Vznik sveta
V jednej severoruskej piesni sa rozpráva o dvoch bytostiach, ktoré putujú po oceáne a vynášaju z jeho dna zem. Sú interpretovaní ako biely a čierny (podobnosť s čínskou predstavou dvoch prapodstát, ktoré symbolizuje znak "jing-jang"), tvarujúci príslušné rozdielne podoby zeme. Slovanský svetonázor hovorí o partnerstve dvoch protipólov (dobra a zla, tmy a svetla, ...) už pred vznikom sveta. Je to typická dualistická filozofia.
Z Povesti vremennych let z konca 11. storočia sa dozvedáme o rozprávaní beloozerských volchovov (vedomcov) o stvorení človeka toto: "Boh sa kúpal a keď sa utrel do vechťa zhodil ho z nebies na zem. Satan sa s ním škriepil, kto z vechťa vytvorí človeka ... Diabol teda stvoril človeka a Boh vložil do neho dušu, aby až človek zomrie, telo išlo do zeme a duša do neba."
Použitá terminológia (Boh a Satan) prezrádza buď vplyv kresťanstva alebo je adaptovaná kronikárom. Na rozdiel od kresťanstva človeka stvorili (rovnako ako svet) dva partnerské protipóly. Pohanským prvkom tu je aj antropomorfný obraz Boha (u pohanských bohov sa často stretávame s ľudskými vlastnosťami a potrebami), ktorý si dáva kúpeľ.
Pozoruhodný je materiál, z ktorého bol človek stvorený. Vecheť je tu krásnym obrazom pominuteľnosti. Pochádza síce od Boha, ale telesnú podobu so všetkými slabosťami, chorobami a smrťou dáva človeku Diabol. Nemá však moc nad dušou, ktorá je Božského pôvodu a preto sa po smrti vracia do božského sveta - to odporuje cirkevnému učeniu, ktoré ráta aj s možnosťou odchodu do pekla.
Všetky slovanské mýty obrazne vyjadrujú prostú ľuskú skúsenosť, že zlo a dobro majú svoje miesto na svete a že tvoria celok, ktorého súčasťou je všetko okolo nás. Tento dualizmus je vlastne podmienkou pre samu existenciu sveta.
Použitá terminológia (Boh a Satan) prezrádza buď vplyv kresťanstva alebo je adaptovaná kronikárom. Na rozdiel od kresťanstva človeka stvorili (rovnako ako svet) dva partnerské protipóly. Pohanským prvkom tu je aj antropomorfný obraz Boha (u pohanských bohov sa často stretávame s ľudskými vlastnosťami a potrebami), ktorý si dáva kúpeľ.
Pozoruhodný je materiál, z ktorého bol človek stvorený. Vecheť je tu krásnym obrazom pominuteľnosti. Pochádza síce od Boha, ale telesnú podobu so všetkými slabosťami, chorobami a smrťou dáva človeku Diabol. Nemá však moc nad dušou, ktorá je Božského pôvodu a preto sa po smrti vracia do božského sveta - to odporuje cirkevnému učeniu, ktoré ráta aj s možnosťou odchodu do pekla.
Všetky slovanské mýty obrazne vyjadrujú prostú ľuskú skúsenosť, že zlo a dobro majú svoje miesto na svete a že tvoria celok, ktorého súčasťou je všetko okolo nás. Tento dualizmus je vlastne podmienkou pre samu existenciu sveta.
12.05.2007