Kapitalizmus a socializmus

Milý človek. Merkuj tieto dve pobobenstvá: Predstav si vrúcne, že sedíš v nádhernej reštaurácii. Obsluhuje ťa nádherne oblečená a veľmi milá obsluha. Stoly a prestieranie je z drahokamov, zlata a striebra. Jedlá sú vynikajúce na pohľad aj na chuť. Si obslúžený, si tam pán. Ale na konci príde účet a všetok ten prepych si dobre zaplatíš. Nie je to totiž zadarmo, je to normálna reštaurácia. A teraz druhý obraz. S batohom prichádzaš aj s priateľmi na nejakú chajdu pod lesom. Z batoha vyťahuješ jedlo a spolu s priateľmi si plánujete z toho niečo uvariť. Spoločnými silami zo spoločných surovín. Nikto vás neobsluhuje, lebo tu nie je obsluha, tu sú všetci rovní a každý sa musí pričiniť svojím dielom o to, aby jedlo bolo chutné a každý sa musí s ostatnými rovným dielom podeliť.
A teraz otázka: Ktorá z dvoch situácia Ti je bližšia? Reštaurácia, kde si najprv pánom a potom platiteľom alebo chata, kde si nie ani pánom, ani sluhom, si len jedným zo seberovných? Skús si to naozaj dobre precítiť, kde sa cítiš lepšie. Tá prvá situácia je komunikácia typu pán-sluha. Najprv si pánom, ktorého obsluhujú, potom si sluhom, ktorý musí platiť. Druhá situácia je komunikácia rovný s rovným. Ak je ti blízka prvá situácia, potom si človek kapitalistického alebo pyramídového typu. Ak sa lepšie cítiš v druhej situácii, potom si človek socialistického alebo kruhového typu.
Keď som bol na vojne, videl som šikan. Mladý vojak obsluhoval starého - vyčistiť topánky, pripraviť jedlo, vybaviť poštu. Pýtam sa mladého: Prečo to robíš? Veď šikan je zakázaný. Nahlásime to a oni už zatočia s tým, ktorý ťa šikanuje. Ale mladý hovorí: "Mne to nevadí. Teraz poslúžim a potom, keď budem ja starým vojakom, budú zase slúžiť mne." Nato som sa veľmi čudoval. Ja by som nemohol takto sa dať ponižovať. Mám predsa svoju hrdosť, mám ľudskú dôstojnosť. Jednostranne obsluhovať niekoho, kto na pomoc nie je odkázaný, je pre mňa ponižovaním ľudskej dôstojnosti.
A čo ty? Čo si myslíš o ľudskej dôstojnosti? Ceníš si sám seba, či nikoľvek? Veru, máme tu duše, ktoré sú hrdé a dôstojné a máme tu duše, ktoré sú otrockého charakteru. Ale mne sa javí, že otrokom sa nikto nerodí, otrokom sa človek len stáva. Napríklad BMG-invest. Ľudia predsa neinvestovali svoje peniaze s nejakým pocitom otroctva. Skôr s pocitom hrdosti a s túžbou dosiahnuť zisk. Onen zisk mal ale malý háčik. Klienti sa nepýtali, odkiaľ sa ten zisk vezme, proste neuvažovali rozumne a spravodlivo, uvažovali len ziskuchtivo a sebecky. A ich túžba po rýchlom a bezprácnom zisku z nich urobila obete, oklamaných a podvedených ľudí, proste otrokov. Otrokmi ich urobila ich vlastná chamtivosť a nedostatok citu pre
spravodlivosť.
