List premiérovi
Vážený pán oný, premiér
Úvodom tohoto listu Vás chceme zase raz čo najvrelejšie pozdravuvať a zaželať Vám a Vašej strane len to najlepšie a ešte aj trochu viac, aby sa Vám splnili všetky Vaše očakávania a aby Vás aj tá opozícia viac miluvala. A ešte by sme chceli osobitne pozdravuvať toho Vášho a nášho pána miňistra, toho tej oňej, agrikuľtúry, lebo ten v poslednom čase pracuje na všetky strany, až je nám všetkým veľmi divnô, ako to môže taký pekný pán v obleku s kravatou v takom teple všetko stihnúť. Aj jemu želáme pevného zdravia, aby mu pánboh veľa síl nadelil, lebo to čo pre nás robí, je na nezaplatenie. Pánboh zaplať!
V našej dedine je všetko po starom ako vždy, ale v poslednom čase sa nevieme vynačudovať, čo všetko tí oňí, ľudia z mesta chodia do našej doliny stvárať. Ešte ani riadne neutíchla tá oná, aféra s ťím medveďom, o ktorej sme Vám nedávno boli napísali, a už sa začala tá oná, letná turistická sezóna. Náš krčmár sa už teší, že mu zasa tržby porastú, lebo v lete tí turisti k nemu viac chodia a keď je teplo, viac vychľascú ako inokedy. My čo sme miestni štamgasti máme zase čo pozoruvať, lebo keď k nám do krčmy prídu nejaké ťie pekné turistky, tak sa nevieme vynadívať a moja stará vždy striehne, aby ma včas mohla do záhrady odveliť.
Minule sme len tak sedeli, keď k nám raz prišli takí dvaja mladí, vyšportuvaní, naolejuvaní bicyklisti, on a ona, v takých tých tesných cyklistických nohavkách. Vošli dnu a že či máme tú onú, kofoľu. Krčmár Fero, že reku áno, ale že bude musieť sud naraziť, lebo kofoľu u nás málokto pije. Tak som ich hneď ponúkol pivom aj borovičkou. A oni že sú športovci, že oni také nepijú. Ja som sa neurazil, lebo viem, že takí ľudia z mesta lepšie pijú. Tak som lúskol na Fera, nech im ten oný, ferňet na môj účet naleje. Ale oni len že ani ferňet nie, a keď už, tak len s tým Toníkom. Tak som im povedal, že nech príde aj ten Toník, že aj jemu nalejeme. Ale Fero sa rozrehotal, že oni chcú bavoráka. No kto by nie, aj ja by som chcel bavoráka, lebo tá moja stará škodovka už hore dedinou nevládze a bavorák je silné auto, ale však to poznáte pán premiér, veď kto lepšie, keď už Vy nie. Fero sa zase rozrehotal, že bavorák je pivo, ferňet s Toníkom, a ja že som starý dedinský chruňo, ktorý ani nevie, čo dole v meste mládež v tých oných, baroch pije. Tak reku dobre, nalej nám tri bavoráky a choď aj tú kofoľu naraziť, nech mladí vidia, ako si tu aj my dobre žijeme. Tak sme si sadli a ja som sa ich opýtal, čo na tých bicygľoch idú tam hore robiť. A oni že ujo, my tam chodíme po tých grúňoch jazdiť. Veru som si hneď predstavil ťie naše kopce, na ktoré sa treba vyštverať a nebolo mi všetko jedno. U nás v dedine je najväčší bicygľista náš starý Jakúbek, čo má už vyše osemdesiat, ale nikdo ani on sám nevie, koľko presne. Ale to je jedno, lebo chlapi v hore hovorievajú, že osemdesiat rokov to je už taký rubný vek a starý Jakúbek sa veru tejto jari raz v krčme tak zrúbal, že na tom svojom bicygľi chcel aj po potoku rajtuvať. On už štyridsať rokov každý deň zatriezva bicygeľ do krčmy dotlačí, lebo to má veľmo do kopca. A večer potme, keď má pod čapicou, poď ho z toho kopca domov, lebo býva na dolnom konci. Vždycky sme mu radili, aby sa radšej na ten horní koniec presťahuval, že by to pre neho bezpečnejšie bolo, ale on nikdy nechcel, vraj brzdy má on dobré a do brány aj potme trafí. Takto sme teda podiškurovali a popili a mladí sa zodvihli, že my už ideme ujo. Tak som im zaželal dobrú jazdu po tých našich grúňoch, lebo len toto leto ešte môžu jazdiť, až do septembra. Potom sa na nich ten nový zákon bude vzťahuvať a oni sa budú musieť s nami na tých poplatkoch za prejazd dohaduvať. Ale my sa s nimi dohodneme, bo my sme všetci ľudia dobrej vôle a vieme si naších turistov z mesta uctiť. A niektorým aj permanentky predáme, lebo veru niektorí mladíci vyšportuvaní tu chodia aj každý boží deň bicygľuvať. Už ich pozná aj náš retríver Aramis, ktorého musíme niekedy privazuvať, lebo je už slepý a nechceme, aby sa tým chlapcom raz pod kolesá priplietol.
Tak Vám chceme záverom tohto listu veľmo pekne zaďakuvať pán premiér, pán miňisťer agrikuľtúri aj páni poslanci a poslankyne v tom onom, parlamente. Za to všetko, čo ste urobili, robíte a ešte urobíte pre rozvoj toho ruchu v našej doline, kde je veru každým rokom stále rušnejšie a rušnejšie ako aj inde v tých naších dolinách aj grúňoch. A takto je to dobre, lebo ľudí dobrej vôle sa všade veľa zmestí. Takto sme si to predstavuvali, keď sme Vás a Vašu stranu volili, pán premiér. Nech Vám dá pánboh ešte veľa zdravia a sily do Vašej práce, aby sme sa všetci dobre mali.
Vaši vždy roduverní
Stredoslováci
26.06.2007