Mohyla v Očkove
Mohyla náčelníka velatickej kultúry sa nachádza asi kilometer od dedinky Očkov – oproti miestnemu cintorínu. Ide o sídlisko zo staršej doby bronzovej nad touto malebnou obcou. Areál je stálou expozíciou Trenčianskeho múzea (Otvorené: Utorok - Nedeľa 9:00 -16:00).
Mohylový kniežací hrob (kamenná konštrukcia priemeru 25 m s 8 m hlbokou komorou) sa datuje do mladšej dobý bronzovej. Bolo tu odkrytých asi 250 hrobov. Táto mohyla velatickej kultúry (1300 - 700 p.n.l.) bola archeologicky preskúmaná v roku 1953 - 1956. Verejnosti ju sprístupnili po rekonštrukcii roku 1966. Unikátny je nález alabastrovej urny, ktorá nemá obdobu v celej barbarskej Európe.
Očkovskú mohylu postavili bojovníkovi - veľmožovi, ktorý mal pohreb ako kráľ. Desiatky kubíkov tvrdého dreva boli navŕšené na pohrebnú hranicu. Po kremácii ostala prepálená pôda v okruhu desiatich metrov. Pohrebný rituál sa začínal nadránom, ešte za tmy. Keď sa rozhorel oheň, bol to veľkolepý, až hrozivý pohľad. Nebohého na hranicu posadili alebo uložili poležiačky v šatách z látky, ktorá údajne pripomínala brokát. Oblečenie bolo popretkávané zlatými nitkami, ktoré sa roztavili na malé kvapky. Mŕtveho zdobili zlaté a bronzové šperky.
Hoci mohylu vykradli už pred tisíckami rokov, pravdepodobne pár rokov po pohrebe, aj to, čo ostalo, je dôkazom významu a majetnosti pochovaného: bronzová hadovitá ihlica, trosky panciera, prilby, náholeníc, štítu, meča kopije, konského postroja. Nápadné sú zvyšky misky pokrytej rýdzim zlatom. Pálenie bola úvodná etapa pohrebného procesu. Po nej nasledovalo vyhĺbenie hrobovej komory a pod ňou hrobovej jamy. To všetko do hĺbky ôsmich metrov. Prekrytie hrobu dnes pripomína nízky kopec. Zem sa nad pohrebnou komorou vŕšila v troch vrstvách a každá vrstva sa spevňovala kamenným vencom.
Samotnú stavbu sprevádzali rituálne obrady, ktorých súčasťou bývali ľudské obete. V prípade očkovskej mohyly sa po nich nenašli stopy, analógie zo zahraničia však naznačujú, že nenájsť stopu neznamená, že rituálne vraždy neboli.
Vlastná hrobová komora a hrob sa nachádzajú o osem metrov nižšie pod úrovňou okolitého terénu. Výstup po betónových schodíkoch k plexisklovému prístrešku, cez ktorý sa dá nahliadnuť do zrekonštruovaného hrobu, len veľmi málo pripomína pôvodnú monumentálnosť mohyly. Kombinácia vlnitého plechu a poveternostnými vplyvmi zmatneného organického skla asi nie je to, čo by sme si predstavovali ako prezentáciu takého významného náleziska.
Očkovskú mohylu postavili bojovníkovi - veľmožovi, ktorý mal pohreb ako kráľ. Desiatky kubíkov tvrdého dreva boli navŕšené na pohrebnú hranicu. Po kremácii ostala prepálená pôda v okruhu desiatich metrov. Pohrebný rituál sa začínal nadránom, ešte za tmy. Keď sa rozhorel oheň, bol to veľkolepý, až hrozivý pohľad. Nebohého na hranicu posadili alebo uložili poležiačky v šatách z látky, ktorá údajne pripomínala brokát. Oblečenie bolo popretkávané zlatými nitkami, ktoré sa roztavili na malé kvapky. Mŕtveho zdobili zlaté a bronzové šperky.
Hoci mohylu vykradli už pred tisíckami rokov, pravdepodobne pár rokov po pohrebe, aj to, čo ostalo, je dôkazom významu a majetnosti pochovaného: bronzová hadovitá ihlica, trosky panciera, prilby, náholeníc, štítu, meča kopije, konského postroja. Nápadné sú zvyšky misky pokrytej rýdzim zlatom. Pálenie bola úvodná etapa pohrebného procesu. Po nej nasledovalo vyhĺbenie hrobovej komory a pod ňou hrobovej jamy. To všetko do hĺbky ôsmich metrov. Prekrytie hrobu dnes pripomína nízky kopec. Zem sa nad pohrebnou komorou vŕšila v troch vrstvách a každá vrstva sa spevňovala kamenným vencom.
Samotnú stavbu sprevádzali rituálne obrady, ktorých súčasťou bývali ľudské obete. V prípade očkovskej mohyly sa po nich nenašli stopy, analógie zo zahraničia však naznačujú, že nenájsť stopu neznamená, že rituálne vraždy neboli.
Vlastná hrobová komora a hrob sa nachádzajú o osem metrov nižšie pod úrovňou okolitého terénu. Výstup po betónových schodíkoch k plexisklovému prístrešku, cez ktorý sa dá nahliadnuť do zrekonštruovaného hrobu, len veľmi málo pripomína pôvodnú monumentálnosť mohyly. Kombinácia vlnitého plechu a poveternostnými vplyvmi zmatneného organického skla asi nie je to, čo by sme si predstavovali ako prezentáciu takého významného náleziska.
13.05.2007