PROTOKOLY sionských mudrcov - história vzniku

foto: Nilusove vydanie knihy Veľké v malom z roku 1912 zahrnuté v protokoloch. Znamenia medzi okultnými symbolmi značia: "Tak vyhráme," "Znamenie antikrista," "Tetragrammaton," "INRI," „Tarot,“ "Veľká záhada," atď.

---

---

Proti Protokolom sionských mudrcov vedú Židia celého sveta proces a žiadajú, aby tieto všade boli zakázané. Na obhajobu a na dokazovanie pravosti Protokolov utvoril sa medzinárodný árijský komitét, ktorý na bernskom pojednávaní odhalí senzačné tajomstvo svetového sprisahania židovskej rasy proti árijským národom! Protokoly sú jedinečnou knihou na svete, ktorá po tridsať rokov stále bola a je po celom svete na nátlak Židov konfiškovaná. Kto nepozná Protokoly, podobá sa v pravom slova zmysle slepcovi vo všetkých otázkach, národných, medzinárodných, politických, národohospodárskych, finančno-hospodárskych, a kultúrnych. Keď vám je nie ľahostajný osud vášho života, majetku a existencie, pozorne prečítajte túto knihu, pojednávajúcu o medzinárodnej židovskej vláde. Touto knihou slovenskej verejnosti po prvý raz podávam v preklade vydané tajné dielo, ktorého pôvodný názov je : >> Protokoly sionských mudrcov <<. To, že aký veľký význam má toto dielo pre celý svet, možno posúdiť zo slov Američana H e n r y F o r d a, ktoré napísal vo svojej knihe >> Medzinárodný Žid << : " . . . mnohí americký senátori, ktorí ho čítali, boli prekvapení, keď videli, že Židia pred mnohými rokmi vypracovali plán, ktorý sa už začal uskutočňovať a že boľševizmus už pred rokmi ustálili a pripravili Židia, ktorí zamýšľali zničiť svet ".

K prekladu protokolov použil som české vydanie Fr. Komrsku z roku 1927.

Presvedčený som, že i táto moja druhá kniha o židovskej otázke nájde patričné porozumenie v našom národe, a verím, že každý, kto ju prečíta, postará sa o jej rýchle rozšírenie, aby každý Slovák vedel, čo nám Židia pripravujú. Viem, že každý, kto túto knihu preštuduje a pochopí jej obsah v plnej miere, všemožne sa pričiní o to, aby táto medzinárodná kučeravá pliaga nemala viacej miesta a to nie len medzi nami, ale ani medzi ostatnými árijskými národmi. Keď to pochopíte, poďte so mnou do boja proti tejto drzej pliage, ktorá pripravuje skazu a najväčšie otroctvo celému árijskému svetu.

Trnava v januári 1939.
J o z e f B í l i k - Z á h o r s k ý .

---

---

Protokoly zo zhromaždenia sionských mudrcov obsahujú do podrobnosti vypracovaný plán na zbúranie jestvujúcich štátnych sústav, aby na ich troskách mohla byť vybudovaná židovská svetovláda. Prvý raz ich vydal spisovateľ G. B u t m i pod názvom : >> N e p r i a t e l i a ľ u d s k é h o p o k o l e n i a << v Petrohrade v roku 1901. Ale jeho dielo sa medzi ľud vôbec nedostalo, lebo ruskí Židia kúpili celý náklad tejto knihy. Takto Židia, chcejúc znemožniť informovanie ruského národa, po prvý raz upútali na seba pozornosť jednotlivcov kresťanskej verejnosti, ktorých týmto len utvrdili v presvedčení, že dielo hovorí pravdu.

Väčší úspech malo druhé vydanie >> P r o t o k o l o v <<, ktoré po prvý raz vydal ruský profesor S e r g e j N i l u s v roku 1905.

Profesor Nilus už v roku 1901 napísal a vydal knihu pod názvom : >V e ľ k é v m a l o m. B l í z k o j e p r i c h o d i a c i A n t i k r i s t a r í š a d i a b l a n a z e m i <. V tejto knihe profesor Nilus píše o strašnom nebezpečenstve, ktoré hrozí Rusku a cirkvi od nepriateľov kresťanstva - Židov a slobodomurárov. Práve vtedy sa mu dostal do rúk francúzsky rukopis s nadpisom : >>Protokoly sionských mudrcov <<. Obsah tohto rukopisu plne potvrdil jeho náhľad na vtedajšie politické pomery. Rusi, ktorí teraz čítali Nilusovu knihu, alebo ktorí poznajú jej obsah, musia uznať, že tento učenec bol ich národným prorokom, ktorý jasne predvídal osud Ruska.

Dnešné boľševické Rusko je dnes skutočne " ríšou diabla " a ľudia, ktorí sa odtiaľ vyslobodili, Rusko inak nemenujú, len " peklom na zemi " .

Keď Rusko už roku 1901 malo ľudí, ktorí jasne predpovedali jeho skazu a budúcnosť, je isté, že len duševná slepota a mravná spustlosť ruskej inteligencie a šľachty zavinili skazu Ruska. Teraz nebudem rozoberať tieto podrobnosti, no v budúcej mojej práci podrobne rozoberiem tieto veci, aby každý náš príslušník vedel a poznal, čo predchádzalo pádu Ruska a akým spôsobom sa zmocnili medzinárodní, kučeraví zločinci ruského národa. Preto, milí Čitateľ, venuj tejto knihe celú pozornosť, lebo je v nej naznačený osud, ktorý sa pripravuje nie len nám Slovákom, ale celému svetu. Keď si tejto otázky nevšimneme, ako to bolo v Rusku, i nás stihne hrôza, akú prežil a stále ešte prežíva národ ruský.

