Slovanské svätyne
Najstaršia zmienka o slovanskom chráme je z centra kmeňa Ratarov z Riedegostu. Drevená svätyňa tu stála uprostred hája na zvieracích rohoch v základoch (táto ochranná funkcia bola zistená aj u iných opevnení). Vonkajšie steny svätyne zdobilo množstvo vyrezávaných obrazov bohov a bohýň. Vo vnútri stáli sochy označené menami bohov v čele s hlavným božstvom Svarožičom, vedľa nich zástavky a vojnové odznaky.
Informácie z konca 11. storočia hovoria o svätyni pod názvom Retra. Bola v nej zlatá socha Redigasta na purpurovom lôžku. Chrám bol vzdialený 4 dni cesty z Hamburgu, stál na mieste obklopenom hlbokým jazerom. Z brehu sem viedol drevený most, po ktorom prechádzali tí, ktorí chceli obetovať alebo žiadať veštby tamojšieho orákula. Veštby sa robili pomocou posvätného koňa, ktorý prekračoval určitým spôsobom kopie.
Najpodrobnejší opis máme o Svantovítovej svätyni v Arkone na ostrove Rujana. Obklopovala ju drevená ohrada zdobená precízne robenými rezbami a neumelou maľbou. Bola prístupná len predným vchodom. Vlastný chrám bol tiež drevený a zastrešený. Vnútorné steny tvorili nádherné opony zavesené na štyroch stĺpoch. Vnútri stála modla v nadľudskej veľkosti. Mala 4 hlavy, z ktorých dve hľadeli dopredu a dve dozadu. V pravej ruke držala kovový roh. Ten sa napĺňal vínom a potom sa veštila úroda budúceho roka. Vedľa sochy ležalo sedlo, udidlo, krásne zdobený veľký meč s pošvou a množstvo odznakov. Do svätyne, ktorú strážilo 300 jazdcov, mohol vstúpiť len kňaz a to so zatajeným dychom (pre každé nadýchnutie sa vracal ku vchodu). Obetoval božstvu víno a medový koláč, ktorý slúžil aj s bielym koňom na veštenie. Po obeti nasledovala obvykle bujná hostina.
V Korenici na Rujane (dnešný Garz) na hradisku obklopenom bažinou (miesto vyhľadávané len v dobách vojnového nebezpečia) stáli tri mohutné svätyňe. Boli skvostne zdobené, zastrešené a vo vnútri mali purpurové závesy miesto stien. Najväčšia z nich bola obklopená nádvorím. Uctievali tu Rugievita, Porevita a Porenuta.
O obdivuhodne zdobených svätyniach sa dozvedáme z Gockova (Chozegowa, dnešný Gützkow). Chrám chránili idoly neobyčajnej veľkosti a neuveriteľnej krásy, s ktorými sa len veľmi ťažko dalo pohnúť (preto ich kresťania museli najprv rozsekať a až potom odtiahnuť na spálenie). Slovania verili, že démon, ktorý tu dovtedy prebýval, ušiel, pri speve veriacich nesúcich kríž, v podobe roja múch.
Vieme, že chrám stál aj vo Wolgaste, ale nikto nepopísal jeho podobu. O chráme vo Woline vieme len to, že bol obklopený bažinou a že uchovával posvätné kopie zapustené do veľkého stĺpu. O štetínskych chrámoch máme informácie, že boli postavené s nesmiernou precíznosťou a umením. Hlavne centrálny chrám Triglavov zdobili bohaté figurálne rezby ľudských a zvieracích postáv, ba i maľby, ktoré odolávali nepriazni počasia. Vďaka zhromažďovaniu desiatkov z vojnovej koristi sa stal aj pokladnicou, kde sa uchovávali zlaté a strieborné poháre, pozlátené a drahokamami zdobené býčie rohy slúžiace na pitie a trúbenie, zbrane a mnoho cenného náradia.
Jedna z najpozoruhodnejších slovanských chrámových stavieb bola objavená v hradisku Gross Raden na brehu Sternbergského jazera. Na voľnej ploche juhovýchodnej časti poloostrova stála jednopriestorová hala (7 x 11 m) spojená úzkym, stélami lemovaným chodníkom s drevenou cestou, ktorá prechádzala hradiskom. Jej obdĺžny pôdorys bol na užších stranách mierne vyklenutý a vybavený vchodmi. Steny tvoril dvojitý rad zašpicatených do zeme zapustených dosák, z ktorých vnútorná rada mala nosnú funkciu a vonkajšia ozdobnú. V okrúhlych alebo skôr kosoštvorcovo zašpicatených vyrezávaných hlaviciach na hornom konci sa nám rysujú náznaky mužských a ženských figúr. Vnútornú plochu chrámu poškodila neskoršia priekopa, takže sa nezachovali stopy po umiestnení prípadného idolu. K inventáru však patrilo 6 konských lebiek, 2 železné kopie, drevený štít a misy na nožičkách. Nad dverami chrámu bola zavesená dobytčia lebka.