To isté platí o každom pyramídovom systéme (veru aj G-profit je pyramída, hoci tvrdí, že nie). Pyramídový systém je každý systém, kde si ľudia nie sú rovní, ale sú podriadení a nadriadení. Samozrejme v štáte alebo vo firme či v nejakej organizácii si ľudia podelia funkcie. Ale keď je niekto prezidentom, neznamená, že má väčšiu dôstojnosť, než posledný cigán. Keď je niekto riaditeľ firmy, neznamená, že je viac, než robotník, každý má svoje miesto. Keď je niekto pápež, je to jeho funkcia, ktorou slúži ostatným a nie že by mal byť predmetom uctievania.
Ľudia vstupujú do otroctva preto, že chcú byť pánmi, nie preto, žeby chceli byť otrokmi. A chcieť byť pánom znamená potlačiť v sebe cit spravodlivosti a rovnoprávnosti. Čo je spravodlivosť? Milovať blížneho rovnako ako seba samého. Kto sa tohto drží, komunikuje s ľuďmi peer-to-peer, ako rovný s rovným, nemôže chcieť byť viac než iní a preto sa nikdy nestane ani otrokom. Taký človek vytvára s ľuďmi kruh - kruh lásky alebo aspoň hľadania lásky. Naopak, človek nespravodlivý a sebecký vytvára okolo seba pyramídu, aby na druhých hľadel zhora.
Je kapitalistický spoločenský systém tiež pyramída? Máš peniaze v banke? Majitelia banky majú z tvojich peňazí neúmerný bezprácny zisk a nejaké omrvinky hodia aj tebe. Platíš poistenie? Oni na tvojom poistení dobre zarobia a kde-tu ti aj dačo pomôžu. Kupuješ tovar? Ošklbe ťa banka, výrobca aj obchodník. Že ti to nevadí? Samozrejme, veď človek má dosť sily, aby pracoval nielen na seba, ale aj na darmožráčov. Človek to v pohode zvládne. Ale kde je spravodlivosť a láska? V kapitalizme zrejme nie je.
Vzťah banka-klient, majiteľ firmy-robotník, majiteľ novín-novinár, novinár-čitateľ je v princípe silne nerovnoprávny. Je dobre, že tu funguje sloboda, ale nefunguje tu rovnosť. Systém nefunguje ako kruh, funguje ako pyramída. Princíp rovnosti (milovať blížneho ako seba samého) je protikladný základnému princípu kapitalizmu - milovať egoistický zisk nadovšetko.
V kapitalizme je to podobné ako v BMG-invest. Nalákajú ťa na vojkajšie pozlátko a rýchly zisk, ale nakoniec majú zisk oni z teba. V kapitalizme je to ako v reštaurácii. Máš dojem, že si pán, že všetci okolo teba obskakujú, ale nakoniec si všetko mastne zaplatíš. Zo začiatku máš pocit, že si pánom, ale skončíš ako otrok. V kapitalizme je to ako v lotérii. Stále stávkuješ s túžbou vyhrať, ale najväščí zisk má vždy majiteľ lotérie. Kapitalizmus je pyramída, teda otrokársky režim. Vytvorili ho ľudia, ktorí sa radi nechávajú obsluhovať v reštauráciách. Udržujú ho ľudia, ktorí popreli svoju ľudskú dôstojnosť a rozhodli sa lízať päty tým, ktorí majú viac peňazí. Na vrchole pyramídy kapitalizmu sú najväčšie banky a najbohatšie finančné spoločnosti. Na spodku pyramídy kapitalizmu sú zástupy tých, ktorí chcú zbohatnúť, ale proste nemôžu, lebo pyramída je už obsadená.
Ale tí, ktorí poznajú, čo je spravodlivosť a čo je pravá láska peer-to-peer, tí stoja mimo kapitalizmu. Oni vytvárajú nový svet, ktorému patrí budúcnosť, jednoducho preto, že stojí na trvale udržateľných princípoch, na večných princípoch, nepohnuteľných. Pyramída sa svojou nenásytnosťou skôr či neskôr sama zrúti, ale večné princípy zostávajú navždy a kruh tých, ktorí sa radi stretávajú v podhorských chajdách, pretrvá všetko.