Keď sa profesor Nilus o " Protokoloch " dozvedel, svoju knihu mal už hotovú a tak nemohol v nej " Protokoly " uviesť. Tieto až v druhom vydaní jeho knihy v roku 1905 boli uverejnené. I v ďalších vydaniach svojej knihy z roku 1911, 1912 a 1917 " Protokoly " uviedol. Titul týchto vydaní bol zmenený. Znel : >> Veľké v malom a Antikrist ako blízka nastávajúca politická možnosť <<.

O vzniku " Protokolov ", ich autorovi a spôsobe, akým Nilus k francúzskemu rukopisu prišiel, mienky sa rozchádzajú. Najistejšie sú, pravda, záznamy samého profesora Nilusa a potom záznamy od G o t t f r i e d a z B e e k u , ktorý v roku 1919 vydal prvý Nilusovu knihu v nemeckom preklade.

Beek píše :

" od 29. do 31. augusta 1897 zasadal prvý Sionský kongres v Bazileji pod predsedníctvom Dr. T e o d o r a H e r z l a , zakladateľa moderného sionizmu, ktorý má za cieľ vybudovanie vlasti pre Židov v Palestíne. " zasľúbená zem získaná mala byť najmä pre ruských Židov, ktorí boli v tej dobe z Ruska veľmi vytláčaní. Preto je pochopiteľné, že ruská vláda tomuto kongresu venovala mimoriadnu pozornosť. Vtedajšiemu vedúcemu komisárovi ruskej zahraničnej polície v Paríži generálovi R a š k o v s k é m u nariadila, aby sledoval priebeh kongresu a aby hneď podal správu. Raškovský poslal do Bazileje veľmi skúseného tajného policajta, ktorý svoju úlohu vykonal s plným úspechom. Podarilo sa mu zistiť, že po skončení kongresu zvláštny posol ponesie tajný dokument slobodomurárskej lóže " Zur Aufgehenden Morgenrote " vo Frankfurte n/M. (V tomto meste bolo sídlo Rothschildovcov.) Táto lóža už oddávna bola spojkou medzi nemeckými lóžami a veľlóžou parížskou " Veľký Orient Francúzky ". Ruský detektív podplatil tohoto posla, ktorý obsah jemu zverených listov nepoznal. Posol podľa dohovorenia prerušil cestu v istej stanici, kde ho už čakalo niekoľko pisárov. Títo cez noc opísali tajný dokument, ktorý bol Francúzky písaný a pozostával z väčšieho počtu listov. Pisári si museli s opísaním veľmi pohnúť a tak opis nemohol byť presne a v celku zhotovený!

Opis sa dostal do rúk ruského ministerstva v Petrohrade. Čo sa s ním stalo ďalej, je neznáme. Isté je len to, že B u t m i zadovážil si jeden opis dokumentu a že ruský maršal Alexej Nikolajevič Suchotín jeden opis odovzdal svojmu priateľovi profesorovi Nilusovi na posúdenie.

Profesor Nilus o tomto vo svojej knihe (vydanie z roku 1901) píše takto :

" V roku 1901 dostal som istý rukopis. Toto pomerne malé dielo určené bolo k tomu, aby hlboké zmeny vyvolalo v mojich názoroch, zmeny, ktoré môžu byť len božskou mocou v ľudskom srdci prevedené. Možno to porovnať so zázrakom - ako keď sa slepcovi vráti zrak. Tento rukopis mal názov : >> Protokoly sionských mudrcov <<. Dostal som ho od nebohého maršala vodcu čarnogovskej šľachty, Alexeja Nikolajeviča Suchotina, ktorý bol viceguvernérom v Stavropole.

Sám Boh vie, koľko zbytočnej námahy ma to stálo od roku 1901 do roku 1905, aby som ich dostal do verejnosti a aby bola patričná vrchnosť upozornená na príčiny búrky, ktorá sa už dávno vznáša nad bezstarostným a teraz už aj rozum strácajúcim Ruskom. No, vydanie týchto rukopisov, ktoré sú naplnené touto hrôzou, mohlo sa uskutočniť až v roku 1905. Sú ony sťa varovný hlas pre všetkých, ktorí ešte majú zdravé uši, aby počuli a zdravé oči, aby videli . . .

Protokoly so zhromaždenia sionských mudrcov pri povrchnom čítaní mohli by sa zdať len jednoduchou všednosťou. No, kto sa hlbšie ponorí do nich, vidí, že je v nich prejavená namyslená, zakorenená, nezmieriteľná, stará a pri tom dlho potlačovaná nenávisť, a čo je najhlavnejšie, medzi riadkami vrie náboženská nenávisť, kypiaca z preplnenej nádoby zloby a nenávisti tých, ktorí cítia, že sú už blízko svojho víťazstva.