Hradisko Gross Raden je originálnou domácou architektúrou, ktorá dosvedčuje starú tradíciu slovanských stavieb a vyvracia akékoľvek iné vplyvy (či už keltské alebo škandinávske). Vzhľadom k nevšednej zachovanosti drevených pozostatkov chrámu je veľmi pravdepodobná rekonštrukcia tejto kultovej stavby.
Najpodrobnejší opis máme o Svantovítovej svätyni v Arkone na ostrove Rujana. Obklopovala ju drevená ohrada zdobená precízne robenými rezbami a neumelou maľbou. Bola prístupná len predným vchodom. Vlastný chrám bol tiež drevený a zastrešený. Vnútorné steny tvorili nádherné opony zavesené na štyroch stĺpoch. Vnútri stála modla v nadľudskej veľkosti. Mala 4 hlavy, z ktorých dve hľadeli dopredu a dve dozadu. V pravej ruke držala kovový roh. Ten sa napĺňal vínom a potom sa veštila úroda budúceho roka. Vedľa sochy ležalo sedlo, udidlo, krásne zdobený veľký meč s pošvou a množstvo odznakov. Do svätyne, ktorú strážilo 300 jazdcov, mohol vstúpiť len kňaz a to so zatajeným dychom (pre každé nadýchnutie sa vracal ku vchodu). Obetoval božstvu víno a medový koláč, ktorý slúžil aj s bielym koňom na veštenie. Po obeti nasledovala obvykle bujná hostina.
V Korenici na Rujane (dnešný Garz) na hradisku obklopenom bažinou (miesto vyhľadávané len v dobách vojnového nebezpečia) stáli tri mohutné svätyňe. Boli skvostne zdobené, zastrešené a vo vnútri mali purpurové závesy miesto stien. Najväčšia z nich bola obklopená nádvorím. Uctievali tu Rugievita, Porevita a Porenuta.
O obdivuhodne zdobených svätyniach sa dozvedáme z Gockova (Chozegowa, dnešný Gützkow). Chrám chránili idoly neobyčajnej veľkosti a neuveriteľnej krásy, s ktorými sa len veľmi ťažko dalo pohnúť (preto ich kresťania museli najprv rozsekať a až potom odtiahnuť na spálenie). Slovania verili, že démon, ktorý tu dovtedy prebýval, ušiel, pri speve veriacich nesúcich kríž, v podobe roja múch.
Vieme, že chrám stál aj vo Wolgaste, ale nikto nepopísal jeho podobu. O chráme vo Woline vieme len to, že bol obklopený bažinou a že uchovával posvätné kopie zapustené do veľkého stĺpu. O štetínskych chrámoch máme informácie, že boli postavené s nesmiernou precíznosťou a umením. Hlavne centrálny chrám Triglavov zdobili bohaté figurálne rezby ľudských a zvieracích postáv, ba i maľby, ktoré odolávali nepriazni počasia. Vďaka zhromažďovaniu desiatkov z vojnovej koristi sa stal aj pokladnicou, kde sa uchovávali zlaté a strieborné poháre, pozlátené a drahokamami zdobené býčie rohy slúžiace na pitie a trúbenie, zbrane a mnoho cenného náradia.
Jedna z najpozoruhodnejších slovanských chrámových stavieb bola objavená v hradisku Gross Raden na brehu Sternbergského jazera. Na voľnej ploche juhovýchodnej časti poloostrova stála jednopriestorová hala (7 x 11 m) spojená úzkym, stélami lemovaným chodníkom s drevenou cestou, ktorá prechádzala hradiskom. Jej obdĺžny pôdorys bol na užších stranách mierne vyklenutý a vybavený vchodmi. Steny tvoril dvojitý rad zašpicatených do zeme zapustených dosák, z ktorých vnútorná rada mala nosnú funkciu a vonkajšia ozdobnú. V okrúhlych alebo skôr kosoštvorcovo zašpicatených vyrezávaných hlaviciach na hornom konci sa nám rysujú náznaky mužských a ženských figúr. Vnútornú plochu chrámu poškodila neskoršia priekopa, takže sa nezachovali stopy po umiestnení prípadného idolu. K inventáru však patrilo 6 konských lebiek, 2 železné kopie, drevený štít a misy na nožičkách. Nad dverami chrámu bola zavesená dobytčia lebka.
Hradisko Gross Raden je originálnou domácou architektúrou, ktorá dosvedčuje starú tradíciu slovanských stavieb a vyvracia akékoľvek iné vplyvy (či už keltské alebo škandinávske). Vzhľadom k nevšednej zachovanosti drevených pozostatkov chrámu je veľmi pravdepodobná rekonštrukcia tejto kultovej stavby.
15.09.2007