Strava našich predkov
Vo veľkej väčšine sa starí Slovania živili prevažne rastlinnou stravou. Mäso jedli pomerne zriedkavo. Ak už jedli mäso, za vhodnejšie považovali voľne žijúce zvieratá. Verili, že konzumácia mučených zvierat človeka oslabuje. Domáce zvieratá chovali zásadne voľne!
Zabité zviera obetovali posvätnej sile. Táto obeť nebola samoúčelná, lebo ju nakoniec zjedli s uvedomením si posvätnosti života a životnej sily. Súčasťou tohto obradu bolo rozjímanie alebo modlitba (pred jedlom), ktorá bola určená nejakému božstvu alebo samotnému zvieraťu (bolo to odprosenie za násilnú smrť).
Jednou z najdôležitejších častí potravy boli obilniny (najmä čierne). Naši predkovia pestovali raž, pšenicu, proso, ovos, pohánku a pšeno. Chlieb sa piekol hlavne celozrnný, až od 19. storočia z miešanej múky (raž so pšenicou), alebo čierny. Niekedy sa do chleba pridávali sušené, pomleté rastliny - kôra stromov, mach, korene a hľuzy. Obľúbené bolo praženie nedozretých obilných zŕn (pražmo) na ploských kameňoch (pražnice). Alternatívnym zdrojom múky v období neúrody boli žalude.
Častou zložkou stravy boli cestoviny - halušky (s bryndzou, s kyslou kapustou), šúľance, rezance, knedle a pod. Slovania s obľubou piekli placky z nekysnutého cesta (posúchy, osúchy).
K veľmi dôležitým potravinám patrili strukoviny - predovšetkým bôb, fazuľa, šošovica, cícer a slovjenka. Z divokých strukovín sa používal hrachor lúčny a núdzovo konský (vlčí) bôb.
Po prieniku zemiakov na naše územie sa začali používať v mnohých podobách aj tie. Okrem varených sa podávali aj na kyslo alebo v podobe zemiakových placiek (baba, haruľa a pod.).
Ovocie sa zbieralo väčšinou divo rastúce. Neskôr začali Slovania pestovať jablone, hrušky, slivky, čerešne atď. Vyrábal sa z nich lekvár a iné sladidlá. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu. Ten sa najskôr používal iba pri obradoch a ako liek. Okrem zberu ovocia bol veľmi rozšírený zber hríbov.
Na mastenie, liečenie, svietenie a iné účely sa používali rastlinné oleje z ľanu, konope, maku, repky, slnečnice, orechov, lieskovcov žaluďov a bukvíc. Známym využitím konope je použitie na výrobu kaše zo semien.
Zo zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). V druhom tisícročí n. l. Slovania začali pestovať vyšľachtené odrody.
Na uskladnenie boli vhodné obilniny, strukoviny, sušené ovocie, údené a sušené mäso. Počas celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Vyrábala sa z neho aj medovina ako obradný nápoj na sviatky. Okrem medoviny Sloveni pili aj nekvasené pivo.
Dôležitým nápojom bolo mlieko (často kyslé). Vyrábali sa z neho syry, žinčica, srvátka, bryndza a pod.
Medzi typické slovanské koreniny patrí rasca, cesnak, cibuľa, majorán, kôpor, pamajorán, chren, petržlen, bazalka, rozmarín, materina dúška, a huby rôznych druhov.
Prvým jedlom dňa boli u našich predkov raňajky. Jedli sa spoločne z hrncov. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. S obľubou jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Hlavné jedlo bolo až neskoro popoludní.
Naši predkovia pili z drevených črpákov, jedli drevenými lyžicami, neskôr z drevených tanierov, na varenie používali hlinené a kovové hrnce. Drevené bolo v podstate všetko, čo neprišlo priamo do styku z ohňom.
Stravu ako zelenina a ovocie jedli Slovania surovú. Varilo sa pomocou horúcich kameňov, ktoré sa prenášali drevenými kliešťami z ohniska do nádoby s vodou. V neskoršom období sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke. Pečenie prebiehalo na kameňoch alebo na peci, v popole alebo v peciach. Mäso sa pieklo pod pahrebou v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny. Takto boli pečené ryby, vtáky, zver, raky, slimáky a zemiaky.
