zaslepenec, manipulátor ...
Záujem kapitálu nemôže mať pochopenie pre prílišné odklony. Preto je napríklad Castrov obraz predkladaný vždy , len ako obraz diktátora. Podobne je to dnes s venezuelským ľavicovým prezidentom Chavézom. I keď na druhej strane škandinávske krajiny nám ukazujú, že nemusí ísť hneď o revolúciu , aby v spoločnosti platil istý príklad / princíp /solidarity .
Súčasný, dosť kritizovaný, slovenský pokus sa tiež snaží byť istým príkladom hľadania ...
Slovenský pokus nepovažujem za návrat k niečomu , čo tu bolo kedysi , ale o pokus zreformovať reformy. Tak to veľká časť voličov pochopila pred voľbami a chápe aj dnes.
Veď v súčasnosti, keď je premiér Róbert Fico atakovaný a obviňovaný nielen opozíciou a médiami / ktoré z nich kedy boli a budú ľavicové ? / , sa dlhodobo drží ako najdôverihodnejší politik a preferencie Smeru ,ako je všeobecne známe , neklesajú, ale rastú.
Vráťme sa ale na komunálnu úroveň.
Môže zohrávať “ politický svetonázor“ určitú úlohu i v lokálnej „ malej „ politike ? Napriek tomu , že lokálna politika je predovšetkým o riešení konkrétnych problémov, a teda o spolupráci, princíp a idea zostáva. Samozrejme ak dotyčná strana vôbec nejakú ideu má. Z tej potom môže vyplývať pohľad, napríklad , na historické udalosti ./ Sviatok práce , Deň víťazstva, SNP / Takých príkladov by som mohol uviesť viacej.
Vidíš okolo seba veci , ktoré sa vo vzájomnej spolupráci na úrovni mesta dajú zlepšovať ?
Za najdôležitejšiu považujem oblasť ochrany a bezpečnosti občanov. Ďalej oblasť dopravy. A to ako z hľadiska parkovania, taktiež bezpečnosti. Veď cesty sú dnes naozaj odrazom panujúcej bezohľadnosti a agresivity, na ktorú bezprostredne doplácajú predovšetkým ľudia , no v konečnom dôsledku aj ich životné prostredie. Na tretie miesto by som dal ďalší rozvoj sociálnych služieb pre starších spoluobčanov. Princíp solidarity hovorí , že si to plne zaslúžia.
Neviem či viditeľná , skôr jedna z nových.
Je to náhoda alebo počiatok cieleného záujmu o politiku ?
Politika ma zaujímala už v dobách , keď noviny stáli 50 halierov. Názory na ňu som ale skôr hľadal v periodikách ako Literární listy, Nové Slovo a pod. ... Kde sa už v tých dobách nerozmýšľalo iba celkom čierno-bielo. Politika ovplyvňuje smerovanie spoločnosti, a tým z veľkej časti aj život jednotlivca, preto ma zaujíma i dnes.
Pamätám si, že v škole ťa popri technike zaujímali veci, ktoré ostatným ani veľa nehovorili ...
Nielen šport, akoby sa bolo patrilo, predovšetkým letecká technika a astronómia. Posadnuto som sledoval všetko, čo v tej dobe v časopisoch a knižne z týchto oblastí vychádzalo. Veľká zábava bola pre mňa i rádiotechnika . Vyrábal som si reprosústavy, zosilňovače a pomocou nich počúval muziku. Neušiel mi žiadny pohyb na britských a amerických hitparádách. Odvtedy mi zostala láska k Beatles, Claptonovi, Hendrixovi, Rolling Stones ...
Bol si vždy taký ten bádavý typ ...
Ako chlapec určite. Len záujem o vesmír a dianie v ňom predstavoval nekonečné množstvo hľadania poznatkov a spústu času, takže som nepotreboval tráviť voľné chvíle, povedzme, pri pive. Vždy som chcel poznať nové a nové veci.
Zostalo ti to ?