Inak nemožno nespozorovať, že pomenovanie týchto rukopisov nezodpovedá celkom obsahu, lebo to nie sú protokoly; to je prednáška istého veľmi významného muža, zadelená do odstavcov, ktoré celkove logicky nesúvisia, ale dojem ostáva ten, že to je len zlomok z niečoho veľmi významného, z ktorého sa začiatok a mnohé podrobnosti alebo stratili, alebo vôbec nenašli . . . " Pre mysliaceho kresťanského pozorovateľa je dosť dôkazov pre pravdivosť Sionských Protokolov i v obklopujúcom ho prostredí a vo vlasteneckých i svetových udalostiach. Posledná svetová bašta, posledné útočisko na zemi pred blížiacim sa dravým orkánom - je svätá Rusia, dom Matky Božej. Všetko úsilie tajných i verejných, známych i neznámych sluhov Antikrista teraz namierená je proti Rusku. Čím je približujúca sa historická chvíľa strašnejšia, čím sú strašnejšie udalosti, približujúce sa ako v hustej hmle skryté búrky, tým rozhodnejšie a húževnatejšie musia biť nebojácne a šľachetné srdcia, tým húževnatejšie a nebojácne sa musia zomknúť pod posvätnou zástavou cirkvi a cárskym trónom. "

Tieto Nilusove jasnovidecké slová ostali, bohužiaľ, bez povšimnutia. Svetová vojna otriasla celým svetom a zničila Rusko, smernice Sionských Protokolov v Rusku boli po prvý raz uskutočnené Židmi a ich prisluhovačmi.

Vo vydaní z roku 1917 Nilus píše toto :

" Moja kniha dosiahla už štvrtého vydania a konečne až teraz sa dozvedám, a to z najvierohodnejšieho prameňa - židovského, že tieto " Protokoly " nie sú nič iného, ako strategický plán na ovládnutie sveta a na jeho uvrhnutie pod jarmo Židovstva. Plán, ktorý bol cez mnohé stáročia židovskými vodcami vypracovávaný a konečne Teodorom Herzlom, " Kniežaťom v exile " (exil == vyhnanstvo), " Rade najstarších " predložený na prvom Sionskom kongrese, ktorý on sám zvolal do Bazileji a v auguste roku 1897. "

Tu vidieť, že v roku 1917 Židia počínali si v Rusku sebavedome, lebo vedeli, že Rusko je už v ich moci a že im už ani Nilusovo odhalenie nemôže uškodiť, lebo mali možnosť postarať sa o to, aby sa jeho dielo medzi ľud vôbec nedostalo. A tak sa aj stalo : Nilusova kniha bola na poštách habaná a ničená. Neskoršie každý, u koho sa " Protokoly " našli, bol kruto prenasledovaný a trestaný. Dnes Židia márne popierajú " Protokoly ". Kto ich pozorne preštuduje, vidí, že v nich obsažené smernice celkom boli uskutočnené v Rusku a vidí aj to, ako si krok za krokom kliesnia cestu v celom svete.

V roku 1918 vyšiel v Novočerkavsku opis " Protokolov " pod názvom : " Sionské Protokoly - plán na vydobytie sveta Židmi-slobodomurármi ". Ani tieto knihy nemožno dostať, lebo žido-boľševická vláda v SSSR všetky knihy o Protokoloch dala zničiť ešte za vlády Žida Kerenského-Kirbisa.

Po svetovej vojne jeden exemplár Nilusovho vydania z roku 1911 dostal sa do rúk berlínskemu " Zväzu proti nadnášaniu Židov " a slúžil Gottfriedovi z Beeku za podklad k jeho nemeckému prekladu, ktorý vyšiel v roku 1919 pod titulom: " Tajomstvá Sionských Protokolov ". Po tomto " Protokoly " začali sa nezadržateľne rozširovať. Ešte v roku 1919 vyšiel anglický a poľský preklad, v roku 1920 americké a francúzske vydania a v ďalšom druhé nemecké vydanie od T e o d o r a F r i t s h a pod titulom : " Sionské Protokoly ". V roku 1920 vyšlo v istom ruskom nakladateľstve v Berlíne Nilusovo vydanie z roku 1911 v ruskej reči.

U nás " Protokoly " vydal v roku 1927 František Komrska v Prahe pod titulom " Protokoly " so zhromaždenia sionských mudrcov ". Neskoršie boli u nás žido-boľševickým režimom zakázané a ja sám som bol pre ich rozširovanie niekoľko ráz trestaný a mnoho exemplárov mi úrady zhabali. Pánu Benešovi a jeho tovarišom ich rozširovanie bolo nepríjemné, lebo dobre vedeli, že kto preštuduje " Protokoly ", ľahko pochopí ich politiku, ktorá bola na sto percent vedená podľa plánu naznačeného v Protokoloch. Komrska sám dva razy musel z ČSR zmiznúť pred židovskými a slobodomurárskymi zločincami. Ja teraz, keď je už nádej, že cenzúra ich prepustí, prekladám ich do slovenčiny, aby náš ľud vedel vniknúť do tajov svetovej politiky a aby vedel, že všetko, čo doteraz musel prežiť, slúžilo len záujmom židovských svetovládnych plánov. Aj preto, aby náš ľud neostal ľahostajný tak k domácim ako i k svetovým udalostiam politickým. Nebezpečie je stále veľké. Na svetovej aréne sa ešte nič nezmenilo. Júda má stále ešte veľkú moc a to nie len v cudzom svete, ale aj u nás. Dokiaľ nebudeme prevychovaní natoľko, aby na nás " zlaté teľa " nemohlo viacej pôsobiť, nevyslobodíme sa z ich moci. Potrebné je, aby sme všetci boli upovedomení a informovaní, aby sme vedeli pracovať na záchrane seba, celého národa, štátu i celého árijského sveta proti medzinárodnej žido-boľševickej hávedi.

