Reakcia na článok Zachráňme si dôchodky, kto môžte.
Ahoj Milan (dúfam, že mi prepáčiš takéto osobné oslovenie), už som od teba čítal viacero článkov. Vždy je pre mňa zaujímavé prečítať si takýto „neštandardný“ názor z iného uhľu pohľadu. Núti ma zamyslieť sa a to je dobre. Prečítal som si aj tvoj článok v súvislosti so záchranou dôchodku. Z pohodlnosti použijem niektoré časti tvojho článku a pokúsim sa k nim pripojiť niekoľko svojich komentárov. Netvrdím, že dôchodková reforma je úplne dokonalá a zaručene vyrieši problémy budúcich dôchodcov, ale súhlasím s jej základnými myšlienkami.
Základy priebežného systému vytvoril už veľmi dávno nemecký kancelár Otto von Bismarck. Tento systém mal hlavne v poslednej dobe značné nedostatky. K tým najvážnejším patrilo to, že do systému prišlo menej peňazí ako sa z neho malo vydať. Štát doložil, ale to zasa musel zobrať niekde inde (alebo niečo musel predať). Čo s tým? Mohli by sme doň viac vkladať alebo zvýšiť vek odchodu do dôchodku, alebo znížiť výšku vyplácaných dôchodkov ... ale dokedy. Tieto riešenia mi nepripadajú veľmi solidárne. Okrem toho si myslím, že takýto systém je aj určitým spôsobom nemorálny. Predstavme si, že by sa podarilo vynájsť liek na rakovinu alebo inak výrazne predĺžiť dĺžku ľudského života. Čo by sa stalo? Počet poberateľov by neustále rástol a systém by skolaboval.
Poďme, ale k tomu čo si uviedol vo svojom článku. Citujem: „A teraz prosím zrušme tento solidárny systém ...“ – to sú dosť nepresné slová. Reformou predsa nedochádza k zrušeniu priebežného I. pilieru, ale k určitému kompromisu. Zavádza sa druhý kapitalizačný pilier a aby som bol presný definoval sa aj III. pilier - dobrovoľný.
„... banke veria ľudia nesamostatní, ktorí sa odovzdávajú s dôverou do rúk bohatých a mocných.“ Politici, ktorí rozhodujú o priebežnom dôchodkovom systéme (teda teraz o I. pilieri) vo mne príliš veľkú dôveru nevyvolávajú. Ich rozhodnutia sú silne ovplyvnené vlastnými krátkodobými cieľmi. Okrem toho ich rozhodnutia sú často politické a nie odborné. V mojom prípade je výber medzi bankou a štátom, výber medzi menším a väčším zlom. Necítim sa však ako nesamostatný.
Zaujalo ma ako si nastolil problém demografickej krízy a hneď si ho aj zmietol zo stola. Vlastne nás ním podľa teba iba strašia a preto nebojme sa a hlavne nebuďme egoistami. Myslím si, že egoizmom by bolo tento reálny problém neriešiť.
Otvoril si aj otázku slobody výberu. Ako by dopadlo keby si každý mohol vybrať ako použije svoje peniaze resp. do čoho investuje? Koľko by bolo úspešných investorov? Čo s tými, ktorí by boli neúspešní? Tento systém predsa nemá ambíciu ponúknuť absolútnu slobodu výberu, čo bude s mojimi peniazmi. Ako by vyzerala naša budúcnosť keby boli odvody nepovinné – teda slobodné? Koľko ľudí by dalo prednosť okamžitej spotrebe pred sporením. Obávam sa, že by nám nepomohla ani rozprávka o troch grošoch. Sloboda spočíva len vo výbere DSS-ky a jedného z troch typov fondov. Nič viac nič menej. Myslím, že toto je slobodnejšie ako priebežný dôchodkový systém.