Slovanský národ sa vyznačoval vždy skromnosťou. Toto správanie platilo i pre jedlo. V staroslovanskej spoločnosti neexistovalo obžerstvo. Na prasknutie sa naši predkovia najedli väčšinou len v prípade ovocia. Vtedy to vyzeralo tak, že vyliezli napr. na čerešňu a zliezli až keď mali plné bruchá. Všetko s maximálnou úctou a ohľadom na nepoškodenie stromu. Od útleho detstva staroslovanská spoločnosť pestovala v ľuďoch úctu k prírode, ktorá ich obdarováva a preto nemajú právo jej ubližovať.
Jednou z najdôležitejších častí potravy boli obilniny (najmä čierne). Naši predkovia pestovali raž, pšenicu, proso, ovos, pohánku a pšeno. Chlieb sa piekol hlavne celozrnný, až od 19. storočia z miešanej múky (raž so pšenicou), alebo čierny. Niekedy sa do chleba pridávali sušené, pomleté rastliny - kôra stromov, mach, korene a hľuzy. Obľúbené bolo praženie nedozretých obilných zŕn (pražmo) na ploských kameňoch (pražnice). Alternatívnym zdrojom múky v období neúrody boli žalude.
Častou zložkou stravy boli cestoviny - halušky (s bryndzou, s kyslou kapustou), šúľance, rezance, knedle a pod. Slovania s obľubou piekli placky z nekysnutého cesta (posúchy, osúchy).
K veľmi dôležitým potravinám patrili strukoviny - predovšetkým bôb, fazuľa, šošovica, cícer a slovjenka. Z divokých strukovín sa používal hrachor lúčny a núdzovo konský (vlčí) bôb.
Po prieniku zemiakov na naše územie sa začali používať v mnohých podobách aj tie. Okrem varených sa podávali aj na kyslo alebo v podobe zemiakových placiek (baba, haruľa a pod.).
Ovocie sa zbieralo väčšinou divo rastúce. Neskôr začali Slovania pestovať jablone, hrušky, slivky, čerešne atď. Vyrábal sa z nich lekvár a iné sladidlá. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu. Ten sa najskôr používal iba pri obradoch a ako liek. Okrem zberu ovocia bol veľmi rozšírený zber hríbov.
Na mastenie, liečenie, svietenie a iné účely sa používali rastlinné oleje z ľanu, konope, maku, repky, slnečnice, orechov, lieskovcov žaluďov a bukvíc. Známym využitím konope je použitie na výrobu kaše zo semien.
Zo zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). V druhom tisícročí n. l. Slovania začali pestovať vyšľachtené odrody.
Na uskladnenie boli vhodné obilniny, strukoviny, sušené ovocie, údené a sušené mäso. Počas celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Vyrábala sa z neho aj medovina ako obradný nápoj na sviatky. Okrem medoviny Sloveni pili aj nekvasené pivo.
Dôležitým nápojom bolo mlieko (často kyslé). Vyrábali sa z neho syry, žinčica, srvátka, bryndza a pod.
Medzi typické slovanské koreniny patrí rasca, cesnak, cibuľa, majorán, kôpor, pamajorán, chren, petržlen, bazalka, rozmarín, materina dúška, a huby rôznych druhov.
Prvým jedlom dňa boli u našich predkov raňajky. Jedli sa spoločne z hrncov. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. S obľubou jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Hlavné jedlo bolo až neskoro popoludní.
Naši predkovia pili z drevených črpákov, jedli drevenými lyžicami, neskôr z drevených tanierov, na varenie používali hlinené a kovové hrnce. Drevené bolo v podstate všetko, čo neprišlo priamo do styku z ohňom.
Stravu ako zelenina a ovocie jedli Slovania surovú. Varilo sa pomocou horúcich kameňov, ktoré sa prenášali drevenými kliešťami z ohniska do nádoby s vodou. V neskoršom období sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke. Pečenie prebiehalo na kameňoch alebo na peci, v popole alebo v peciach. Mäso sa pieklo pod pahrebou v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny. Takto boli pečené ryby, vtáky, zver, raky, slimáky a zemiaky.
Slovanský národ sa vyznačoval vždy skromnosťou. Toto správanie platilo i pre jedlo. V staroslovanskej spoločnosti neexistovalo obžerstvo. Na prasknutie sa naši predkovia najedli väčšinou len v prípade ovocia. Vtedy to vyzeralo tak, že vyliezli napr. na čerešňu a zliezli až keď mali plné bruchá. Všetko s maximálnou úctou a ohľadom na nepoškodenie stromu. Od útleho detstva staroslovanská spoločnosť pestovala v ľuďoch úctu k prírode, ktorá ich obdarováva a preto nemajú právo jej ubližovať.
13.07.2007