Základné omyly dnešného kresťanstva
... rasizmus ... neznášanlivosť ... náboženstvo strachu ... fiktívny večný život ... zbožštenie Ježišovej osoby ... prekrútenie významu Ježišovej obete ...
1. Rasizmus. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že Boh sa zjavil v celej histórii len jednému národu - židovskému, z ktorého pochádza kresťanstvo. Vari Boh uprednostňuje jediný národ pred ostatnými? Vari si vyberá ľudí - tomu dám a tamtomu nedám, ako nejaký rozmaznaný človek? Uprednostňovanie jednej rasy či národa pred inými je rasizmus. Kto verí, že Boh je rasista, sám je rasista.
Tento omyl vznikol tak, že židovský národ bol svojho času vo svojom okolí naozaj jediným národom, ktorý poznal pravého Stvoriteľa - pôvodcu a zdroj všetkého, čo existuje, pravdivé večné nemenné nadčasové Bytie, zatiaľ čo okolité národy uctievali drevených a kovových bohov podľa svojich predstáv a ilúzií. Ale miestnu situáciu predsa nemožno pokladať za celý svet. Múdry človek vie, že v každom národe sú ľudia, ktorí pravdu hľadali a v takej či onakej miere ju aj našli alebo sa aspoň priblížili.
2. Neznášanlivosť. Sú ľudia, ktorí potrebujú presadzovať len svoje presvedčenia a bájky, bez snahy pozrieť sa na veci inak, bez snahy pochopiť iné zmýšľania a iné pohľady a uvidieť Boha aj z inej strany, než je obvyklé. Odsudzujú iné náboženstvá a iné duchovné cesty bez toho, žeby pochopili ich podstatu. To je len ich nadutosť, namyslenosť, neschopnosť empatie a tučnota ich srdca.
Pravá duchovná cesta vedie k celosvetovému mieru a k porozumeniu národov, naopak, k neznášanlivosti vedie ľudí duch rozkolu, duch klamu, duch temnoty, a nič sa na tom nezmení, aj keď ho oni nazvú duchom svätým.
3. Náboženstvo strachu. Ježiš priniesol do tohto pekla, do tohto nášho trápenia cestu vyslobodenia k pravej a čistej radosti, ktorá je v poznaní večného bytia/života/Boha cez zážitok. Mocnári Ríma z toho urobili nástroj vynucovania si poslušnosti hrozbou trestov v tomto živote a hrozbou pekla po smrti. Dodnes sa kresťanstvo úplne neočistilo od týchto mocenských otrokárskych prímesí. V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa všetok strach.
Pravé Ježišovo učenie nie je o strachu pred trestom za neposlušnosť, pravé Ježišovo učenie je o hľadaní najvyššej Krásy, najvyššieho Dobra, skutočnej nefalšovanej Radosti a Slobody, Pravdy o Bytí a o sebe Samom.
4. Fiktívny večný život. Ježiš priniesol ľuďom skutočné reálne hmatateľné zažité Poznanie pravdy, spoločenstvo s Otcom, skutočné vojdenie do večnosti života tu a teraz a ktoré sa uskutočňuje zážitkom poznania jednoty s Bohom. V ten deň poznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy ste vo mne, ako ja som vo vás.
Večný život je paralelná realita, je to priestor, v ktorom neplynie čas, je len trvalé nemenné teraz, ako bolo na počiatku i teraz i na veky vekov. Večný život je stav existencie, z ktorej pochádza všetko, čo existuje. Prekrúcači pravdy zo zážitku poznania večnosti urobili fiktívny posmrtný večný život, ktorý sľubujú ako fiktívnu odmenu poslušným. Sami nevošli do kráľovstva nebeského a tým, ktorí chceli vojsť, zabránili.