Musíme si uvedomiť, že Židovstvo je najväčším nepriateľom, ktorý nám pripravuje najstrašnejšiu skazu a otroctvo. Preto nech je táto kniha varovným hlasom, aby sme sa zachránili a pracovali aj na záchrane a ochrane iných. Ruský národ neposlúchol tento varovný hlas a ruská inteligencie priamo vysmiala Nilusa, že nemožné je, aby hŕstka Židov opanovala celé Rusko. Dnes o tom už nikto nemôže nepochybovať. Nenamýšľajme si ani my, že nám už nehrozí nebezpečie. Je tu dnes síce silné Nemecko, ale keď ono ostane samotné, víťazstvo jeho boja bude neisté, lebo Júda regrutuje proti nemu celý svet. Ak dôjde k novej svetovej vojne, ktorú svetové Židovstvo húževnate pripravuje po celom svete, aby po nej nastala svetová boľševická revolúcia, tak aj my budeme zmetení s povrchu zeme. Preto musíme sa pričiniť, aby Júda aj u nás bol čím skôr c e l k o m zneškodnený a likvidovaný.

Dnes " Protokoly " možno dostať vo všetkých svetových rečiach.

Svetové Židovstvo do konca svetovej vojny usilovalo sa rozširovanie " Protokolov " znemožniť a po vydaní Beekovho prekladu začalo otvorený boj, v ktorom chcelo podvrátiť pravdivosť " Protokolov ". Často skúsili dokázať, že " Protokoly " sú výplodom antisemitov, ale tieto ich tvrdenia boli vyvrátené. Keď boj prehrali, prichádzali s novými výmyslami, najmä s tým, že " Protokoly " sú falzifikáty preto, lebo sú vraj opísané z francúzskej knihy Mórica Jolyho z roku 1864.

Móric Joly a tajomstvo sionských mudrcov

Móric Joly je pôvodom Maron. Je to španielsky Žid katolíckeho vierovyznania a francúzskej štátnej príslušnosti. Už jeho meno nešpanielskeho pôvodu dokazuje jeho neárijsko-francúzsky pôvod. Tak i krstné meno jeho otca " Lambert " je vo Francúzku len u židov obvyklé a vyskytujúce sa meno. Joly vo svojej biografii veľmi nápadne poukazuje na svoje " katolíctvo", čo je obvyklým podvodom všetkých pokrstených Židov, aby takto kresťania ľahšie prijali ich diela za svoje.

Joly bol pravotárom v Paríži, kde schádzal sa s vtedajšími židovskými velikášmi K a r o l o m M a r x o m - Mardochejom a I z á k o m A d o l f o m C r e m i u x - o m. Joly napísal roku 1864 dielo " Dialogue aux enfers entre Machiavel et Montesquieu ", za ktoré dostal 15 mesiacov žalára.

Vo svojej autobiografii Joly sám píše, že ho vychovala katolícka matka, ale že sa od katolicizmu odvrátil a že bol socialistom, revolucionárom a jakobínom. (Jakobíni bola tajná politická organizácia. Jej vedúci boli slobodomurári, ktorí priviedli prvú francúzsku revolúciu v roku 1790.) Keď Joly opustil žalár, začal vydávať časopis " Le Palais ", v ktorom sám píše, že na založení tohto podniku vo veľkej miere zúčastnil sa Cremieux, vtedajší prezident " Alliance Izraeilte Universalle ",t.j. Všesvetového zväzu židovského.

Keď Paríž v roku 1870 bol pred obliehaním nemeckej armády, a keď sa utvorila vláda národnej obrany pod T r o c h u o m v Paríži, Joly bol jedným z vedúcich revolucionárov, ktorí sa snažili vládu zvrhnúť. Vo februári roku 1871 došlo v Paríži ku krvavému povstaniu " Communy ". I tu bol Joly spoluvinníkom na hrôzovláde, ktorá sa vyznamenala vydieračstvom, plienením katolíckych kostolov a vraždením kresťanov. Hľa, muž, ktorý sa odvoláva na svoje katolíctvo, počínal si celkom tak, ako neskoršie židovský vodcovia za boľševickej vlády v Mníchove a Budapešti. joly skončil v roku 1878 samovraždou. Reč nad jeho hrobom povedal slobodomurár židovského pôvodu, G a m b e t t a . Joly bol slobodomurárom, združeným v " Loge de Paris ".

Je isté, že Jolyho kniha je nie len satirou na Napoleona III., ako to Židovstvo tvrdí, ale že mal s ňou i druhý cieľ. Táto kniha obsahuje smernice, akou politikou majú postupovať židovský slobodomurári, aby dosiahli svetovlády.

Uvediem citát z predslovu tejto knihy :

" Táto kniha obsahuje myšlienky, ktoré by mohli byť pre všetky vlády smerodajné, ale ona sleduje i presne vyznačený cieľ. Zosobňuje politický systém, ktorý sa vo svojom praktickom význame nezmenil ani teraz, hoci už dávno minul deň jeho utvorenia. Nejde tu o štvavé dielo, alebo o pamflet. Um moderných národov je hodne civilizovaný, ten pochopí bezohľadné pravdy o prítomnej politike. V tejto knihe všetko sa stavia ako fikcia a zbytočné by bolo predčasne vydať kľúč k nej. Ak táto kniha má mať nejaký význam, ak má v sebe skrývať poučenie, čitateľ to sám musí porozumieť, bez toho, že by mu bolo k tomu treba dať vysvetlenia. Nikto sa nebude pýtať, čia ruka písala tieto riadky. Dielo, ako toto je neosobné. Obsahuje v sebe volanie svedomia, celý svet ho pochopil, bude uskutočnené a autor ustúpi do pozadia, lebo on je len tvorcom jednej myšlienky, ktorá je majetkom všeobecného poznania. Je len viacmenej neviditeľným spolupracovníkom na spolupráci s dobrom ".