Takpovediac primerane veku. Svojím spôsobom do toho zapadala i práca konštruktéra, neskôr projektanta vo Vzduchotecnike. Išlo už o riešenie konkrétnych praktických vecí z oblasti vzduchotechnických a klimatizačných technológií. Ale mne i to neraz pripadalo ako bádanie, aj keď niekedy s dávkou humoru, často až z absurdných problémov tej doby.
Človek v mladosti nad kdečím dokázal žasnúť- svet bol plný záhad.
Máš pocit , že o väčšinu z nich časom prichádza? Ak o ne celkom prichádza , je to vždy jeho osobná vec. Nemení sa to, na čo sa so záujmom díval kedysi. Mení sa on. Díva sa inam. Namiesto na oblohu, radšej na reklamu , do výkladov obchodov alebo regálov supermarketov. Nie na život , ale na veci. Povedal by básnik .
Tebe sa to nestáva ?
Ale áno, pravdaže i mne. Mám pocit , že je to už akýsi počiatok staroby. / smiech.../
A postupnej skepse ...?
V podstate áno. Dobu ideálov nahrádza lačnosť po veciach. Na tom je dnes založené všetko. Ale optimista by zase povedal, že to tak nemusí byť naveky. Veď vo fyzike napríklad, sa menia predtým naprosto neotrasiteľné pravdy. Prečo by sa raz nemal zmeniť postoj človeka ? Možno ho bude zaujímať práve to, čo ho dnes nezaujíma.
Čo tebe zostalo z bývalých záujmov ?
Záujmy zostali, ubudol čas. Ale na hudbu šesťdesiatych, sedemdesiatych rokov si ho vždy nájdem. Zapnem gramofón, vyložím si nohy a dám si z platne starého dobrého Boba Dylana. Čas sa mi na chvíľu zastaví. A v takom okamihu zase na chvíľu verím tomu ,čo spieva v jednej svojej piesni - že časy sa menia a všetko je raz tak ,potom zase onak ...
Vráťme sa k politike ...
Smer sociálna demokracia je dnes populárna strana so širokým voličským zázemím. Ochotu mnohých , byť práve teraz , práve v nej, to dosť posilňuje .....
To asi patrí k ľudskej prirodzenosti. Podobných príkladov by bolo. Mohli by sme začať u niekdajšej „ veľkej rodnej „ a pokračovať..... Aj keď nepochybujem , že je dosť takých , čo sú členmi z presvedčenia.
Čím oslovil teba ?
Keď som sa stal členom niekedy začiatkom roku 2000, zďaleka nemal tú pozíciu čo dnes.
V celom Trenčianskom okrese nás bolo pár. A čím ma oslovil ... Videl som v ňom akýsi možný protipól extrémneho politického vybočenia.
Charakterizuješ sa teda ako človek orientovaný viac vľavo ?
Vzhľadom k tomu , čo sa tu v uplynulých rokoch presadzovalo, určite.
Ako sa takáto orientácia u teba prejavuje?
Tak , že sa dívam na veci z istých princípov , ktoré považujem za správne.
Schvaľujem napríklad návrh novelizácie zákonníka práce v prospech zamestnanca, posilnenie pozície odborov /veď sa len stačí pozrieť na ich silu v zahraničí / a rad ďalších opatrení sociálneho charakteru. Takto by som sa díval na veci, i keby som členom Smeru nebol.
Stará „pravicová pravda“ hovorí, že mladí vždy začínali s ľavicovými ideálmi ...
Akože , pokiaľ nezmúdreli. A keď zmúdreli , pochopili , že vo svete peňazí je všetko inak a prispôsobili sa ... Tak nejako. Dosť otrepaný argument.
Môže to byť aj naopak. Že k ľavicovej orientácii sa jedinec dopracuje až skúsenosťami a časom ?
Kedysi z takéhoto zmýšľania vinili predovšetkým ľavicových intelektuálov. Pretože vraj nič nerobili a z dlhej chvíle vymýšľali predstavy o lepšom svete. Myslím , že dnes si vie triezvy úsudok spraviť každý normálny človek , ktorý len trochu rozmýšľa.
