KoN Open Air predstavuje Hudbu z Marsu
Svoju hviezdnu kariéru odštartovala Hudba z Marsu vystúpením na HuLiFeste v Linči pri Trnave na jeseň v roku 1996. Inšpiráciu pre názov táto kapela nachádza v rovnomennom českom filme o závodnom orchestri, ktorého členovia sú hudobní diletanti, predsa však zaujmú svojou spontánnosťou a stanú sa veľmi populárnymi. Paradoxne, hneď prvé demonahrávky sa uchytili v regionálnych rádiách. Kapelu pozývali na RockFm fest a dokonca jej ponúkli vydanie albumu.
Debut s názvom Supervýlet bol vydaný v roku 1998. Na slovenskej Grammy bola Hudba z Marsu vzápätí nominovaná na objav roka a videoklip roka ku skladbe Klára a Gogo. Vďaka žánrovej pestrosti (pop, punk, ska...) sa ich skladby objavili na rôznorodých kompiláciách.
Vzápätí Hudba z Marsu hrá v mnohých kluboch, na beániách a na všakovakých festivaloch. Najväčším zážitkom je vystúpenie v Belgicku. Pre televíznu reláciu nahrali coververziu titulnej piesne seriálu Spadla z oblakov, ktorá sa neskôr často hrávala aj v rádiách.
Takmer zľudovelý Šakalík „zavyl“ z druhého albumu – Cosmodisc (2001). Z neho vzišla aj ďalšia úspešná skladba s progresívnym aranžmánom Compuphonic. Album bol podporený aj vizuálne videoklipom ku skladbe Astronaut.
Po tvorivej pauze a zmenách v zostave sa Hudba z Marsu opäť vrátila k svojim poslucháčom bezstarostným reggae Výberové vibrácie. Videoklip sa umiestnil na predných priečkach hranosti hudobnej stanice Musicbox. Nostalgické dueto Fialový kvet sa stal bezprostredným predskokanom tretieho albumu Trávnice (2005), ktorý je ethno-popovou odpoveďou na otázku - kam kráčaš Hudba z Marsu? Album vyšiel v októbri 2005 na značke Gregor Agency-G.A.Records.
Vo Fialovom kvete spievala aj Barbora Koláriková (Bábo) známa zo skupín Chill On The Sun alebo Fairy Tail, na basu hral Palo Smolka - spoluhráč a manažér Zuzky Smatanovej a na husle husľový virtuóz Jozef Lednický. Videoklip ku skladbe sa odohráva v decentnom „soc“ snackbare. Decentní návštevníci podniku popíjajú kláštorné červené, ktoré im servíruje decentný čašník vo vestičke, Hudba z Marsu hrá do tanca i na počúvanie a nad všetkým sa trblieta disko guľa a blikajú retro semafory ...
Pre ultrafanov
Najprv prešiel Štofo kvôli možnosti učiť sa angličtinu zo VI.B do VII.C. Tam naňho číhal Macho, ku ktorému sa pridal Vešpík a obidvaja deptali Štofa, pretože bol zo sídliska Družba a nie z Prednádražia a „cizinec není našinec!“. Postupom času však našli v sebe záľubu a začali kuť pikle, jak urobit dzíru do teho sveta šoubiznisu. Vešpík mal doma starý rozlámaný a dolepený črep – jakože malú španielku, Štofo si tiež kúpil od spolužiaka Ivka za 500,- Kčs niečo podobné, no a už hrali! Najprv kaververzie Senzusu, neskôr prešli k vlastnej punk-popovej tvorbe. Macho sa zatiaľ len nesmelo prizeral, občas brnkol, ale mal z toho traumu. Vešpík bol smutný, že sa nedostal so Štofom a Machom na gympel. Tam bola totiž aparatúra! Najsvalnatejší bol Palo, preto si vydobil bicie, ostatní zobrali, čo ešte zostalo. Na prvom verejnom vystúpení - na gympláckom dvore, im poslúžila namiesto pódia rozhrkaná vlečka z traktora vypodložená tehlami. Tehly povolili a celá punková kapela sa zrútila. Len Macho sa nezrútil, lebo celý čas od hanby hral ležiac na spodku vlečky, aby ho nikto nevidel a nespájal s týmto strastiplným zoskupením, ktoré si hovorilo Miru mir! Už vtedy vznikla Klára a Gogo, ktorá sa neskôr stala hitom stužkovej. Štofo s Vešpíkom hrali na profesionálnych nástrojoch – elektrických jolanách, ktoré kúpili na inzerát. Opravili sa potenciometre, snímače a hučalo to dobre. Po gympli už s teraz už Hudbou z Marsu na bubny nehral Palo, ale bývalý spolužiak Štofovho brata Sego. Na základnej škole ho volali aj segedínsky guláš, lebo sa volal Szegény a Štofa vycucaná štolverka, Vešpíka zasa omylom prekrstila Štofova mamina na Vepřík, preto sme ho začali volať Veprík alebo Vepor. Keď po koncerte zaspal ako nemluvňa, vtedy sme ho volali, že Vešpík robí zvieratko. Ako prvý však urobil zvieratko Sigi, keď na konci sveta v dedinke na poľsko-slovenských hraniciach Čertižnom zaspal na vyfučanej nafukovačke, na ktorej sme ho museli odtiahnuť do stanu.