Z tohoto, ako aj z obsahu celej knihy je jasné, že Joly mal na mysli židovskú svetovládu, čo do židovskej veci nezasvätený čitateľ z knihy nemohol vyrozumieť. No, Židia čítali ju po celom svete, lebo oni mali ten potrebný kľúč a tak vedeli si všetky veci vysvetliť sami. Ani parížsky trestný súd nepochopil pravý zmysel knihy. - Keďže sa dotýkala aj francúzskeho cisára Napoleona III. a jeho vlády, odsúdil Jolyho na 15 mesiacov žalára.

Je jasné, že ináč súdil autor Protokolov, ktorí vedel, že Joly nepísal len satiru na Napoleona, ale že postavil základy, ktoré malo židovské slobodomurárstvo sledovať, aby utvorilo židovskú svetovládu.

---

---

Pri Protokoloch nie je najdôležitejšie to, že kto je ich autorom. Hlavné je to, že tu ide o vyjadrenie svetonáhľadu jedného národa. Veľmi správne píše Móric Joly ohľadom tohto vo svojom predslove k " Dialógom " : " Nikto sa nebude pýtať, čia ruka písala tieto riadky. Dielo, ako toto, je neosobné. Obsahuje v sebe volanie svedomia, celý svet ho pochopil, bude uskutočnené a autor ustúpi do pozadia, lebo on je len tvorcom jednej myšlienky, ktorá je majetkom všeobecného poznania. Je len viacmenej neviditeľným spolupracovníkom na spolupráci s dobrom ".

Pod týmto zorným uhlom je ľahostajné, či autorom protokolov je Achad Ha - Am, alebo Herzl alebo nejaký iný Žid. Protokoly sú duchovným výplodom Židovstva. Sú stavané na dogme " vyvolenosti " Izraela a na nenávistnom učení Talmudu. Protokoly boli už dávno pred rokom 1897 v rozličných textoch ako tajné spisy v obehu a napokon s použitím Jolyho " Dialógov" našli svoju poslednú redakciu v dokumente, ktorý bol bazilejskému židovsko-slobodnomurárskemu kongresu predložený. Podľa dosiaľ najrozšírenejšej mienky autorom Protokolov je Achad Ha-Am, s občianskym menom Ascher Ginsberg. Achad Ha - Am žil v Odese, kde mal politický " seminár ", v ktorom vychovával revolucionárov, ktorí potom priviedli prakticky ruskú revolúciu. Dôkazom toho je práve tá okolnosť, že v Odese už v roku 1905 začala ruská revolúcia. Vyvolalo ju tam zhromaždenie 50 tisíc Židov, ktorí napadli pravoslávnu procesiu. Prebodli cárov obraz a strieľali do ľudu, aby vyvolali revolúciu. Toto boli prvé začiatky ruskej revolúcie, ktorá zničila Rusko.

Z Odesy Achad Ha - Am prešiel do Londýna a odtiaľ do Jeruzalema, kde v roku 1927 zomrel.

Podľa vydavateľov Protokolov Achad Ha - Am Protokoly napísal v hebrejčine, z ktorej boli potom pre bazilejský kongres preložené do francúzštiny. Preto aj mnohí vydavatelia hovoria o hebrejskom i francúzskom texte. Vo francúzštine preto, lebo Nilusovi dostal sa do rúk francúzsky opis v Bazileji zachyteného dokumentu, ktorý bol pre neho originálom.

---

---

Druhý smer je mienky, že autorom protokolov je Teodor Herzl. Proti tomuto stojí skutočnosť, že na Protokoly treba sa dívať ako na program symbolného sionizmu, kým Herzl stál na pôde reálneho sionizmu. podstatný rozdiel medzi Achad Ha - Amom a Herzlom pozostáva len v tom, že Achad Ha - Am hlásal zásadu : Najprv uskutočniť veľký program symbolného sionizmu - židovský svetový štát, kým Herzl hlásal : Najprv uskutočniť malý program - zriadenie palestínskeho štátu a potom svetovládu!

Dejiny dali Herzlovi za pravdu. Palestína bola, keď aj nie v dokonalej forme, Židom priznaná, ale pritom po svetovláde túžiaci symbolný sionizmus pomocou svetovej vojny získal najväčšie úspechy.

Z Herzlových diel vychádza duchovný vzťah medzi obsahom " Dialógov " a Protokolov. Z toho je zjavné, že názory tohoto židovského vodcu myšlienkam Protokolov plne zodpovedajú a konečný úsudok z toho je, že Protokoly sú jednako len výplodom židovského ducha.

Benjamin Seff Teodor Herzl narodil sa v Budapešti roku 1860 a zomrel v roku 1904 v Edlachu na Semmeringu. Bol Feuilletonovým dopisovateľom " Neue Freie Presse " a to od roku 1891 do roku 1896 v Paríži.

Herzl dokonale, až majstrovsky ovládal francúzštinu rečou i písmom, takže v tomto ohľade splňuje všetky predpoklady vypracovať vo francúzskej reči smernice, uvedené v Protokoloch. Jemu, ako vysokému slobodomurárovi, boli iste všetky spisy Jolyho známe.

