Je infozákon ohrozený?
Minister spravodlivosti Štefan Harabin (HZDS-ĽS) pripravuje novelu infozákona. Jeho dôvody: dať úradom viac času na odpoveď a vyjsť v ústrety nevidiacim a slabozrakým. Ide mu vraj len o túto zmenu, ale zároveň priznáva, že nevie zaručiť, čo s novelou spravia poslanci. Spolieha sa na to, že možnosť znovu zákon meniť nezneužijú a sľubuje, že väčší zásah doň vraj nepripustí.
Podstata infozákona:
I samotná vládna koalícia má s dnešným infozákonom problémy. Úrad vlády stále odmieta sprístupniť záznam z prvého rokovania kabinetu Roberta Fica, ktorý by mohol potvrdiť podozrenia, že štátnych tajomníkov Dzurindovej vlády odvolala nová vláda nezákonne.
Tretí sektor bol pobúrený aj iniciatívou poslankyne Smeru Edity Angyalovej. Tá sa pokúsila infozákon meniť cez zákon o reklame. Chcela, aby úradník mohol žiadosť o informáciu zamietnuť, ak bude „zjavne nerozumná“. Hneď našla podporu poslanca Ivana Šaška, ktorý je zároveň aj primátorom Tvrdošína. Vyjadril sa, že Angyalovej návrh sa mu pozdával. Infozákon sa vraj podľa neho niekedy zneužíva => „Viaceré žiadosti sú nepodstatné, ale úradník sa nimi musí týždeň zaoberať.“
Spolutvorca infozákona právnik Vladimír Pirošík verí, že ak zákonodarcovia do neho „masívnejšie zasiahnu“, Harabin ju z rokovania parlamentu stiahne. Ako predkladateľ na to bude mať právo. Všetky zásadné nedostatky infozákona pokladá Pirošík za odstránené predchádzajúcimi zmenami: „Situácia nie je taká vážna, aby bolo potrebné zákon zásadne novelizovať.“
Občiansky aktivista Richard Drutarovský povedal: „Vždy, keď sa infozákon otvára, dochádza k jeho okliešťovaniu. Tlaky naň sú tu stále.“. Právnička Zuzana Dlugošová z organizácie Občan a demokracia poslancom preto sľubuje, že občianski aktivisti ich budú pri rokovaní o infozákone pozorne sledovať.
- čo nie je tajné, je verejné
- právo na informácie má každý, kto o ne požiada
- nezverejňujú sa utajované skutočnosti, alebo informácie, ktoré sú bankovým, daňovým, či obchodným tajomstvom
- odpovedať musí parlament, prezident, vláda, ministerstvá, štátne orgány, župy, obce, právnické osoby zriadené zákonom, štátnym orgánom alebo župami
- žiadosť o informáciu musí inštitúcia vybaviť najneskôr do 8 pracovných dní od podania žiadosti (v závažnom prípade je možné predĺženie najviac o 8 pracovných dní)
- informácie sa sprístupňujú bezplatne, čo sa netýka nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a odoslaním informácie
- za nesprístupnenie informácie hrozí pokuta do 50.000,- Sk alebo zákaz činnosti na dva roky
I samotná vládna koalícia má s dnešným infozákonom problémy. Úrad vlády stále odmieta sprístupniť záznam z prvého rokovania kabinetu Roberta Fica, ktorý by mohol potvrdiť podozrenia, že štátnych tajomníkov Dzurindovej vlády odvolala nová vláda nezákonne.
Tretí sektor bol pobúrený aj iniciatívou poslankyne Smeru Edity Angyalovej. Tá sa pokúsila infozákon meniť cez zákon o reklame. Chcela, aby úradník mohol žiadosť o informáciu zamietnuť, ak bude „zjavne nerozumná“. Hneď našla podporu poslanca Ivana Šaška, ktorý je zároveň aj primátorom Tvrdošína. Vyjadril sa, že Angyalovej návrh sa mu pozdával. Infozákon sa vraj podľa neho niekedy zneužíva => „Viaceré žiadosti sú nepodstatné, ale úradník sa nimi musí týždeň zaoberať.“
Spolutvorca infozákona právnik Vladimír Pirošík verí, že ak zákonodarcovia do neho „masívnejšie zasiahnu“, Harabin ju z rokovania parlamentu stiahne. Ako predkladateľ na to bude mať právo. Všetky zásadné nedostatky infozákona pokladá Pirošík za odstránené predchádzajúcimi zmenami: „Situácia nie je taká vážna, aby bolo potrebné zákon zásadne novelizovať.“
Občiansky aktivista Richard Drutarovský povedal: „Vždy, keď sa infozákon otvára, dochádza k jeho okliešťovaniu. Tlaky naň sú tu stále.“. Právnička Zuzana Dlugošová z organizácie Občan a demokracia poslancom preto sľubuje, že občianski aktivisti ich budú pri rokovaní o infozákone pozorne sledovať.
29.08.2007