Slovanská svadba
Pred prijatím kresťanstva dochádzalo k svadbe dvoma spôsobmi: výkupom od otca alebo únosom. Zatiaľčo prvý spôsob kresťanská spoločnosť prevzala, druhý bol odsudzovaný ako niečo typicky pohanského, či už išlo o únos násilný alebo oboma partnermi dopredu dohovorený.
V samotnom akte sobáša dochádzalo k "zárukám, záručinám či rukovinám" - spojenie rúk alebo vloženie ruky nevesty do dlane ženícha (zvyk prastarého indoeurópskeho pôvodu). Nevesta sa zahaľovala závojom, pravdepodobne na znamenie toho, že sa oddeluje od doterajších záväzkov a na ochranu pred démonmi.
S úctou k domácim duchom sídliacim v prahu súvisí prenášanie nevesty cez prah. Potom mladomanželia obchádzali trikrát okolo stolu alebo krbu s horiacou sviecou, pri čom sa klaňali a obetovávali dary určené pôvodne pre ochranných duchov domu, do ktorého sa sťahovali. K obetinám patrilo aj stínanie čierneho kohúta alebo sliepky a najmä veľký svadobný koláč. Ruský obradný chlieb korovaj či juhoslovanský kravaj používaný pri svadbách a iných rituáloch zdobili symboly plodnosti (falické motívy, strom života, slnko a mesiac ako obraz ženícha a nevesty atď.).
Dôležitými obradmi boli magické obrady, ktoré mali zabezpečiť plodnosť budúcej matky. Nevesta bola posadená na zvieraciu kožušinu (napr. ovčia obrátená srsťou hore) a spolu so ženíchom bola pohadzovaná zrnom, semenami či orechmi. Mladomanželia si vzájomne podarovali jablká (často zdobené), vymenili si prstene. Do lona nevesty bolo posadené dieťa a pod.
Nakoniec bola nevesta po rozpletení alebo odstrihnutí vlasov začepčená šatkou alebo čepcom na znamenie, že je vydatou ženou. Spolu so ženíchom bola slávnostne uložená na svadobné lôžko. Podľa starého indoeurópskeho zvyku patrila nevesta celému rodu, svadobnej družine, ktorú poprípade zastupoval družba. V niektorých krajoch mal právo prvej noci (Ukrajina). Inde spal s nevestou iba symbolicky (Balkán). V Čechách, na Slovensku, v Poľsku a v Lužici sa nevesta z tejto povinnosti vykupovala obradným tancom s družbom a všetkými prítomnými mužmi.
Pôvodne mal celý obrad silne erotické prvky v piesňach, tancoch a zábavách, ktoré vyúsťovali aj do pohlavnej promiskuity. Svadobčania si zhotovovali figúru falusu, vkládali ju do vedier a čaší, z ktorých potom pili. Vyňatý falus olizovali a bozkávali. Kedysi vážny kult plodnosti známy všetkým Indoeurópanom sa tak menil na chlípne kratochvíle. Po svadbe nasledovalo očistné kúpanie všetkých zúčastnených.
S úctou k domácim duchom sídliacim v prahu súvisí prenášanie nevesty cez prah. Potom mladomanželia obchádzali trikrát okolo stolu alebo krbu s horiacou sviecou, pri čom sa klaňali a obetovávali dary určené pôvodne pre ochranných duchov domu, do ktorého sa sťahovali. K obetinám patrilo aj stínanie čierneho kohúta alebo sliepky a najmä veľký svadobný koláč. Ruský obradný chlieb korovaj či juhoslovanský kravaj používaný pri svadbách a iných rituáloch zdobili symboly plodnosti (falické motívy, strom života, slnko a mesiac ako obraz ženícha a nevesty atď.).
Dôležitými obradmi boli magické obrady, ktoré mali zabezpečiť plodnosť budúcej matky. Nevesta bola posadená na zvieraciu kožušinu (napr. ovčia obrátená srsťou hore) a spolu so ženíchom bola pohadzovaná zrnom, semenami či orechmi. Mladomanželia si vzájomne podarovali jablká (často zdobené), vymenili si prstene. Do lona nevesty bolo posadené dieťa a pod.
Nakoniec bola nevesta po rozpletení alebo odstrihnutí vlasov začepčená šatkou alebo čepcom na znamenie, že je vydatou ženou. Spolu so ženíchom bola slávnostne uložená na svadobné lôžko. Podľa starého indoeurópskeho zvyku patrila nevesta celému rodu, svadobnej družine, ktorú poprípade zastupoval družba. V niektorých krajoch mal právo prvej noci (Ukrajina). Inde spal s nevestou iba symbolicky (Balkán). V Čechách, na Slovensku, v Poľsku a v Lužici sa nevesta z tejto povinnosti vykupovala obradným tancom s družbom a všetkými prítomnými mužmi.
Pôvodne mal celý obrad silne erotické prvky v piesňach, tancoch a zábavách, ktoré vyúsťovali aj do pohlavnej promiskuity. Svadobčania si zhotovovali figúru falusu, vkládali ju do vedier a čaší, z ktorých potom pili. Vyňatý falus olizovali a bozkávali. Kedysi vážny kult plodnosti známy všetkým Indoeurópanom sa tak menil na chlípne kratochvíle. Po svadbe nasledovalo očistné kúpanie všetkých zúčastnených.
18.08.2007