Slovanská démonolatria VIII. => Ochrancovia domova

Domovik (Domovoj, Died)
Domáci duch - ochranca. Je to malý starček s bielymi fúzami a iskrivým pohľadom. Oblečenú má červenú košieľku s modrým pásom. Často sa ukazuje aj vo zvieracej podobe napr. ako pes, mačka, had, krysa, žaba a pod. Rád sa zdržuje na peci a preto sa môže usadiť aj vo vedľajších stavbách vybavených ohniskom (kúpeľoch, sušiarni, stodole). Stará sa o dom a blahobyt jeho obyvateľov, chráni novorodencov, ktorých mu kladú na prah. Jeho ochrana sa musí zabezpečiť už pri stavbe domu obeťou (jahňa, čierny kohút, obilie, chlieb a pod.) zakopanou do základov. Niekedy sa dávali do základov budov aj ľudské obete.
Každý Domovik má svoju farbu, ktorú je nutné rozpoznať, lebo je to šťastná farba domu. Ak sa Domovikovi nedostáva patričnej úcty a obetí, alebo keď sa vydatá žena objaví s nepokrytou hlavou pred cudzím človekom, rozhnevá sa a pôsobí škody. Dá sa však opäť udobriť. Stáva sa, že podľahne v boji s iným Domovikom, ktorý sa potom stáva škodcom rodiny. Magickými obradmi ho treba potom vyhnať.
Pozoruhodná je predstava o láske Domovika ku koňom. Podniká na nich nočné jazdy, takže sú ráno v stajni spotené.
Pri sťahovaní sa vždy prenášal do nového domu. V povesti o praotcovi Čechovi sa hovorí, že členovia jeho družiny "niesli svojich dedkov na pleciach" do nových domovov.
Šotek
Česká podoba domáceho ducha. Bol to chlapec s pazúrikmi na rukách aj nohách. Chránil stádo a rozmnožoval majetok. Niekedy robil rôzne šibalstvá ľuďom aj zvieratám (hlavne v noci). Nesmie sa mu však ublížiť, inak sa stáva zlým a pomstychtivým.
Šetek
Slovinská podoba domáceho ducha. Má podobné vlastnosti ako Šotek, ale je maličký ako palec.
Dvorovyj
Duch žijúci na dvore. Pôsobí škody tým, že trápi zvieratá.
Korgoruša
Pomáha Domovíkovi, lebo prináša hospodárovi peniaze a zásoby z iných domov.
Stopan
Bulharský domáci démon. Ztotožňovali ho obvykle s nejakým predkom. Uctievanie tejto bytosti sa zachovalo u bulharských kresťanov aj u bulharských moslimov. V kresťanských rodinách mu najstaršia žena rodiny obetovávala čierne kura, víno a pečivo a v moslimských rodinách obetovával muž - zarezal čierneho barana.
Ľudkovia
Chránili domovy v Lužici, Poľsku a čiastočne aj na Morave. Boli to malinkí ľudia, ktorí nesídlili priamo v dome ale v horách. Žili v priateľstve s určitou rodinou. V Poľsku sa volali Krasnoludci, v Kujavsku Krosnalci (tj. zakrslíci), v Kašubsku a Pomorí Krosnieta (tj. drobné bytosti).
Považovali sa za praobyvateľov Lužice a predkov Srbov, lebo sa s nimi spájali náhodne objavené praveké pohrebištia s popolnicovými hrobmi, ktoré obyvatelia Lužice uctievali ako posvätné miesta a nedovolili ich narušovať.
Pravdepodobne v tejto predstave doznievala spomienka na dávnych predkov, ktorí svojich mŕtvych spaľovali a ukladali do nádob (odtiaľ predstava o malých ľudkoch). Ľudkovia hovorili skomolene po lužickosrbsky. Ľudia sa od nich naučili stavať príbytky a rôzne remeslá (zvlášť kováčstvo). Zmizli od tej doby, čo v krajine vyzváňajú zvony.
Had hospodárik
Sídli pod prahom alebo pod pecou a je zárukou rodinného blahobytu hospodára. Smrť jedného znamená aj smrť druhého. V Lužici a Poľsku dokonca rozlišujú hada mliečneho, ktorý chráni dobytok a žitného, ktorý je ochrancom polí. Predstava hada ako ochrancu domova vyplynula zrejme z odpozorovaných zvyklostí - nerád opúšťa miesto, v ktorom sa usídlil. U všetkých Slovanov platil prísny zákaz zabíjania hadov, ktoré by znamenalo nešťastie pre rodinu.
Pivničiar
Duch žijúci v pivnici, ktorý tam pomáha.
Kikimora
Jej nočné pradenie predpovedá nešťastie. Škodí hlavne mužom a domácemu zvieratstvu. V noci straší malé deti a ženám zamotáva priadzu. (viď. obrázok k článku)