Súhlasím s tebou, že by sme mali veriť v seba a vo svojich priateľov. Práve preto sa nespolieham ani na I. pilier (štát), ani na II. pilier (DSS). Obávam sa, že problémy, ktoré nám budúcnosť prinesie, si budú vyžadovať omnoho komplexnejšie riešenia. Mnohí volajú po slobode, no menej z nich je ochotných prijímať aj jej dôsledky. Sme slobodnejší, ale prišla aj zodpovednosť a tá nám už až tak nechutí. Čoraz dôležitejšie bude vzdelávanie – nie len to akademické, ale iné. Finančné vzdelanie – finančná gramotnosť. Uvediem jeden príklad. Dôchodková reforma zaviedla II. pilier a v podstate tak „zo dňa na deň“ spravila z 1,5 milióna ľudí investorov. Koľko z nich však vie, čo je to investovanie? Koľko z nich vie napríklad aký je rozdiel medzi dlhopisom a akciou? Toto je len veľmi malá časť problému. Sme finančne negramotní.
Poďme, ale k tomu čo si uviedol vo svojom článku. Citujem: „A teraz prosím zrušme tento solidárny systém ...“ – to sú dosť nepresné slová. Reformou predsa nedochádza k zrušeniu priebežného I. pilieru, ale k určitému kompromisu. Zavádza sa druhý kapitalizačný pilier a aby som bol presný definoval sa aj III. pilier - dobrovoľný.
„... banke veria ľudia nesamostatní, ktorí sa odovzdávajú s dôverou do rúk bohatých a mocných.“ Politici, ktorí rozhodujú o priebežnom dôchodkovom systéme (teda teraz o I. pilieri) vo mne príliš veľkú dôveru nevyvolávajú. Ich rozhodnutia sú silne ovplyvnené vlastnými krátkodobými cieľmi. Okrem toho ich rozhodnutia sú často politické a nie odborné. V mojom prípade je výber medzi bankou a štátom, výber medzi menším a väčším zlom. Necítim sa však ako nesamostatný.
Zaujalo ma ako si nastolil problém demografickej krízy a hneď si ho aj zmietol zo stola. Vlastne nás ním podľa teba iba strašia a preto nebojme sa a hlavne nebuďme egoistami. Myslím si, že egoizmom by bolo tento reálny problém neriešiť.
Otvoril si aj otázku slobody výberu. Ako by dopadlo keby si každý mohol vybrať ako použije svoje peniaze resp. do čoho investuje? Koľko by bolo úspešných investorov? Čo s tými, ktorí by boli neúspešní? Tento systém predsa nemá ambíciu ponúknuť absolútnu slobodu výberu, čo bude s mojimi peniazmi. Ako by vyzerala naša budúcnosť keby boli odvody nepovinné – teda slobodné? Koľko ľudí by dalo prednosť okamžitej spotrebe pred sporením. Obávam sa, že by nám nepomohla ani rozprávka o troch grošoch. Sloboda spočíva len vo výbere DSS-ky a jedného z troch typov fondov. Nič viac nič menej. Myslím, že toto je slobodnejšie ako priebežný dôchodkový systém.
Súhlasím s tebou, že by sme mali veriť v seba a vo svojich priateľov. Práve preto sa nespolieham ani na I. pilier (štát), ani na II. pilier (DSS). Obávam sa, že problémy, ktoré nám budúcnosť prinesie, si budú vyžadovať omnoho komplexnejšie riešenia. Mnohí volajú po slobode, no menej z nich je ochotných prijímať aj jej dôsledky. Sme slobodnejší, ale prišla aj zodpovednosť a tá nám už až tak nechutí. Čoraz dôležitejšie bude vzdelávanie – nie len to akademické, ale iné. Finančné vzdelanie – finančná gramotnosť. Uvediem jeden príklad. Dôchodková reforma zaviedla II. pilier a v podstate tak „zo dňa na deň“ spravila z 1,5 milióna ľudí investorov. Koľko z nich však vie, čo je to investovanie? Koľko z nich vie napríklad aký je rozdiel medzi dlhopisom a akciou? Toto je len veľmi malá časť problému. Sme finančne negramotní.
12.10.2007