Tematínske vrchy
Národná prírodná rezervácia Tematínske vrchy sa rozprestiera od strednej časti hrebeňa Považského Inovca (Nízky Inovec) až po údolie Váhu. Geologické podložie tvoria karbonáty, najmä biele dolomity, vďaka ktorým získalo územie takmer stredomorský vzhľad. Prevažne južná expozícia, dolomitické podložie a nedostatok povrchových vodných tokov spôsobili, že táto oblasť predstavuje suchý a teplý „ostrov“ medzi karpatskými lesmi.
Útočisko tu našli xerotermné rastlinstvo a živočíšstvo, ktoré sem preniklo v medziľadových dobách z teplejších oblastí pri Stredozemnom a Čiernom mori. Niektoré druhy sa prispôsobili životu na svahoch pokrytých drobivým dolomitom, iné uprednostnili plytké pôdy, najmä rendziny, ďalšie osídlili spraše, ktoré sem naviali vetry vanúce v ľadových dobách od pevninského ľadovca.
V poľadových dobách tu prevládali teplomilné dubiny tvorené hlavne dubom plstnantým, iba na extrémnych svahoch prežili druhy typické pre tzv. skalné stepi. Od stredoveku tunajšie spoločenstvá výrazne formoval človek – poľnohospodár, ktorý časť lesov vyrúbal a ostatné využíval ako pastviny. Výrazne sa tak rozšírili otvorené plochy, tzv. holiny a posilnili spoločenstvá skalného bezlesia s mnohými sucho a teplomilnými druhmi rastlín a živočíchov.
Medzi najvzácnejších vyslancov xerotermnej panónskej flóry tu patria kavyle, rumenica visianiho, jasenec biely i poniklec veľkokvetý. Severnú hranicu rozšírenia na Považí tu dosahujú lykovec voňavý a divozel červený. Spomedzi sedemnástich druhov vstavačovitých tu patria k najvzácnejším dva teplomilné druhy – modruška pošvatá a červenohlav ihlanovitý. V teplomilných dubinách dominuje dub plstnatý v podraste s drieňom obyčajným.
K najvzácnejším bezstavovcom tu patria kobylka sága stepná a dva druhy veľkých cikád – cikáda jaseňová a cikáda tibicen plebejus, ktoré v horúcom lete svojím „spevom“ navodzujú atmosféru Stredomoria. K zriedkavým zástupcom hmyzej ríše patria aj mravcolevy a asklafusy. Z množstva motýľov je významný modráčik slovenský, ktorý bol pre vedu objavený a popísaný práve odtiaľto. Zo stavovcov majú na Tematínskych vrchoch stabilné populácie teplomilné druhy plazov – jašterica zelená a užovka stromová, bohatú avifaunu reprezentuje napríklad aj symbol pravých stepí – orol kráľovský.
Najcennejšie a najzachovalejšie časti Tematínskych vrchov boli vyhlásené za chránené územia. Sú to národná prírodná rezervácia Tematínska lesostep (1976), národná prírodná rezervácia Javorníček (1982) a prírodná rezervácia Kňaží vrch (1988). V roku 2004 bolo toto územie s výmerou 2471 ha zahrnuté medzi územia európskeho významu v sieti NATURA 2000.
Nadmerná pastva a odlesňovanie tejto časti Považského Inovca našimi predkami spôsobili eróziu najexponovanejších svahov. Na eróziou ohrozené plochy boli v druhej polovici 20. storočia vysádzané nepôvodné dreviny, ako sú borovica čierna a jaseň mannový, ktoré potláčali domáce dreviny a poškodili unikátne xerotermné biotopy. V súčasnosti spoločné úsilie ochrany prírody a majiteľov a užívateľov lesov vedie k postupnému odstraňovaniu nepôvodných drevín, ukončeniu zalesňovania holín a presadzovaniu výsadby pôvodných drevín, najmä dubov.
Občianske združenie Pre Prírodu Trenčín s podporou holandských nadácií EECONET Action Fund a Stichting DOEN a v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR sa od roku 1999 snaží zachovať pestrosť prírody Tematínskych vrchov odstraňovaním nepôvodnej borovice čiernej na prenajatých plochách, monitorovaním obnovy teplomilných spoločenstiev, podporovaním prírodovedného výskumu a popularizáciou prírodných hodnôt tohto územia.
V poľadových dobách tu prevládali teplomilné dubiny tvorené hlavne dubom plstnantým, iba na extrémnych svahoch prežili druhy typické pre tzv. skalné stepi. Od stredoveku tunajšie spoločenstvá výrazne formoval človek – poľnohospodár, ktorý časť lesov vyrúbal a ostatné využíval ako pastviny. Výrazne sa tak rozšírili otvorené plochy, tzv. holiny a posilnili spoločenstvá skalného bezlesia s mnohými sucho a teplomilnými druhmi rastlín a živočíchov.
Medzi najvzácnejších vyslancov xerotermnej panónskej flóry tu patria kavyle, rumenica visianiho, jasenec biely i poniklec veľkokvetý. Severnú hranicu rozšírenia na Považí tu dosahujú lykovec voňavý a divozel červený. Spomedzi sedemnástich druhov vstavačovitých tu patria k najvzácnejším dva teplomilné druhy – modruška pošvatá a červenohlav ihlanovitý. V teplomilných dubinách dominuje dub plstnatý v podraste s drieňom obyčajným.
K najvzácnejším bezstavovcom tu patria kobylka sága stepná a dva druhy veľkých cikád – cikáda jaseňová a cikáda tibicen plebejus, ktoré v horúcom lete svojím „spevom“ navodzujú atmosféru Stredomoria. K zriedkavým zástupcom hmyzej ríše patria aj mravcolevy a asklafusy. Z množstva motýľov je významný modráčik slovenský, ktorý bol pre vedu objavený a popísaný práve odtiaľto. Zo stavovcov majú na Tematínskych vrchoch stabilné populácie teplomilné druhy plazov – jašterica zelená a užovka stromová, bohatú avifaunu reprezentuje napríklad aj symbol pravých stepí – orol kráľovský.
Najcennejšie a najzachovalejšie časti Tematínskych vrchov boli vyhlásené za chránené územia. Sú to národná prírodná rezervácia Tematínska lesostep (1976), národná prírodná rezervácia Javorníček (1982) a prírodná rezervácia Kňaží vrch (1988). V roku 2004 bolo toto územie s výmerou 2471 ha zahrnuté medzi územia európskeho významu v sieti NATURA 2000.
Nadmerná pastva a odlesňovanie tejto časti Považského Inovca našimi predkami spôsobili eróziu najexponovanejších svahov. Na eróziou ohrozené plochy boli v druhej polovici 20. storočia vysádzané nepôvodné dreviny, ako sú borovica čierna a jaseň mannový, ktoré potláčali domáce dreviny a poškodili unikátne xerotermné biotopy. V súčasnosti spoločné úsilie ochrany prírody a majiteľov a užívateľov lesov vedie k postupnému odstraňovaniu nepôvodných drevín, ukončeniu zalesňovania holín a presadzovaniu výsadby pôvodných drevín, najmä dubov.
Občianske združenie Pre Prírodu Trenčín s podporou holandských nadácií EECONET Action Fund a Stichting DOEN a v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR sa od roku 1999 snaží zachovať pestrosť prírody Tematínskych vrchov odstraňovaním nepôvodnej borovice čiernej na prenajatých plochách, monitorovaním obnovy teplomilných spoločenstiev, podporovaním prírodovedného výskumu a popularizáciou prírodných hodnôt tohto územia.
06.05.2007