V jeho prvom zväzku " Die Tagebucher " strana 55 - 61 Herzl zaoberá sa burzou. V novom židovskom štáte štát má vlastniť burzový monopol : " Burzový štátny monopol zdá sa byť geniálnym riešením. Tak bezstarostne môžem urobiť hlavné mesto najvznešenejším miestom svetového peňažného trhu . . .Keď budeme tam (t.j. v Palestíne), vzbúria sa tanečníci, zhromaždení okolo zlatého teľaťa, že im bránim prístup k burze. Ja ich nechám na ulici rozohnať a v parlamente poviem : To bolo dobré, kým sme boli v zajatí . . . Prv burzová hra mohla byť ospravodlivená ".

Ten istý zmysel nájdeme práve aj v Protokole čís. 21., odstavec 6. a 7., ktorý znie takto : " Akonáhle vstúpime na trón sveta, zrušíme všetky podobné finančné obraty, ako nezodpovedajúce našim záujmom. Jednako budú zrušené všetky fondové burzy, pretože nedopustíme kolísanie prestíže našej vlády kolísaním cien našich hodnôt, ktoré budú ohlásené zákonom v ich plnej cene bez možnosti zvýšenia alebo zníženia. Zvýšenie dáva dôvod k zníženiu a tým sme začali u cenností Gójov.

Burzy nahradíme ohromnými štátnymi úverovými ústavmi, úloha ktorých bude záležať v oceňovaní priemyslových hodnôt v zhode s vládnym uvážením. Tieto ústavy budú vedieť vyhodiť na trh na päťsto miliónov priemyslových hodnôt v jeden deň, alebo zas toľko zpäť kúpiť. Týmto manévrom budú všetky priemyslové podniky závislé na nás. Možno si predstaviť, akú moc my týmto dosiahneme . . . "

A Joly hovorí : " Ja zriadim mocné kreditové ústavy, aby naoko požičiavali priemyslu peniaze, ale ich skutočná úloha bola - udržať kurz renty. "

Vývoj týchto myšlienok je veľmi zaujímavý : Joly chce mocné kreditové ústavy pod štátnym vplyvom, autor Protokolov ich už menuje " štátnymi kreditovými ústavmi ", ktoré majú prísť na miesto burzy, a Herzl hovorí o štátnom burzovom monopole.

Ďalej Herzl vysvetľuje presne tak, ako autor Protokolov, že doterajší finančno-hospodársky systém bol dobrý len v čase, keď boli Židia rozstrasení, ale v židovskom štáte musí byť ako škodlivý odstránený.

Herzl je ešte jasnejší na strane 181 : " Teraz by bola ešte neslýchaná drzosť, keby nám chceli zavrieť burzy. Kam by sa potom obrátili nešťastný burzoví Židia? " Toto jasne ukazuje, že Herzl a autor Protokolov sú na jednej duchovnej plošine.

Uskutočňovanie Protokolov v Rusku vidíme aj v tom, že židovskí vladári tam zrušili všetky burzy, lebo v ich štáte tieto už nepotrebujú, keďže všetko je beztak majetkom Židov. Z tohto je jasné, že dnešné finančno-hospodárske poriadky sú výplodom kučeravých talmudistov a že im slúžia na vykrádanie a otročenie všetkých štátov a národov.

V tomto smere podnikol som akciu na ochranu štátneho a národného majetku tým, že som už v roku 1936 podal " Verejné návrhy na odstránenie politickej a hospodárskej krízy ". Tieto návrhy boli adresované a poslané prezidentovi, vláde a národnému zhromaždeniu. Návrhy po druhý raz predložil som 13.novembra 1938 slovenskej vláde, ale, Bohu žiaľ, dosiaľ sa v tomto smere nič nepodniklo.

V týchto návrhoch, ktoré majú 10 hlavných bodov, prvým a najdôležitejším bodom je, aby sa hneď zriadil " peňažný a poisťovací monopol ", ktorým by sa celé naše finančníctvo vytrhli z rúk medzinárodných židovských burziánov, ktorí okrádajú národy o výsledky ich mozoľnatej práce. Dokiaľ toto nebude uskutočnené, dotiaľ vždy budeme len otrokmi našich a zahraničných židovských veľmožov a vždy budeme závislí na tomto medzinárodnom kapitále, ktorý si vynucuje veľké ústupky a služby a postupne zabezpečuje víťazstvo Židovstva nad celým svetom. Preto zvláštnu pozornosť venujeme najmä protokolom 20. a 21., v ktorých sú rozoberané finančné otázky.

Spomenuté návrhy vydám znovu a predložím ich celej slovenskej verejnosti, aby ich každý vedel náš príslušník poznal a aby každý vedel, na čo má právo a čo mu podľa práva a spravodlivosti patrí. Nestačí len starať sa o prácu, ale treba sa starať aj o výsledky našej práce. Musíme vedieť aj to, že kto vlastne berie plody našej práce, keď nám, árijcom, padajú len odrobinky z vytvorených hodnôt, kým na druhej strane vidíme, že tí, ktorí nevytvárajú nijaké hodnoty - žijú v blahobyte, prepychu a hromadia stámiliónové majetky a kapitály.


Protokoly boli už v roku 1906 známe na smerodajných miestach, ale ostali bez povšimnutia. No, táto skutočnosť aj tak veľmi nepríjemne pôsobila na Židov preto, lebo dnešná svetová situácia s obsahom plánov, ako sú v Protokoloch naznačené, skoro plne súhlasí. Keby Protokoly boli aj falzifikátom, ako sa to Židovstvo usiluje dokázať, jednako muselo by to byť predsa proroctvo človeka, ktorý bol hlboko zasvätený do svetovej židovskej politiky. Správa, že jeden exemplár Nilusovho prekladu je v britskej Národnej knižnici s dátumom uloženia 10. augusta 1906 pod čís. 3926. d. 17., udrela ako bomba a vyvolala veľký rozruch a nervozitu vo svetovom Židovstve, ktoré hneď zahájilo paľbu, aby túto skutočnosť vyvrátilo. Keď sa to Židom nijakým spôsobom nepodarilo, zanechali tento útok a zaujali nové útočné pozície.

