Veštby
Predpovedanie budúcnosti bolo pre starých Slovanov životnou nevyhnutnosťou, lebo pomáhalo pri správnom rozhodovaní. Praktiky veštenia sa dajú rozdeliť do troch hlavných kategórií:
- veštenie z vnútorných psychických stavov (predtuchy, sny, halucinácie, extáza a paranormálne schopnosti)
- veštenie z vonkajších znamení (z pohybu nebeských telies, z ohňa, z letu vtákov, z pohybu, z vnútorností a kostí zvierat, z chovania detí, z náhodných stretnutí či mimovolných telesných pohybov - napr. kýchnutie)
- veštenie zo zámerne navodených situácií (losovanie, liatie vosku alebo olova, poloha odhodených predmetov, pohyb predmetov hodených do vody atď.)
Vedmy a vedomci využívali zrakové halucinácie, ktoré sa objavovali pri pozorovaní pohybujúceho prsteňa, kúska kovu, kryštálu. Inokedy sa hľadelo na vodnú hladinu v pohári, sude či studni (dozvedáme sa o tom aj z ľudových rozprávok). Zvukové halucinácie sa vyskytovali hlavne v prírode. Naši predkovia veštili zo šumu listov, škrípania konárov a pod. Príkladom dotykovej halucinácie je novoročný dotyk ruky v kúpeľoch. Ruské dievky sa vyzliekli a čakali na dotyk ruky domáceho ducha. Chlpatá ruka znamenala zámožného budúceho manžela.
Z vlastných schopností vychádza veštenie pomocou prútikárstva. Okrem prútov sa používa virguľa, sito a pod. Pohyb týchto predmetov znamenal "áno" na položenú otázku. Niekedy sa týmto spôsobom aj usvedčovalo alebo potvrdzovalo podozrenie.
Veštenie zo snov je často založené na kontrastoch (ak sa snívalo o svadbe, znamenalo to smrť; ak sa snívalo o mede, znamenalo to horkosť a smútok). Inokedy sa vychádza z podobnosti - pád stromu = smrť hospodára; chytenie vtáka alebo ryby = počatie a pod.
Známe je veštenie počasia podľa mesiaca. Ak bol červený, predpovedal vojnu. Modravý svit prorokoval mor. Hviezda v blízkosti mesiaca oznamovala nešťastie, požiar alebo smrť. Obľúbené bolo veštenie z komét a zatmení.
Meteorologické javy sa v slovanskom spoločenstve tiež spájali s predpoveďami budúcnosti. Podľa hrmenia sa predpovedala úroda. Podľa polohy dúhy sa veštilo počasie (nad vodou = dážď, nad horami = pekné počasie). Farby dúhy sa spájali s dobrou úrodou určitých plodín - žltá = pšenica, fialová = žito, červená = víno, bieložltá = orechy, boby a fazuľa.
Často využívaným spôsobom bolo veštenie zo správania sa či výskytu vtákov. Ak sa niekto vydal na cestu, dával pozor, či sa mu vták (napr. ďateľ) objavil zprava (dobré znamenie) alebo zľava (zlé znamenie). Kukanie kukučky zprava bolo šťastným, zľava nešťastným znamením a zozadu to znamenalo smrť. Na jar sa sledovali kŕdle sťahovavých vtákov. Ak sa vracali s krikom, znamenalo to zlý rok pre poľnohospodárov, ak prichádzali potichu, bolo to dobré znamenie.
Veľmi obľúbené bolo veštenie z vnútorností zvierat. Napr. hrubá slezina prasiat na prednom konci zvestovala mrazivý počiatok zimy, hrubá na zadnom konci zase mrazivý koniec zimy. Hladká slezina oznamovala miernu zimu.
Predpovedanie z mimovoľných prejavov tela patrí medzi najstarobylejšie praktiky v rôznych kultúrach. Dodnes sa uchovalo potvrdenie pravdivosti výroku kýchnutím. Takisto sa do súčasnosti stretávame s veštením z pískania v uchu či zo šteklením dlaní. V obidvoch prípadoch platí pravidlo šťastnej pravej strany a nešťastnej ľavej strany.
K zvykom, ktoré sa nám zachovali dodnes patrí púšťanie venčekov po vode na jar alebo orechových škrupiniek so sviečkou na Vianoce. Háda sa z toho, kam doplávajú a či sa nepotopili. Plávajúci znamená svadba, potopený smrť.
Z vlastných schopností vychádza veštenie pomocou prútikárstva. Okrem prútov sa používa virguľa, sito a pod. Pohyb týchto predmetov znamenal "áno" na položenú otázku. Niekedy sa týmto spôsobom aj usvedčovalo alebo potvrdzovalo podozrenie.
Veštenie zo snov je často založené na kontrastoch (ak sa snívalo o svadbe, znamenalo to smrť; ak sa snívalo o mede, znamenalo to horkosť a smútok). Inokedy sa vychádza z podobnosti - pád stromu = smrť hospodára; chytenie vtáka alebo ryby = počatie a pod.
Známe je veštenie počasia podľa mesiaca. Ak bol červený, predpovedal vojnu. Modravý svit prorokoval mor. Hviezda v blízkosti mesiaca oznamovala nešťastie, požiar alebo smrť. Obľúbené bolo veštenie z komét a zatmení.
Meteorologické javy sa v slovanskom spoločenstve tiež spájali s predpoveďami budúcnosti. Podľa hrmenia sa predpovedala úroda. Podľa polohy dúhy sa veštilo počasie (nad vodou = dážď, nad horami = pekné počasie). Farby dúhy sa spájali s dobrou úrodou určitých plodín - žltá = pšenica, fialová = žito, červená = víno, bieložltá = orechy, boby a fazuľa.
Často využívaným spôsobom bolo veštenie zo správania sa či výskytu vtákov. Ak sa niekto vydal na cestu, dával pozor, či sa mu vták (napr. ďateľ) objavil zprava (dobré znamenie) alebo zľava (zlé znamenie). Kukanie kukučky zprava bolo šťastným, zľava nešťastným znamením a zozadu to znamenalo smrť. Na jar sa sledovali kŕdle sťahovavých vtákov. Ak sa vracali s krikom, znamenalo to zlý rok pre poľnohospodárov, ak prichádzali potichu, bolo to dobré znamenie.
Veľmi obľúbené bolo veštenie z vnútorností zvierat. Napr. hrubá slezina prasiat na prednom konci zvestovala mrazivý počiatok zimy, hrubá na zadnom konci zase mrazivý koniec zimy. Hladká slezina oznamovala miernu zimu.
Predpovedanie z mimovoľných prejavov tela patrí medzi najstarobylejšie praktiky v rôznych kultúrach. Dodnes sa uchovalo potvrdenie pravdivosti výroku kýchnutím. Takisto sa do súčasnosti stretávame s veštením z pískania v uchu či zo šteklením dlaní. V obidvoch prípadoch platí pravidlo šťastnej pravej strany a nešťastnej ľavej strany.
K zvykom, ktoré sa nám zachovali dodnes patrí púšťanie venčekov po vode na jar alebo orechových škrupiniek so sviečkou na Vianoce. Háda sa z toho, kam doplávajú a či sa nepotopili. Plávajúci znamená svadba, potopený smrť.
11.08.2007