Podporte hromadnú pripomienku Ekofóra k Správe o zdravotnom stave lesov
Vážení priatelia,
podporte prosím hromadnú pripomienku občanov k Správe o zdravotnom stave lesov a k návrhu uznesenia Vlády SR k tejto správe.
Ekofórum je presvedčené, že tento iniciatívny materiál z dielne MP SR je napísaný na politickú objednávku strany HZDS-ĽS. Jeho cieľom je „posvätiť“ navýšenie ťažieb a masívny prílev verejných peňazí do lesného hospodárstva, najmä do štátnych lesov. Tomuto cieľu bola podriadená aj tendenčná, miestami až nezmyselná argumentácia Správy ako aj úlohy vyplývajúce z návrhu uznesenia vlády k tejto Správe. Preto žiadame o stiahnutie tohto materiálu.
Iniciatívny materiál s názvom „Správa o zdravotnom stave lesov“ predkladá do vlády minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa (HZDS-ĽS). V súčasnosti je tento materiál na medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Minister Jureňa žiada Vládu SR o radikálne navýšenie štátnej podpory tzv. ozdravných opatrení smrekových porastov, čím myslí náhodnú ťažbu, postreky pesticídmi a umelú obnovu. Na tieto opatrenia chce dokonca využiť prostriedky z Plánu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 určené na zlepšenie životného prostredia a vidieka. Najväčším paradoxom je skutočnosť, že väčšina žiadaných verejných peňazí má byť použitých až na následné zalesňovanie po odstránení lesa alebo na preventívne opatrenia. Takúto činnosť však podľa zákona o lesoch majú zabezpečovať samotní obhospodarovatelia lesov (vrátane štátnych lesov) z vlastných zdrojov získaných z predaja dreva. Obchod s drevom je na Slovensku veľmi netransparentný, prebiehajúci v korupčnom prostredí. Obchod s drevom pochádzajúcim z náhodných ťažieb preto navonok vykazuje stratu. Ekofórum je presvedčené, že táto strata je umelá, pretože súčasná legislatíva umožňuje štátnym podnikom vytváranie takejto straty predajom dreva pod cenu.
V prípade schválenia uznesenia vlády k predloženej Správe bude mať realizácia navrhovaných opatrení v horských oblastiach za následok zvýšenie pôdnej erózie, zvýšenie počtu a ničivosti povodní a snehových lavín, ako aj ohrozenie kvality podzemných vôd.
Aj preto sa na ministerstvo pôdohospodárstva obraciame s touto hromadnou pripomienkou, ktorú možno podporiť do pondelka 29. októbra 2007 (vrátane):
Ministerstvo pôdohospodárstva SR
V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736 týmto predkladáme túto hromadnú pripomienku k Správe o zdravotnom stave lesov (číslo materiálu 2149/2007-100):
Odôvodnenie:
* Správa o zdravotnom stave lesov (ďalej len „Správa“) je tendenčná a zavádzajúca, niektoré časti správy sú dokonca lživé. Správa na vyvolanie dojmu katastrofálneho zdravotného stavu smrekových porastov zavádzajúcim spôsobom používa dáta – napríklad udáva 4000 ha napadnutých smrečín v TANAPe, čo by však znamenalo viac ako 1 mil. m3 kalamitného dreva. Podľa toho istého materiálu je ale na území v pôsobnosti Štátnych lesov TANAPu 152 tis. m3 kalamitného dreva. Na inom mieste Správa udáva, že klesá podiel hospodárskych lesov a rastie podiel lesov ochranných a osobitného určenia, čím sa posilňujú ekologické a spoločenské funkcie lesov na úkor produkčných funkcií lesov. Z grafu v Správe však vyplýva, že od roku 2000 do roku 2006 výmera hospodárskych lesov stúpla, výmera lesov osobitného určenia naopak klesla a celková ťažba od roku 2001 radikálne stúpa. V Správe sa neudávajú zdroje údajov ani v nej nie je uvedený autorský kolektív.
* Analytická časť nevypovedá o súvislostiach s rozsahom lykožrútovej kalamity a obmedzeniach ochrany prírody (Kysuce, Spišská Magura). Napriek tomu bez akýchkoľvek logických analýz je práve odstránenie "prekážok" ochrany prírody považované za nevyhnutné opatrenie na zlepšenie stavu smrekových porastov. Správa neposudzuje doteraz prijaté opatrenia a prístupy a nehodnotí ich úspešnosť a finančnú náročnosť, napriek tomu jednoznačne navrhuje uprednostňovanie náhodnej ťažby, striekanie pesticídmi a následnú umelú obnovu a to aj v chránených územiach. Tieto lesnícke opatrenia sa majú a priori považovať za činnosti nevyhnutné na zachovanie, resp. zlepšenie priaznivého stavu biotopov a dokonca prispieť k zachovaniu biodiverzity, a ako také majú byť v mene boja za zachovanie smrekových porastov presadzované aj v chránených územiach.