5. Zbožštenie Ježišovej osoby. Ježiš bol 100% človek a zároveň bol 100% v jednote s Otcom - prazákladom vesmíru. On povedal: Nie každý, kto mi hovorí pane, pane vojde do kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca. Avšak tí, ktorí boli leniví zmeniť niečo v sebe samom, radšej si urobili z Ježiša modlu aby sa mu klaňali. Vymysleli, že sa narodil z panny a tým zrušili jeho 100% ľudskosť a povýšili ho na boha, ktorého treba uctievať. Tým zrušili v ňom vzor, ktorý treba nasledovať, ktorý treba napodobňovať, s ktorým treba umrieť a s ktorým treba byť vzkriesený. Lebo mnohí zvodcovia vyšli do sveta, ktorí nevyznávajú Ježiša ako Krista prišlého v tele. To sú ten zvodca a antikrist. Dietky, chráňte sa modiel!
6. Prekrútenie významu Ježišovej obete. Ježiš umrel preto, lebo svetlo prišlo na svet, svet však radšej miloval tmu. Jeho smrť bola dôsledkom nespravodlivosti ľudstva, ale aj symbolom stavu nášho vnútra. Aj my sme takto ukrižovali v sebe to dobré, to správne, to svetlé, to večné, boží obraz v nás. Cez uvedomenie si a precítenie tejto skutočnosti začíname ten boží obraz v nás objavovať, cez odumretie starému a vieru v Lásku a Dobro, vzkriesené je v nás to nové čisté. To je proces očistenia - odpustenia hriechov, čiže vymazania dôsledkov predchádzajúcich činov. To je reálne odpustenie hriechov (karmy), ktoré možno reálne cítiť ako uzdravenie duše.
Každý, kto súhlasí, že Ježiš zomrel za neho kvôli akémusi fiktívnemu odpusteniu hriechov, vlastne schvaľuje vraždu nevinného a tým sa stáva jej spolupáchateľom. Navyše z Boha robí krvilačného tyrana, ktorého neuspokojí nič, len ľudská krv. Takto súčasné kresťanské učenie učí ľudí byť bezcitnými voči zločinu a potláča v ľuďoch cit pre spravodlivosť.
Záver.
Kto si vlastne dovolil takto prevrátiť pravdu? A tak zdiskreditovať to skvelé a úžasné Ježišovo učenie v očiach poctivých a úprimných ľudí? Najväčšmi ukrižovali Ježišovo učenie nie Židia, nie Rimania, ale tí, ktorí si dnes hovoria Kresťania.
Tento omyl vznikol tak, že židovský národ bol svojho času vo svojom okolí naozaj jediným národom, ktorý poznal pravého Stvoriteľa - pôvodcu a zdroj všetkého, čo existuje, pravdivé večné nemenné nadčasové Bytie, zatiaľ čo okolité národy uctievali drevených a kovových bohov podľa svojich predstáv a ilúzií. Ale miestnu situáciu predsa nemožno pokladať za celý svet. Múdry človek vie, že v každom národe sú ľudia, ktorí pravdu hľadali a v takej či onakej miere ju aj našli alebo sa aspoň priblížili.
2. Neznášanlivosť. Sú ľudia, ktorí potrebujú presadzovať len svoje presvedčenia a bájky, bez snahy pozrieť sa na veci inak, bez snahy pochopiť iné zmýšľania a iné pohľady a uvidieť Boha aj z inej strany, než je obvyklé. Odsudzujú iné náboženstvá a iné duchovné cesty bez toho, žeby pochopili ich podstatu. To je len ich nadutosť, namyslenosť, neschopnosť empatie a tučnota ich srdca.
Pravá duchovná cesta vedie k celosvetovému mieru a k porozumeniu národov, naopak, k neznášanlivosti vedie ľudí duch rozkolu, duch klamu, duch temnoty, a nič sa na tom nezmení, aj keď ho oni nazvú duchom svätým.
3. Náboženstvo strachu. Ježiš priniesol do tohto pekla, do tohto nášho trápenia cestu vyslobodenia k pravej a čistej radosti, ktorá je v poznaní večného bytia/života/Boha cez zážitok. Mocnári Ríma z toho urobili nástroj vynucovania si poslušnosti hrozbou trestov v tomto živote a hrozbou pekla po smrti. Dodnes sa kresťanstvo úplne neočistilo od týchto mocenských otrokárskych prímesí. V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa všetok strach.