Všetky perá svetového Židovstva dali sa do práce. Vo Francúzsku bol to predovšetkým S a l a- m o n R e i n a c h a v Anglicku Lu c i e n W o l f . Tento Žid vo svojich dielach chcel dokázať, že Protokoly sú falzifikát, ktorý má za cieľ vyvolať v Rusku " pogromy " na Židov a spojenie Ruska s Nemeckom na prepadnutie Anglicka. tento spôsob židovskej obhajoby je dobre známy. Oni vždy chcú do veci, ktorá sa len ich týka, zatiahnuť niektorý národ, aby sa tento potom nepriamo bil za ich vec. Preto aj tu Anglicko zaťahovali do veci, hoci sa táto Anglicka vôbec netýkala.

Je jasné, že svetové Židovstvo tento vynález svojho súkmeňovca Wolfa horúčkovite rozširovalo po celom svete, aby takto Protokoly znehodnotilo. V inej svojej knihe ten istý Žid dokazuje, že autor Protokolov opiera sa o H e r m a n a

G o e t s c h e h o , ktorý v rokoch šesťdesiatich pod menom R o t c l i f f e vymyslel dokumenty, v ktorých obviňoval Židovstvo fantastickými plánmi. Tieto vraj boli v r. 1905 po ruskej revolúcii od tajnej politickej polície "Ochrana" zautorizované a sfalšované. Jasot Židovstva ozval sa najmä vtedy, keď svetová židovská tlač označila svedkov, ktorí by vedeli tento falzifikát a mená falšovateľov dokázať. Títo " svedkovia " boli : Kňažná K a t a r í n a R a d z i v i l l o v á a pani

H e n r i e t t a H u r b l ú t o v á . V roku 1921 v časopise " American Hebrev " čís. 15. a 16. uverejnené boli dva rozhovory s pani Hurblútovou a s kňažnou Radzivillovou ohľadom Protokolov . . . Podarilo sa vraj šťastnou náhodou zistiť, že kňažná bola jedna z tých osobností, ktorá rukopis Protokolov videla prv ako bol v Rusku a v celom svete rozšírený. Kňažná tvrdí, že tento rukopis videla v Paríži pri jeho otvorení cárskymi tajnými agentmi. Ona vie, kto bol duchovným otcom tohoto falzifikátu a že pozná aj tajný úmysel, v záujme ktorého bol falzifikát zhotovený. Podľa jej tvrdenia tajní policajti ruskí agenti

R a š k o v s k ý , M a n a s s e v i č - M a n u i l o f f a G o l o v i n s k ý dostali príkaz, aby tento falzifikát spracovali. Radzivillová ďalej hovorí : " Bolo to v roku 1904 a 1905. Bývala som v tom čase v Paríži. Golovinský chodil ku mne a jeden deň ukázal mi rukopis, na ktorom on s Raškovským a Manuiloffom pracuje. Povedal, že táto kniha musí odhaliť ďalekosiahajúce židovské sprisahanie proti svetovému pokoju. Spôsob, ktorým by sa toto židovské sprisahanie dalo zničiť, spočíva v tom, že všetkých Židov treba vyhnať z Ruska. Nad týmto plánom sme sa len zasmiali, ale Golovinský zdal sa byť veľmi hrdý na svoje dielo. Ja a moji priatelia sme ten rukopis viac ráz videli. Bol písaný francúzsky na zažltlom papieri, ale rozličným rukopisom. Pamätám sa veľmi dobre, že na prvej strane bola veľká škvrna z moderného atramentu. Neskoršie som sa dozvedela, že tento rukopis bol v knihe Sergeja Nilusa uverejnený ". Toto samé udáva aj pani Hurlútová.

Svetovo-židovské časopisy s veľkým triumfom oznamovali, že Protokoly so zhromaždenia sionských mudrcov ako falzifikát cárskych tajných agentov dostali teraz " smrteľnú ranu ." Ale neskoršie sa ukázalo, že aj táto rana vypálila nazad. Veľký priateľ Židov a starý ruský revolucionár V l a d i m í r B u r z e v, ktorý vedel o všetkých osobnostiach svojich smrteľných nepriateľov, pozostávajúcich z cárskej tajnej polície, zaoberá sa vo svojej " Cause Commune " čís. 273 zo 14. apríla 1921 s údajmi kňažnej Radzivillovej. Pochopiteľné je, že aj tento pánko považuje Protokoly za " podlý falzifikát ", no , jednako priniesol malú opravu, ktorá " svedectvo " Radzivillovej a jej priateľky odhalila ako román. Burzev píše : " Raškovský nebol v roku 1904 a 1905 v Paríži, lebo bol ešte pred Rusko - japonskou vojnou zo služieb prepustený a z Paríža odvolaný. V tieto roky žil v Rusku pod policajným dozorom a tak vtedy s Golovinským a s Manuiloffom nemohol sa ani vidieť. " Toto bola trpká porážka " smrteľnej rany " proti Protokolom, ktorá bola ešte nemilšia, lebo Burzev ďalej oznamuje, že po revolúcii v 1917 archívy ruskej tajnej polície Burzevovi známi ľudia prekutali, aby sa prišlo na stopu protokolov, ale nenašlo sa vôbec nič. Ale keď uvážime, že marcová revolúcia našla cárizmus celom nepripravený, už táto strašná skutočnosť jasne dokazuje, že Protokoly neboli falzifikátom ruskej tajnej polície. Na túto Burzevovu správu mohli Židia povedať :

