Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2007 > > POTOMKOVIA ĽUDÍ

POTOMKOVIA ĽUDÍ

POTOMKOVIA ĽUDÍ

Rok 2027, Anglicko. Úradník a alkoholik Theo (Clive Owen) je muž v zrelých rokoch, unavený tým, čo sa v posledných rokoch deje so svetom. Už takmer dvadsať rokov sa nenarodilo jediné dieťa! Nikto nevie prečo a každému je to už vlastne úplne fuk.


Spoločnosť je apatická. Jedinej reakcie sa dočkáte od množiacich sa teroristických buniek, ktoré síce už dávno nevedia, za čo (a proti komu) bojujú, ale ich bombové útoky sú na bežnom poriadku. Aspoň vo Veľkej Británii je to tak. Vo zvyšku sveta je to pravdepodobne ešte horšie. Na Thea sa nakontaktuje jeho bývalá partnerka (Julianne Mooreová), teraz hlava jednej z mnohých teroristických jednotiek a žiada muža, s ktorým kedysi mala dieťa, aby jej urobil službu a doviedol jedno dievča z nebezpečného bodu A do bezpečného bodu B. Situácia sa bleskurýchlo vyhrotí a Theo sa tak trochu proti svojej vôli stáva ochrancom dievčaťa, ktoré je tehotné... Potomkovia ľudí sú zvláštne sci-fi, pretože mali vysoký rozpočet (cirka 80 miliónov dolárov) a pritom tvorcovia vynaložili všetok svoj talent, skúsenosti a um na to, aby zakryli rozpočet a plávali absolútne proti prúdu v tom, čo si bežný divák predstaví pod pojmom „drahé americké sci-fi“. Tento postup je nevídaný, veď rozum hovorí, že ak mám vysoký rozpočet, musí byť vidieť v každom zábere (Ja, robot). Tu akoby mal vysoký rozpočet v prvom rade za úlohu tváriť sa, že neexistuje. Výsledkom je úžasne prepracovaný, dýchajúci a „skutočný“ svet roku 2027 a nie iba smetisko á la Kyborg alebo Útek z New Yorku. Cirka dvojhodinoví Potomkovia ľudí sú skrátka „iný“ film. Ťažko povedať, či za to môže knižná predloha autorky detektívok P.D. Jamesovej (tvorcovia priznávajú, že si z nej vzali iba ústrednú myšlienku), prípadne príliš evidentný milovník mačiek a neortodoxný režisér (Mexičan Alfonso Cuarón má na svojom konte také filmy, ako sú Mexická jazda a Harry Potter a Väzeň z Azkabanu), ale vlastne je to fuk, pretože v tomto bravúrnom filme sa stretla partia ľudí, ktorí si určili, o čo im ide, idú si sebavedomo za tým a výsledkom je sci-fi, ktoré vlastne ani sci-fi príliš nie je, film, ktorý kladie otázky, ale príliš na ne neodpovedá, film, ktorý je skrátka... iný. Tak napríklad tvorcom je jedno, prečo sa nerodia deti. O to predsa vôbec nejde. Snažia sa skôr zamyslieť nad tým, čo to urobí so spoločnosťou. Úpadok? Deštrukcia? Násilie? Strata nádeje, ilúzie? Pád sveta? Vízia, ktorú ponúkajú, je strhujúca a kto tvrdí, že film bol (napríklad – ale nielen - kvôli „politickému nádychu“) zastaralý ešte pred premiérou, mýlia sa, pretože práve filmy, ako tento, sú vzácne, lebo práveže nestarnú. Niektoré veci sa skrátka nemenia. Mám taký pocit, že i samotný Universal do toho išiel s vidinou, že zárobok príliš vysoký nebude – ale zato sa stvorí niečo „nesmrteľné“... ak to chcete počuť takto. Do určitej miery je film naozaj čímsi „prelomovým“. Minimálne po vizuálnej stránke. Cuarón s kameramanom tvorí niekoľko šokujúco dlhých scén, v ktorých ak aj je nejaký strih, spoznáte ho ešte menej, ako v Hitchcockovom Povraze. Vôbec by som sa nečudoval, keby v nich ale žiadny strih nebol a jednalo by sa o šokujúco detailne naštudovanú choreografiu, kde muselo byť všetko načasované na SEKUNDY. Nebavíme sa totiž vôbec o pokojných dialógoch, ale o AKČNÝCH SCÉNACH. Človek si až po niekoľkých MINÚTACH uvedomí, že už niekoľko MINÚT nevidel strih, že kamera je neustále s hrdinami. Berie to dych už v scéne, kedy Theo uteká so svojou zverenkyňou z nočnej farmy (na čo bude Clive Owen dlho spomínať, ak sa fakticky išlo bez strihu), ale skutočne neuveriteľné je to až v scéne, kedy je auto prepadnuté v lese. Iste, mnohé veci vznikli až v post-produkcii vďaka najmodernejším CGI trikom (preto takým drahým, že sú také nenápadné), ale aj tak to berie dych. To musíte vidieť. I po stránke logiky všetko zapadá. Nemám vysokú školu a politické relácie a televízne správy nepozerám každý deň, ale stačí obyčajný zdravý rozum, aby divák pochopil, že keby sa nerodili deti, skončilo by to nejako takto: štát by už ani nezakrýval, že si robí čo sa mu chce a staval by ľudí proti sebe. Chaos, anarchia, nedôvera, zúfalstvo a zbytočná smrť by boli na dennom poriadku. Človek by zaspával a vstával s pocitom neustáleho strachu, ohrozenia a neistoty, možno by sme sa vrátili k táborom - a detské ihriská by nám mrazivo chátrali priamo pred očami. Takže ak niekto tvrdí, že film veľmi rýchlo prestane byť aktuálny... Prehľadná réžia, naliehavá výpoveď, majstrovsky znepokojivá atmosféra, dych berúce vizuálne podanie, ale i humor a vynikajúce herecké výkony v čele s na prvý pohľad cynickým (a spaľujúco charizmatickým) Cliveom Owenom (a podareným Michaelom Caineom) naznačujú, že máme dočinenia s filmom, ktorý kráča vedľa Letu číslo 93, Miami Vice alebo Dámy vo vode, teda v spoločnosti filmov, ktoré sú „iné“ a od svojho diváka niečo “žiadajú“. Som hrdý, že som sa tejto adrenalínovej a „reštartujúcej“ doby dožil. A že som k nej dostal jahodovú marihuanu. Snímka bola nominovaná na troch Oscarov: v dvoch „technických“ kategóriách (najlepšia kamera a strih) a tretiu nomináciu získala za najlepší adaptovaný scenár. Originálny názov: Children of Men Krajina výroby: USA, Veľká Británia Rok výroby/premiéry: 2006 autorov blog: http://tron-pennywise.blogspot.com/
- Ivan Kučera -
23.05.2007

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet