Honba na bosorky
Od počiatkov kresťanstva až po rok 1484 bolo upálených alebo obesených tisíce nevinných obetí, no orgie vraždenia bosoriek sa začali až neskôr. V období rokov 1484 – 1750 podľa mnohých vedcov padli za obeť stotisíce obetí, z nich 80 – 95 % žien, ktoré boli upálené alebo obesené.
Fakt, že z bosoráctva boli obviňované i deti len dokresľuje zvrhlosť, primitívnosť, úbohosť a tuposť dušpastierov a ich mocenských prisluhovačov. Bolesť, krv, plač, utrpenie, nešťastie, prenasledovanie a smrť – hranica, spoza ktorej neprichádzajú žiadne reklamácie ani oponentúra, boli a aj dnes sú skryté základné atribúty ich zvrhlej existencie. Dnes mi svitlo, prečo upaľovaniu nepohodlných, učených a vzdorovitých ľudí sa hovorilo – upáliť na hranici. Z celej knihy E. Browsera dýcha na čitateľa interval od mínus nekonečna do plus nekonečna bezcitnosti, mužskej nadradenosti, podlosti a neschopnosti nevybíjať si vlastnú hlúposť, zaostalosť a nemohúcnosť na slabých a bezbranných, vždy obviniteľných, ženách, deťoch a starcoch. Takáto psychopatologická predispozícia si dôvod na kruté zaobchádzanie s človekom – hlavne bezbranným, nájde v chorej hlave vždy.
V židokresťanstve a už aj v samotnej Biblii – teda v koncepcii judaisticko-kresťanskej vierouky nachádzame množstvo postulátov, výnosov pápežov aj iného duchovenstva, ktoré robili a aj dnes robia zo žien menejcenného tvora – implicitne bosorky!!!
To, čo teraz uvediem, nie sú slová ani Demokrita, ani Marxa, ani Engelsa, ani Loocka, ani Feuerbacha, ani Freuda, ani Lenina, ani Stalina, ani nikoho z materialistov. To sú výroky „svätých“ hláv rímsko-katolíckeho duchovenstva. Ako zdroj používam už viackrát citovanú knihu E. Browsera.
- Clement z Alexandrie (2. stor. n. l). napísal: „Každá žena by mala byť naplnená hanbou pri pomyslení, že je ženou.“
- Cirkevný otec Terttulian vysvetľoval postoj cirkvi k ženám: „Vy (ženy) ste bránou diabla, vy prvé ste porušili božský zákon ...“
- Boethius, kresťanský filozof 6. storočia, napísal: „Žena je chrám postavený na odpadovom kanále.“
- Na koncile v Macone hlasovali biskupi o tom, či má žena dušu.
- V 10. storočí Odo z Cluvy vyhlásil: „Objímať ženu, je ako objímať vrece hnoja.“
- Sv. Tomáš Akvinský vyhlasoval: „Boh urobil chybu, keď stvoril ženu.“
- Luteráni vo Wittenbergu debatovali o tom, či je žena je vôbec ľudskou bytosťou.
- V liste Koronťanom 7:1 sa píše: „... je dobré pre muža, keď nemá nič so ženou
- MULLES MALEFICARUM – Kladivo na čarodejnice. Zaujímavé čítanie, v ktorom sa zdôrazňuje: „... pretože ženy sa zaujímajú viac o telo ako muži, pretože boli vytvorené z mužovho rebra, sú iba nedokonalými zvieratkami ...“
Ak by som v tejto úvahe pripustil a pristúpil na teóriu o hriechu a treste, tak za popieranie ľudských práv pre ženy, za mučenie žien, za odmietanie emancipácie, (To je náboženská pieseň ešte aj nedávno pominuvšieho 20. storočia) ..., by mali svetové feministické hnutia viesť jednu „križiacku“ výpravu – vojnu na Vatikán každý mesiac a rozboriť ho!!! Osobne sa pridám. (Beztrestne!!!) Aj keď si osobne myslím, že to nie je nevyhnutné, pretože tento mytologický domček z karát (mýtov a ideí) je na spadnutie.
Krátke pozastavenie si zaslúži, práve v kontexte s uvedeným faktami, pohľad na tú skutočnosť, že takéto „zverstvá“ sa diali v Ríme – v Rímskom štáte, pod rímskou záštitou. Ak práve Rímske právo sa považuje za principiálny právny systém sveta, mali by sme veľmi kriticky uvažovať o tom, či je nevyhnutné a žiadúce zostávať – zotrvávať na tomto postuláte.
Možno už bol prekonaný niečím iným, ale si to nechceme priznať a sami robíme z Rímskeho práva nebezpečnú dogmu. Ak vyhovovalo kléru 1500 rokov, touto dogmou robia právnici a novodobí zákonodarcovia „Svätej stolici“ neoceniteľnú službu. Pozor! Všetko sa to obracia a obráti proti ľudskosti. A to by sme nemali dopustiť!!!
