Chavez, Fico a Jahodná
Hugo Chavez chce meniť ústavu, aby mohol kandidovať na prezidenta koľkokrát bude chcieť. Pre európsku tlač je to ďalší dôkaz toho, že chce byť doživotným diktátorom. Niečo na tom bude, ale Chavez chce zaviesť iba to, čo už napríklad dlho platí vo Francúzsku. Tam môže byť Nicolas Sarkozy pri moci kľudne ďalších 30 rokov a nikto to nespochybňuje.
Venezuelský prezident je nepochybne paranoidný a samoľúby muž, o čom svedčia aj jeho siahodlhé vystúpenia v štátnej televízii. Prepadol moci (je ťažké jej odolať, známky tejto choroby boli ku koncu vládnutia badateľné aj u demokrata Dzurindu, nehovoriac o Mečiarovi), svojich politických oponentov však nemučí ako to robia naši spojenci v Egypte, či Saudskej Arábii. Ani im nesiaha na majetok za to, že kritizujú jeho zahraničnopolitickú orientáciu ako prezident George W. Bush. Ten vydal 17. júla vládne nariadenie, ktoré umožní zmraziť majetok tým americkým osobám a mimovládkam, ktoré sú proti “politickej a ekonomickej rekonštrukcii Iraku”. Úplne najlepšie je, že to nemusí schváliť ani Kongres.
Ak ste teda proti okupácii Iraku a verejne to vyhlasujete, môžete prísť o byt alebo auto. Ak by to aplikoval Fico u nás, tak by mohol siahnuť na majetok Eduardovi Kukanovi za to, že kritizuje jeho orientáciu na Rusko. Dúfajme, že sa náš premiér kolískou demokracie inšpirovať nebude.
Ale späť k Chavezovi. Vnímame ho ako diktátora, takže niečo totalitné na ňom (okrem jeho smiešnej uniformy) nájsť musíme. V krajine je 81 televíznych staníc, z toho 79 v súkromných rukách. Máme 708 rádií, z toho 706 vlastnia súkromníci a súkromné sú aj všetky noviny. Väčšina médií je voči Chavezovi viac ako kritická. On sa to snaží vyvážiť predvádzaním sa v štátnej televízii. Takže, čo sa týka mediálneho prostredia, môžeme vo Venezuele konštatovať pluralitu.
Ďalším znakom diktátorstva by mal byť útok na opozíciu. Jej venezuelský líder Manuel Rosales, ktorý chcel pomocou CIA zvrhnúť Chaveza už v apríli 2002, je živý a zdravý.
Navrhované zmeny ústavy označujeme za hrozbu pre demokraciu. Keďže doživotná možnosť kandidovať na prezidenta by ako demokratickú krajinu diskvalifikovala aj Francúzsko, pozrime sa radšej na ostatné zmeny.
Celkovo sa má meniť 33 článkov ústavy. Prezidentský termín sa predlžuje zo šiestich rokov na sedem, Chavez chce ustanoviť tzv. “sociálne stabilizačný fond”, ktorý bude robotníkom garantovať penzie, dovolenky, ženám materské dávky atď. Pracovný deň má byť limitovaný na šesť hodín. Krajina má obrovské príjmy z ropného priemyslu, ktorý Chavez znárodnil, takže si to môže dovoliť. Nič nedemokratické na týchto navrhovaných zmenách nie je. Žiadny útok na média, žiadny útok na slobodné voľby, žiadny útok na opozíciu. Chavez iba dôsledne realizuje svoj program, ktorý môže zmeniť opozícia hneď po ďalších voľbách. Volá sa to demokracia a nič lepšie zatiaľ nemáme. Navyše, všetky zmeny musia prejsť najvyššou formou demokracie – referendom. Ak to obyvatelia Venezuely neschvália, nič sa nemení.
Je pravda, že venezuelský prezident priveľa zbrojí, pričom najviac nakupuje od Rusov a Číňanov. Ak chce však dobehnúť dodávky zbraní medzi USA a Izraelom, resp. USA a Egyptom, stale má obrovské rezervy. Zároveň mu nevadí priateliť sa s represívnym režimom v Iráne. Medzinárodnej izolácie sa však kvôli tomu obávať nemusí.
Veď s fundamentalistami v Teheráne spolupracuje aj britsko-holanská korporácia Shell, ktorú zaujali bohaté zásoby plynu na juhu krajiny. Založila preto s Národnou iránskou ropnou spoločnosťou spoločný podnik, do ktorého pribrala aj španielsku korporáciu Repsol. Štvrtina budúcich ziskov má pripadnúť Shellu, štvrtina Repsolu a polovica iránskym fanatikom.
Venezuelskej opozícii bude asi vadiť špecifická zmena, ktorú chce dať Chavez do ústavy: nebude možné privatizovať prírodné bohatstvo krajiny. Diktátor chce asi zabrániť tomu, čo sa stalo v Hondurase. Tam korporácie skorumpovali národný Kongres, ktorý schválil nový ťažobný zákon. Získali tak licencie na ťažbu nerastného bohatstva podzemnou ťažbou kyanidovou metódou. Postupne zničili vodu, pôdu a vzduch miestnych komunít ťažkými kovmi. Deťom, tehotným ženám a starším ľuďom to spôsobilo chronické ochorenie kože, očí a dýchacie problémy. Keďže politici ich sťažnosti ignorovali, išli do ulíc, kde na nich strieľali a púšťali slzný plyn. Polícia zatkla 59 ľudí a vo väzení sedia doteraz kňazi aj sociálni pracovníci, ktorí sa postihnutých zastali.
Privatizácia prírodného bohatstva je zaujímavá aj pre verejnú diskusiu na Slovensku. Ak chcel Fico navštíviť Chaveza a vyjadriť mu tak svoje sympatie, mal by sa viac zaujímať o plánovanú ťažbu uránu v rekreačnej oblasti Jahodná neďaleko Košíc.
Milan Šebo
Pozn. red.:(My dodávame, že i o tú v Kálnici pri Novom meste nad Váhom!)
20.09.2007