Obrady v slovanských kmeňoch

Jediná modlitba, ktorej doslovné znenie poznáme, je modlitba z 9. storočia. Sprevádzala obdobie žní, kedy sa do nádoby nasypalo proso, pozdvihla sa k nebu a rieklo sa: "Bože, ktorý si nás až doteraz zaopatroval pokrmom, daj nám ho i dnes v hojnosti!" Dá sa predpokladať, že aj v chrámoch mali modlitby podobnú prostú formu s nedvojznačne formulovaným obsahom. O obradných gestách tiež veľa nevieme. Podľa archeologických nálezov sa často používalo pozdvihnutie rúk súbežne s telom. Obrady na počesť bohov pozostávali z modlitieb a chválospevov sprevádzaných zvláštnymi gestami. Nezriedka obrad vrcholil obeťami (aj krvavými a aj ľudskými), po ktorej kňaz dosiahol spojenie s bohmi a mohol aj veštiť. Po obrade nasledovala hostina s bujným veselím, hry a tance.
Ako obeť sa najčastejšie používali zrno, chlieb, pečivo, mlieko, syr a med. Ako krvavé obete boli domáce zvieratá, alebo aspoň mäso z nich. Išlo o hydinu, ovce, svine a pod. Často na tento obrad slúžili špecialne nástroje (rituálne nože). Ľudské obete boli vyberané prevažne zo zajatcov.
Veľmi často sa obetovávalo démonom elementov (oheň, vietor, voda, zem), vílam, rusalkám, samodivám, domácim duchom i duchom mŕtvych. Typická bola obeť prvotín: prvé plody, prvé narodené zvieratá, prvé ulovené zvieratá a pod.
Na bujných poobradových hostinách sa jedlo koľko len hrdlo ráčilo. Konzumovali sa aj obetné jedlá. Pili sa alkoholické nápoje (hlavne medovina, víno a pivo). Oslavu sprevádzal spev, tanec a hry.