V zákone, v ktorom je zakotvená a garantovaná náboženská sloboda, je implicitne zakotvená všeobecná ľudská – občianska nesloboda.
A platnosť (pravdivosť) tohto výroku sa dá transferovať – preniesť aj na celý právny systém ľubovoľnej spoločnosti s ľubovoľným „štátnym“ náboženstvom. Je to princíp akejkoľvek formy fundamentalizmu, veľmi široko a hlavne do dôsledkov odhaleného v práci Adama Romana: Polemika o viere, Bratislava, 2002)
V židokresťanstve a už aj v samotnej Biblii – teda v koncepcii judaisticko-kresťanskej vierouky nachádzame množstvo postulátov, výnosov pápežov aj iného duchovenstva, ktoré robili a aj dnes robia zo žien menejcenného tvora – implicitne bosorky!!!
To, čo teraz uvediem, nie sú slová ani Demokrita, ani Marxa, ani Engelsa, ani Loocka, ani Feuerbacha, ani Freuda, ani Lenina, ani Stalina, ani nikoho z materialistov. To sú výroky „svätých“ hláv rímsko-katolíckeho duchovenstva. Ako zdroj používam už viackrát citovanú knihu E. Browsera.
- Clement z Alexandrie (2. stor. n. l). napísal: „Každá žena by mala byť naplnená hanbou pri pomyslení, že je ženou.“
- Cirkevný otec Terttulian vysvetľoval postoj cirkvi k ženám: „Vy (ženy) ste bránou diabla, vy prvé ste porušili božský zákon ...“
- Boethius, kresťanský filozof 6. storočia, napísal: „Žena je chrám postavený na odpadovom kanále.“
- Na koncile v Macone hlasovali biskupi o tom, či má žena dušu.
- V 10. storočí Odo z Cluvy vyhlásil: „Objímať ženu, je ako objímať vrece hnoja.“
- Sv. Tomáš Akvinský vyhlasoval: „Boh urobil chybu, keď stvoril ženu.“
- Luteráni vo Wittenbergu debatovali o tom, či je žena je vôbec ľudskou bytosťou.
- V liste Koronťanom 7:1 sa píše: „... je dobré pre muža, keď nemá nič so ženou
- MULLES MALEFICARUM – Kladivo na čarodejnice. Zaujímavé čítanie, v ktorom sa zdôrazňuje: „... pretože ženy sa zaujímajú viac o telo ako muži, pretože boli vytvorené z mužovho rebra, sú iba nedokonalými zvieratkami ...“
Ak by som v tejto úvahe pripustil a pristúpil na teóriu o hriechu a treste, tak za popieranie ľudských práv pre ženy, za mučenie žien, za odmietanie emancipácie, (To je náboženská pieseň ešte aj nedávno pominuvšieho 20. storočia) ..., by mali svetové feministické hnutia viesť jednu „križiacku“ výpravu – vojnu na Vatikán každý mesiac a rozboriť ho!!! Osobne sa pridám. (Beztrestne!!!) Aj keď si osobne myslím, že to nie je nevyhnutné, pretože tento mytologický domček z karát (mýtov a ideí) je na spadnutie.
Krátke pozastavenie si zaslúži, práve v kontexte s uvedeným faktami, pohľad na tú skutočnosť, že takéto „zverstvá“ sa diali v Ríme – v Rímskom štáte, pod rímskou záštitou. Ak práve Rímske právo sa považuje za principiálny právny systém sveta, mali by sme veľmi kriticky uvažovať o tom, či je nevyhnutné a žiadúce zostávať – zotrvávať na tomto postuláte.
Možno už bol prekonaný niečím iným, ale si to nechceme priznať a sami robíme z Rímskeho práva nebezpečnú dogmu. Ak vyhovovalo kléru 1500 rokov, touto dogmou robia právnici a novodobí zákonodarcovia „Svätej stolici“ neoceniteľnú službu. Pozor! Všetko sa to obracia a obráti proti ľudskosti. A to by sme nemali dopustiť!!!
V zákone, v ktorom je zakotvená a garantovaná náboženská sloboda, je implicitne zakotvená všeobecná ľudská – občianska nesloboda.
A platnosť (pravdivosť) tohto výroku sa dá transferovať – preniesť aj na celý právny systém ľubovoľnej spoločnosti s ľubovoľným „štátnym“ náboženstvom. Je to princíp akejkoľvek formy fundamentalizmu, veľmi široko a hlavne do dôsledkov odhaleného v práci Adama Romana: Polemika o viere, Bratislava, 2002)
13.05.2005