Na to naozaj nemusí byť kalený komunista.
Zdá sa, že najrôznejšími podobami sa stále viac prejavuje dôležitá vec - strata viery. A to nielen v náboženskom slova zmysle, ale ako dôsledok čoraz bezohľadnejšieho individualizmu, i voči spoločnosti ako takej ...
Myslím , že život je stále viac ponímaný ako boj. A boj silných je dokonca predkladaný ako príklad. Na jednej strane ružové okuliare reklám a televízie a na druhej realita ulice a pásových hál.
Je potom stále menej toho , čo je človek ochotný pre spoločenské potreby urobiť . Povedzme zdarma darovať krv, angažovať sa za niečo , alebo aj len ísť k voľbám. Vie , že v konečnom dôsledku i tak zostáva sám ...
Dôsledkom je stále rastúca izolácia. Predovšetkým bohatých voči chudobným. Ale vlastne z nedôvery a istej opustenosti , každého pred každým. Napriek zdanlivej, spoločnej mediálnej uzabávanosti je stále viac toho, čo ľudí rozdeľuje a stále menej toho, čo ich spája. Žiadny hokejový ani futbalový šampionát to chvíľkovým vlasteneckým spojením neodstráni.
Každý, kto sa v predstavách či konkrétnych činoch viac alebo menej odkloní od propagovaného konzervatívno pravicového usporiadania spoločenského systému je označený ako dogmatik , zaslepenec, manipulátor ...
Záujem kapitálu nemôže mať pochopenie pre prílišné odklony. Preto je napríklad Castrov obraz predkladaný vždy , len ako obraz diktátora. Podobne je to dnes s venezuelským ľavicovým prezidentom Chavézom. I keď na druhej strane škandinávske krajiny nám ukazujú, že nemusí ísť hneď o revolúciu , aby v spoločnosti platil istý príklad / princíp /solidarity .
Súčasný, dosť kritizovaný, slovenský pokus sa tiež snaží byť istým príkladom hľadania ...
Slovenský pokus nepovažujem za návrat k niečomu , čo tu bolo kedysi , ale o pokus zreformovať reformy. Tak to veľká časť voličov pochopila pred voľbami a chápe aj dnes.
Veď v súčasnosti, keď je premiér Róbert Fico atakovaný a obviňovaný nielen opozíciou a médiami / ktoré z nich kedy boli a budú ľavicové ? / , sa dlhodobo drží ako najdôverihodnejší politik a preferencie Smeru ,ako je všeobecne známe , neklesajú, ale rastú.
Vráťme sa ale na komunálnu úroveň.
Môže zohrávať “ politický svetonázor“ určitú úlohu i v lokálnej „ malej „ politike ? Napriek tomu , že lokálna politika je predovšetkým o riešení konkrétnych problémov, a teda o spolupráci, princíp a idea zostáva. Samozrejme ak dotyčná strana vôbec nejakú ideu má. Z tej potom môže vyplývať pohľad, napríklad , na historické udalosti ./ Sviatok práce , Deň víťazstva, SNP / Takých príkladov by som mohol uviesť viacej.
Vidíš okolo seba veci , ktoré sa vo vzájomnej spolupráci na úrovni mesta dajú zlepšovať ?
Za najdôležitejšiu považujem oblasť ochrany a bezpečnosti občanov. Ďalej oblasť dopravy. A to ako z hľadiska parkovania, taktiež bezpečnosti. Veď cesty sú dnes naozaj odrazom panujúcej bezohľadnosti a agresivity, na ktorú bezprostredne doplácajú predovšetkým ľudia , no v konečnom dôsledku aj ich životné prostredie. Na tretie miesto by som dal ďalší rozvoj sociálnych služieb pre starších spoluobčanov. Princíp solidarity hovorí , že si to plne zaslúžia.
27.04.2007