" Jehova, ochráň nás od našich nepriateľov ! "

Falošnosť Radzivillovej " svedectva " najlepšie dokazuje Mgr. Join v Paríži, ktorý išiel za vecou a zistil, že pani Radzivillová v udanom čase v Paríži vôbec nebývala!. Tak sa ďalej zistilo, že Katarína Radzivillová už v Petrohrade viedla veľmi dobrodružný život. Krátko pred vypuknutím búrskej vojny odcestovala do Transvaalu a žila v blízkosti C e c i l a R h o d e s a. Tam spáchala na jeho meno zmenkový podvod, za čo bola aj žalárovaná. Takto bola " hodnoverná svedkyňa " ako podvodnica odhalená. A svetové Židovstvo s touto preň tak nepríjemnou vecou mlčí ako hrob.

Keď sa židovská tlač po prvej veľkej porážke zotavila, skúsila a ďalším " svedkom " podvracať pravdivosť Protokolov. bol to nejaký pán du C h a y l a , rodom Francúz, ktorý dlhšiu dobu žil v Rusku, tam r. 1910 študoval teológiu a od roku 1914 slúžil v ruskej armáde. roku 1918 -- 1919 bojoval v protiboľševickej armáde. Tomuto pánovi, vystrojenému s nádherným odporúčaním, " Tribune Juive " (čís. 72 zo 14. V. 1924) dala slovo. Du Chayla nám tam rozpráva, že v roku 1909 oboznámil sa s profesorom Nilusom, ktorý mu rukopis Protokolov ukázal s poznámkou, že toto je konštitúcia kráľovstva Antikrista. Papier rukopisov mal byť žltý a na prvej stránke mala byť fialová škvrna. Nilus sa mu priznal, že rukopis dostal od generála Raškovského. Napokon du Chayla vysvetľuje, že Nilus tieto protokoly mal už v roku 1901. Táto posledná poznámka pána du Chayla celú túto vec stáva pre Židov ešte do horšej pozície a Židia si iste robili pre ňu veľké výčitky. Lebo keď jeden rukopis na žltom papieri s tou zradnou škvrnou jestvoval už v roku 1901 vo vlastníctve profesora Nilusa a na druhej strane taký istý bol stvorený až v roku 1904v Paríži pred očami pani Radzivillovej, akiste každému nepredpojatému človekovi je jasné, čo si má o takýchto " svedectvách " myslieť.

A napokon ďalší priateľ Židov, profesor S e r g e j S v a t i k o v , plne vyvrátil báchorku kňažnej Radzivillovej. Aj on vyhlásil Protokoly za " falzifikát ", ale na druhej strane zas napísal : " Mal som viesť vyšetrovanie o vonkajšej činnosti polície (ako komisár vtedajšej vlády) a preto môžem potvrdiť, že Golovinský, agent " Ochrany " bol v zahraničí od roku 1890 a od roku 1892 do roku 1900 bol v Paríži. ! Týmto aj p. Golovinský vypadá zo židovského románu úctyhodnej pani Radzivillovej. Na základe toho je jasné, že Radzivillová, Golovinský a Raškovský v roku 1904 -- 1905 sa ani v Paríži ani nikde inde vôbec nezišli.

Takýchto a podobných " svedectiev " Židovstvo chrlilo temer každý deň, len aby odvrátilo pozornosť národov od tohoto plánu, ktorý prezrádza a odhaľuje ich svetovládne ciele.

Či sú Protokoly pravé, alebo nepravé, vidíme z toho, že Židovstvo vždy sa staralo celou silou o to, aby znemožnilo ich vydanie, a keď sa niekde dostali von z tlačiarne, tak alebo vymohli ich zhabanie, alebo ich odkúpili, len aby sa nedostali do Gójskych rúk. Podobne uvedenými spôsobmi starali sa o to, aby pozornosť národov bola odpútaná od jedinej smerodajnej otázky: Či Protokoly zrkadlia pravého ducha, pravé ciele a tajné myšlienky svetového Židovstva. Vedome zavádzali debaty o vedľajšej otázke, vzniku histórie Protokolov, len aby odvrátili pozornosť od samého obsahu Protokolov, čo je pre nás najdôležitejšie.

Pre nás sú Protokoly toľko, ako keby niekto zdedil ohromné poklady, ale nevedel by, kde sú tie poklady skryté a nemal by ani kľúč od pokladnice. Tu naraz by mu niekto dal plán a kľúč a povedal by mu : " Pomocou tohoto plánu a kľúča dostaneš sa k svojmu pokladu. " Keby sa tak skutočne stalo, či by sa dotyčný staral, či je plán a kľúč pravý alebo falošný? . . . A tak je to aj s Protokolmi. Nám nesmie záležať na tom, či ich Židia uznávajú za pravé, alebo za falzifikát, ale nám musí záležať na tom, že po ich preštudovaní vieme pochopiť všetky politické udalosti, ba možno povedať, že P r o t o k o l y sú kľúčom k celej svetovej politike. Preto venujeme im takú pozornosť, akú si skutočne zasluhujú a budeme vidieť, že po ich preštudovaní naraz spadne páska z našich očí a jasne budeme vidieť, čo sa nám a všetkým árijcom pripravuje a potom podľa toho zariadime aj svoj život do budúcna.


Zdroj:http://www.radioislam.org/islam/index.htm