Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2007 > > Obetiská

Obetiská

Obetiská

Oveľa častejšou a všeobecne rozšírenou formou obetného miesta (ako chrámy) boli u Slovanov obetiská (obetištia) pod šírym nebom, ktoré vymedzovali posvätné pole, v ktorého strede stál idol.


Tento priestor mal väčšinou kruhovitý tvar - symbol vesmíru, neba, obklopujúceho sveta. Niekedy slúžili kultu aj vrcholy hôr a kopcov (napr. hora Plastunka u Kaneva s vyrovnanou plošinkou a s jamou po idole v prostriedku). Typickou polohou väčších obetísk bolo umiestnenie mimo osady (v osadách sa však nachádzali menšie) pravdepodobne preto, lebo slúžili k obradom a slávnostiam väčších skupín obyvateľstva z okolia.
V Trzebiatowe
(západné Pomorany) bolo objavené obetisko, ktoré tvorili dve plytké kruhovité priekopy s rozmermi 8 x 10 m a 10 x 13 m. Vo väčšom stáli tri idoly a horeli dva obetné ohne. V menšom boli zistené iba stopy po ohni uprostred kruhu. Podľa nálezov keramiky slúžilo obetisko svojmu účelu v 9. až 10. storočí.
Z novgorodskej oblasti máme informácie o centrálnej svätyni nazývanej Peryň, ktorá patrila k Perúnovmu kultu. Bola to kruhovitá priekopa tvorená s ôsmymi plytkými výklenkami, v ktorých horeli ohne. V prostriedku obetiska bola jama, v ktorej pôvodne stál idol.
Pre severnú Bukovinu boli príznačné výšinné svätyne. Napríklad v Ržavinskom lese v blízkosti skupiny osád z 8. až 10. storočia bolo obetisko s priemerom 24 metrov vymedzené priekopou a valom. Vnútri stál idol v podobe štvorhranného kamenného stĺpu bez stôp vyobrazenia.
V Chodovisiči na brehu jazera Svjatoje v kraji Radimičov bol na okraji osady z prelomu 10. až 11. storoča kruh o priemere 7 m, po obvode ktorého bola ohrada z drevených kolov. V prostriedku bol idol a za ohradou horeli obetné ohne v štyroch do kríža stavaných kosákovitých jamách.
Obetiská z mladšej doby (napr. 6. storočia) sú iného typu: v Šumsku u Žitomira na brehu rieky Gnilopjati bola odkrytá plochá zahĺbenina krížovitého tvaru v rozsahu 14 x 11 m so stopami kolov, ohňa a s kameňmi; v osade Gorodok-Gniloj Kut v Podolí malo obetisko podobu štvorhrannej plochy 2,3 x 1,5 m a bolo vyložené plochými kameňmi s kruhovite zahĺbeným ohniskom na východnej strane (obsahovalo opálené kosti); na hradisku Nižnij Vorgol na strednom Done tvorila obetisko udusená vypálená plocha o priemere 12 m s jamou po idole v prostriedku a so stopami rituálneho ohňa v ďalšej jame. Okolo ležali strely a kosti koňa.
Obyvatelia hradiska v Starej Kouřimi rozšírili malé jazierko zvané Libuša a vytvorili umelú vodnú nádrž s rozmermi 40 x 70 m. Spevnili brehy kolmi a na severozápanej strane vymedzili sakrálny priestor obklopený symbolickou priekopou. Na jej ploche horeli v jamách obetné ohne a stálo tu pravdepodobne niekoľko idolov, po ktorých zostala skupina kolových jamiek.
Na hradisku na Hradsku u Mšena (vzniklo okolo roku 800) bolo obetisko vymedzené prstencovitým žľabom na severnej a kolmi na južnej strane. Tie uzatvárali prázdnu strednú štvorcovú plochu. Stopy po idole neboli zistené, bolo tam však veľké množstvo zvieracích kostí z prinášaných obetí.
A na záver ešte pohanské kultové miesto v Klášteřisku v Mikulčiciach: obdĺžnikovitý objekt, ktorého pôdorys mal rozmery 11,3 x 24 m, tvori žliabok po kolovej ohrade s náznakom vchodu na juhovýchodnej strane. Priestor vnútri ohrady bol až na dve ohniská prázdny. Niekoľko plytkých jám v strede by mohlo naznačovať prítomnosť posvätných stromov.
- Šarmi -
08.09.2007

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet