Slovania a flóra
Podľa našich predkov bola každá rastlina na svete dôležitá. Vedeli, že každú bylinku môže človek využiť, ak ju nezmyselne nezničí. Citový vzťah k rastlinám podmieňoval životný postoj, na základe ktorého sa Sloveni snažili o obojstranne výhodné spolužitie a nie iba o jednostranný zisk človeka. Vedeli, že sila človeka môže rastlinu osviežiť a sila rastliny môže osviežiť človeka. Vedmy a vedomci vedeli aj o spriaznenosti človeka a rastlín na duchovnej úrovni.
Naši predkovia veľmi dobre poznali dary prírody, ktoré predstavuje naša flóra. Využívali rastliny na zapudenie hmyzu, očistu, ochranu, vyvolanie dočasnej neplodnosti ale aj ako afrodiziaká. Iné rastliny sa používali na farbenie, výrobu odevov atď.
Ochrannú funkciu mal odjakživa cesnak. Používal sa proti črevným parazitom a niektorým mikroorganizmom (má antibiotické účinky). Známe je jeho využitie proti upírom (napr. komáre) a nepriaznivým silovým vplyvom.
Mladé konáriky (ratolesti) sa používali ako čarovné pomôcky v každom pôvodnom sviatku od Svätenia jari až po dožinky. Čerstvé halúzky a kvety nesmeli chýbať ani na svadbe a na pohrebe. V pôvodných obradoch sa používali ratolesti rakyty (príp. inej vŕby), brezy, jelše, jarabiny, šípového kra, lipy, liesky, bazy, duba, javora, buka a iných drevín. Niekedy malo čarovný význam horenie určitého druhu dreva (napr. dub, buk, jedľa). Uctievaným bolo, podobne ako u Keltov, aj imelo.
Nezriedkavo sa vyskytovalo zobrazovanie niektorých plodov (žaluďov a pod.) a napríklad darovanie jabĺčka sa pokladalo za akési nepriame vyznanie lásky.
Úcta k stromom tvorila neoddeliteľnú súčasť slovanského pohanstva. Najuctievanejšie boli staré, bútľavé alebo nejakými zvláštnymi tvarmi poznamenané stromy. Južní Slovania ich nazývali Sjenovite drveta - stromy, ktoré majú ducha (sjena). Tie sa nemohli zrúbať či spíliť. Ak by sa k takému činu niekto odhodlal hrozilo mu ťažké ochorenie alebo aj smrť. Najuctievanejším stromom bol dub, ktorý má mužskú podstatu (prejavuje sa usmernením sily smerom von) a preto je možno od neho prijať prebytočnú energiu, ktorá na človeka pôsobí blahodarne. Psychotronici tvrdia, že dubový porast je veľmi vhodný na meditáciu.
Iným dôležitým stromom mužskej podstaty je jaseň. Ten si sadili naši predkovia pri svoje domy, pretože do jaseňov neudierajú blesky. Naopak, do vŕb udierajú blesky často. Je to preto, lebo blesk (mužská podstata) je smerovaný do stromu ženskej podstaty.
Vŕby, na rozdiel od dubov, silu sťahujú. Sú preto vhodné vtedy, keď sa chce človek zbaviť nahromadenej negatívnej energie. Pri vŕbach si v období Svätenia jari z očistných dôvodov chodili dievky česať vlasy, aby ich mali dlhé a bujné.
Lipovému drevu sa pripisovala magická moc v boji proti upírom a démonom a verilo sa, že do lipy nikdy neudrie blesk. Máme informácie aj o posvätných orechoch, brezách atď. Všetkým uctievaným stromom sa nosili obete (kohúty, sliepky, chleba, mäso a pod.). Niekedy sa do nich strieľali šípy.
Ochrannú funkciu mal odjakživa cesnak. Používal sa proti črevným parazitom a niektorým mikroorganizmom (má antibiotické účinky). Známe je jeho využitie proti upírom (napr. komáre) a nepriaznivým silovým vplyvom.
Mladé konáriky (ratolesti) sa používali ako čarovné pomôcky v každom pôvodnom sviatku od Svätenia jari až po dožinky. Čerstvé halúzky a kvety nesmeli chýbať ani na svadbe a na pohrebe. V pôvodných obradoch sa používali ratolesti rakyty (príp. inej vŕby), brezy, jelše, jarabiny, šípového kra, lipy, liesky, bazy, duba, javora, buka a iných drevín. Niekedy malo čarovný význam horenie určitého druhu dreva (napr. dub, buk, jedľa). Uctievaným bolo, podobne ako u Keltov, aj imelo.
Nezriedkavo sa vyskytovalo zobrazovanie niektorých plodov (žaluďov a pod.) a napríklad darovanie jabĺčka sa pokladalo za akési nepriame vyznanie lásky.
Úcta k stromom tvorila neoddeliteľnú súčasť slovanského pohanstva. Najuctievanejšie boli staré, bútľavé alebo nejakými zvláštnymi tvarmi poznamenané stromy. Južní Slovania ich nazývali Sjenovite drveta - stromy, ktoré majú ducha (sjena). Tie sa nemohli zrúbať či spíliť. Ak by sa k takému činu niekto odhodlal hrozilo mu ťažké ochorenie alebo aj smrť. Najuctievanejším stromom bol dub, ktorý má mužskú podstatu (prejavuje sa usmernením sily smerom von) a preto je možno od neho prijať prebytočnú energiu, ktorá na človeka pôsobí blahodarne. Psychotronici tvrdia, že dubový porast je veľmi vhodný na meditáciu.
Iným dôležitým stromom mužskej podstaty je jaseň. Ten si sadili naši predkovia pri svoje domy, pretože do jaseňov neudierajú blesky. Naopak, do vŕb udierajú blesky často. Je to preto, lebo blesk (mužská podstata) je smerovaný do stromu ženskej podstaty.
Vŕby, na rozdiel od dubov, silu sťahujú. Sú preto vhodné vtedy, keď sa chce človek zbaviť nahromadenej negatívnej energie. Pri vŕbach si v období Svätenia jari z očistných dôvodov chodili dievky česať vlasy, aby ich mali dlhé a bujné.
Lipovému drevu sa pripisovala magická moc v boji proti upírom a démonom a verilo sa, že do lipy nikdy neudrie blesk. Máme informácie aj o posvätných orechoch, brezách atď. Všetkým uctievaným stromom sa nosili obete (kohúty, sliepky, chleba, mäso a pod.). Niekedy sa do nich strieľali šípy.
17.06.2007