Ešte s nami spievala aj Katka – naspievala neskorší veľký hit Gogo a prasiatko. Katka potom už s nami nespievala a boli sme: Macho, Vešpík, Štofo, Sego.
Keď sme išli nahrávať do Šulekova Na Mars, chceli sme tam trúbku, tak sme si cez ľudovú školu umenia vyčíhali Fera. Ten už potom s nami zostal.
S ním sme nahrali Supervýlet, kde hosťovsky účinkoval aj Tomáš. Aj ten už potom s nami zostal. Kúpili a obnovili sme starú dvanástostrojku – bola belasá a volala sa mucha. Vešpík stále chcel, aby sa volala Mucha pop, ale nejako sa to neuchytilo. Tlačili sme ju cez obrovské blavácke križovatky, keď sme tam účinkovali, lebo horko-ťažko štartovala. Nemala ani tachometer. Keď sme sa na nej skoro zabili a zázrakom vyviazli, už sme do nej nesadli. Karoséria bola na šrot a podvozok potom vypálili mafiáni aj so Sigiho dieľňou. Potom nám zavolal Montirecords, či nechceme u nich vydať album. Kolekcia piesní dostala názov Cosmodisc. Na koncertoch na to máte plné právo, ale nechcite, aby sme vám aj v civile, v súkromí hrali šakalíka. Sme ho presýtení. Ale máme ho radi, tešíme sa, keď s nami spievate a zavýjate.
Štofo potom odišiel na chatu do lesa a ostatní to ťahali, dokedy sa dalo, ale nedalo sa veľmi dlho. Macho odišiel do Prahy – tam našiel svoj nový svet – on sa aj volá Čechvala, Vešpík začal distribuovať zábavné pohľadnice, Sigi začal búchať so Secondhandom, Tomáš založil Antoines, Fero robil v mekáči. Štofo medzitým učil na Dobrej Vode a programoval slovenskú ľudovú psychadéliu. Znovu začali s Ferom trošku hrať a dohodli sa aj so Sigim, že zase spolu niečo vyskúšajú.
Nahrali Trávnice. Fero odtrúbil a zdrhol do Londína za Tomášom. Na basu hral chvíľu Palo Smolka, ale ten je plne vyťažený Zuzkou. Sigi so Štofom osireli. Začal s nimi hrať basman Matúš a harmonikár Maco. A život ide ďalej ...
Zdroj info: www.hudbazmarsu.sk
Vzápätí Hudba z Marsu hrá v mnohých kluboch, na beániách a na všakovakých festivaloch. Najväčším zážitkom je vystúpenie v Belgicku. Pre televíznu reláciu nahrali coververziu titulnej piesne seriálu Spadla z oblakov, ktorá sa neskôr často hrávala aj v rádiách.
Takmer zľudovelý Šakalík „zavyl“ z druhého albumu – Cosmodisc (2001). Z neho vzišla aj ďalšia úspešná skladba s progresívnym aranžmánom Compuphonic. Album bol podporený aj vizuálne videoklipom ku skladbe Astronaut.
Po tvorivej pauze a zmenách v zostave sa Hudba z Marsu opäť vrátila k svojim poslucháčom bezstarostným reggae Výberové vibrácie. Videoklip sa umiestnil na predných priečkach hranosti hudobnej stanice Musicbox. Nostalgické dueto Fialový kvet sa stal bezprostredným predskokanom tretieho albumu Trávnice (2005), ktorý je ethno-popovou odpoveďou na otázku - kam kráčaš Hudba z Marsu? Album vyšiel v októbri 2005 na značke Gregor Agency-G.A.Records.
Vo Fialovom kvete spievala aj Barbora Koláriková (Bábo) známa zo skupín Chill On The Sun alebo Fairy Tail, na basu hral Palo Smolka - spoluhráč a manažér Zuzky Smatanovej a na husle husľový virtuóz Jozef Lednický. Videoklip ku skladbe sa odohráva v decentnom „soc“ snackbare. Decentní návštevníci podniku popíjajú kláštorné červené, ktoré im servíruje decentný čašník vo vestičke, Hudba z Marsu hrá do tanca i na počúvanie a nad všetkým sa trblieta disko guľa a blikajú retro semafory ...