Pravé Ježišovo učenie nie je o strachu pred trestom za neposlušnosť, pravé Ježišovo učenie je o hľadaní najvyššej Krásy, najvyššieho Dobra, skutočnej nefalšovanej Radosti a Slobody, Pravdy o Bytí a o sebe Samom.
4. Fiktívny večný život. Ježiš priniesol ľuďom skutočné reálne hmatateľné zažité Poznanie pravdy, spoločenstvo s Otcom, skutočné vojdenie do večnosti života tu a teraz a ktoré sa uskutočňuje zážitkom poznania jednoty s Bohom. V ten deň poznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy ste vo mne, ako ja som vo vás.
Večný život je paralelná realita, je to priestor, v ktorom neplynie čas, je len trvalé nemenné teraz, ako bolo na počiatku i teraz i na veky vekov. Večný život je stav existencie, z ktorej pochádza všetko, čo existuje. Prekrúcači pravdy zo zážitku poznania večnosti urobili fiktívny posmrtný večný život, ktorý sľubujú ako fiktívnu odmenu poslušným. Sami nevošli do kráľovstva nebeského a tým, ktorí chceli vojsť, zabránili.
5. Zbožštenie Ježišovej osoby. Ježiš bol 100% človek a zároveň bol 100% v jednote s Otcom - prazákladom vesmíru. On povedal: Nie každý, kto mi hovorí pane, pane vojde do kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca. Avšak tí, ktorí boli leniví zmeniť niečo v sebe samom, radšej si urobili z Ježiša modlu aby sa mu klaňali. Vymysleli, že sa narodil z panny a tým zrušili jeho 100% ľudskosť a povýšili ho na boha, ktorého treba uctievať. Tým zrušili v ňom vzor, ktorý treba nasledovať, ktorý treba napodobňovať, s ktorým treba umrieť a s ktorým treba byť vzkriesený. Lebo mnohí zvodcovia vyšli do sveta, ktorí nevyznávajú Ježiša ako Krista prišlého v tele. To sú ten zvodca a antikrist. Dietky, chráňte sa modiel!
6. Prekrútenie významu Ježišovej obete. Ježiš umrel preto, lebo svetlo prišlo na svet, svet však radšej miloval tmu. Jeho smrť bola dôsledkom nespravodlivosti ľudstva, ale aj symbolom stavu nášho vnútra. Aj my sme takto ukrižovali v sebe to dobré, to správne, to svetlé, to večné, boží obraz v nás. Cez uvedomenie si a precítenie tejto skutočnosti začíname ten boží obraz v nás objavovať, cez odumretie starému a vieru v Lásku a Dobro, vzkriesené je v nás to nové čisté. To je proces očistenia - odpustenia hriechov, čiže vymazania dôsledkov predchádzajúcich činov. To je reálne odpustenie hriechov (karmy), ktoré možno reálne cítiť ako uzdravenie duše.
Každý, kto súhlasí, že Ježiš zomrel za neho kvôli akémusi fiktívnemu odpusteniu hriechov, vlastne schvaľuje vraždu nevinného a tým sa stáva jej spolupáchateľom. Navyše z Boha robí krvilačného tyrana, ktorého neuspokojí nič, len ľudská krv. Takto súčasné kresťanské učenie učí ľudí byť bezcitnými voči zločinu a potláča v ľuďoch cit pre spravodlivosť.
Záver.
Kto si vlastne dovolil takto prevrátiť pravdu? A tak zdiskreditovať to skvelé a úžasné Ježišovo učenie v očiach poctivých a úprimných ľudí? Najväčšmi ukrižovali Ježišovo učenie nie Židia, nie Rimania, ale tí, ktorí si dnes hovoria Kresťania.
02.05.2007