Pre ultrafanov
Najprv prešiel Štofo kvôli možnosti učiť sa angličtinu zo VI.B do VII.C. Tam naňho číhal Macho, ku ktorému sa pridal Vešpík a obidvaja deptali Štofa, pretože bol zo sídliska Družba a nie z Prednádražia a „cizinec není našinec!“. Postupom času však našli v sebe záľubu a začali kuť pikle, jak urobit dzíru do teho sveta šoubiznisu. Vešpík mal doma starý rozlámaný a dolepený črep – jakože malú španielku, Štofo si tiež kúpil od spolužiaka Ivka za 500,- Kčs niečo podobné, no a už hrali! Najprv kaververzie Senzusu, neskôr prešli k vlastnej punk-popovej tvorbe. Macho sa zatiaľ len nesmelo prizeral, občas brnkol, ale mal z toho traumu. Vešpík bol smutný, že sa nedostal so Štofom a Machom na gympel. Tam bola totiž aparatúra! Najsvalnatejší bol Palo, preto si vydobil bicie, ostatní zobrali, čo ešte zostalo. Na prvom verejnom vystúpení - na gympláckom dvore, im poslúžila namiesto pódia rozhrkaná vlečka z traktora vypodložená tehlami. Tehly povolili a celá punková kapela sa zrútila. Len Macho sa nezrútil, lebo celý čas od hanby hral ležiac na spodku vlečky, aby ho nikto nevidel a nespájal s týmto strastiplným zoskupením, ktoré si hovorilo Miru mir! Už vtedy vznikla Klára a Gogo, ktorá sa neskôr stala hitom stužkovej. Štofo s Vešpíkom hrali na profesionálnych nástrojoch – elektrických jolanách, ktoré kúpili na inzerát. Opravili sa potenciometre, snímače a hučalo to dobre. Po gympli už s teraz už Hudbou z Marsu na bubny nehral Palo, ale bývalý spolužiak Štofovho brata Sego. Na základnej škole ho volali aj segedínsky guláš, lebo sa volal Szegény a Štofa vycucaná štolverka, Vešpíka zasa omylom prekrstila Štofova mamina na Vepřík, preto sme ho začali volať Veprík alebo Vepor. Keď po koncerte zaspal ako nemluvňa, vtedy sme ho volali, že Vešpík robí zvieratko. Ako prvý však urobil zvieratko Sigi, keď na konci sveta v dedinke na poľsko-slovenských hraniciach Čertižnom zaspal na vyfučanej nafukovačke, na ktorej sme ho museli odtiahnuť do stanu.
Ešte s nami spievala aj Katka – naspievala neskorší veľký hit Gogo a prasiatko. Katka potom už s nami nespievala a boli sme: Macho, Vešpík, Štofo, Sego.
Keď sme išli nahrávať do Šulekova Na Mars, chceli sme tam trúbku, tak sme si cez ľudovú školu umenia vyčíhali Fera. Ten už potom s nami zostal.
S ním sme nahrali Supervýlet, kde hosťovsky účinkoval aj Tomáš. Aj ten už potom s nami zostal. Kúpili a obnovili sme starú dvanástostrojku – bola belasá a volala sa mucha. Vešpík stále chcel, aby sa volala Mucha pop, ale nejako sa to neuchytilo. Tlačili sme ju cez obrovské blavácke križovatky, keď sme tam účinkovali, lebo horko-ťažko štartovala. Nemala ani tachometer. Keď sme sa na nej skoro zabili a zázrakom vyviazli, už sme do nej nesadli. Karoséria bola na šrot a podvozok potom vypálili mafiáni aj so Sigiho dieľňou. Potom nám zavolal Montirecords, či nechceme u nich vydať album. Kolekcia piesní dostala názov Cosmodisc. Na koncertoch na to máte plné právo, ale nechcite, aby sme vám aj v civile, v súkromí hrali šakalíka. Sme ho presýtení. Ale máme ho radi, tešíme sa, keď s nami spievate a zavýjate.
Štofo potom odišiel na chatu do lesa a ostatní to ťahali, dokedy sa dalo, ale nedalo sa veľmi dlho. Macho odišiel do Prahy – tam našiel svoj nový svet – on sa aj volá Čechvala, Vešpík začal distribuovať zábavné pohľadnice, Sigi začal búchať so Secondhandom, Tomáš založil Antoines, Fero robil v mekáči. Štofo medzitým učil na Dobrej Vode a programoval slovenskú ľudovú psychadéliu. Znovu začali s Ferom trošku hrať a dohodli sa aj so Sigim, že zase spolu niečo vyskúšajú.
Nahrali Trávnice. Fero odtrúbil a zdrhol do Londína za Tomášom. Na basu hral chvíľu Palo Smolka, ale ten je plne vyťažený Zuzkou. Sigi so Štofom osireli. Začal s nimi hrať basman Matúš a harmonikár Maco. A život ide ďalej ...
Zdroj info: www.hudbazmarsu.sk
07.05.2007