* V samotnej Správe sa uvádza, že neexistuje dostatok vedeckých poznatkov a experimentálnych skúseností pre nadefinovanie takých opatrení, ktoré by viedli k jednoznačnému a úplnému vyriešeniu problému hynutia smrečín. Aj preto je podľa nás potrebné ponechať časť zasiahnutých porastov bez lesníckych zásahov, aby bolo možné študovať príčiny a vývoj kalamít a prirodzených autoregulačných procesov v smrekových porastov a porovnávať a vyhodnocovať efektivitu jednotlivých opatrení a prístupov. Správa však presadzuje aktívne lesnícke opatrenia vo všetkých napadnutých porastoch. Upozorňujeme, že existujú vedecké štúdie, ktoré preukázali, že obranné opatrenia v zasiahnutých porastoch mali za následok zvýšenie rozsahu kalamity a škôd ako v porovnateľných porastoch ponechaných bez zásahu.
* I keď materiál udáva, že spracovanie kalamitného dreva a následné umelé zalesňovanie holín je finančne stratové (z toho dôvodu požaduje MP SR pre nasledujúce tri roky dotovanie „boja proti odumieraniu smrekových porastov“ sumou priemerne pol miliardy korún ročne z verejných zdrojov), presadzuje uprednostňovanie tohto riešenia bez rozdielu v hospodárskych lesoch aj lesoch v chránených územiach. Túto požiadavku podporuje odborne neobhájiteľným vyhlasovaním, že v prípade pesimistického scenáru za desať rokov poklesne nezvratne výmera smrekových lesov na úroveň 10%.
* V návrhu uznesenia k Správe minister Jureňa navrhuje, aby Vláda SR v rozpore so správnym poriadkom a zákonom o ochrane prírody a krajiny uložila ministrovi životného prostredia povinnosť zabezpečiť vydávanie výnimiek a súhlasov podľa zákona o ochrane prírody a krajiny umožňujúcich „realizáciu opatrení na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesov“. Táto úloha zaväzuje ministra ŽP výnimky vydať, čím sa dopredu určuje výsledok správnych konaní na vydávanie výnimiek a súhlasov. To je neprípustné zasahovanie do nestrannosti správneho konania a zákonom garantovaných práv jeho účastníkov.
* V návrhu uznesenia k Správe minister Jureňa navrhuje, aby Vláda SR zaviazala ministra pôdohospodárstva SR vyčleniť na rok 2008 finančné prostriedky na realizáciu opatrení navrhnutých v Správe vo výške 255 miliónov korún z Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 (PRV) a vo výške 100 miliónov korún z rozpočtu MP SR. Táto úloha nie je vykonateľná, nakoľko PRV nie je doteraz schválený a o jeho výslednom znení rozhoduje Európska Komisia. Jednotlivé opatrenia, ktoré bude možné podporiť prostredníctvom PRV na roky 2007 – 2013, ako aj výška financií alokovaných na jednotlivé opatrenia, je predmetom procesu prípravy PRV a musí vychádzať z podmienok príslušných nariadení EÚ. Akýkoľvek vládou schválený dokument nemôže obchádzať štandardný postup prípravy PRV, meniť podmienky rozhodnutia Komisie alebo ho prejudikovať, alebo určovať použitie finančných prostriedkov z fondov EÚ v rozpore s nariadeniami EÚ.
Minister Jureňa žiada Vládu SR o radikálne navýšenie štátnej podpory tzv. ozdravných opatrení smrekových porastov, čím myslí náhodnú ťažbu, postreky pesticídmi a umelú obnovu. Na tieto opatrenia chce dokonca využiť prostriedky z Plánu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 určené na zlepšenie životného prostredia a vidieka. Najväčším paradoxom je skutočnosť, že väčšina žiadaných verejných peňazí má byť použitých až na následné zalesňovanie po odstránení lesa alebo na preventívne opatrenia. Takúto činnosť však podľa zákona o lesoch majú zabezpečovať samotní obhospodarovatelia lesov (vrátane štátnych lesov) z vlastných zdrojov získaných z predaja dreva. Obchod s drevom je na Slovensku veľmi netransparentný, prebiehajúci v korupčnom prostredí. Obchod s drevom pochádzajúcim z náhodných ťažieb preto navonok vykazuje stratu. Ekofórum je presvedčené, že táto strata je umelá, pretože súčasná legislatíva umožňuje štátnym podnikom vytváranie takejto straty predajom dreva pod cenu.
V prípade schválenia uznesenia vlády k predloženej Správe bude mať realizácia navrhovaných opatrení v horských oblastiach za následok zvýšenie pôdnej erózie, zvýšenie počtu a ničivosti povodní a snehových lavín, ako aj ohrozenie kvality podzemných vôd.
Aj preto sa na ministerstvo pôdohospodárstva obraciame s touto hromadnou pripomienkou, ktorú možno podporiť do pondelka 29. októbra 2007 (vrátane):
Hromadná pripomienka verejnosti k Správe o zdravotnom stave lesov (číslo materiálu 2149/2007-100)
Ministerstvo pôdohospodárstva SR
V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736 týmto predkladáme túto hromadnú pripomienku k Správe o zdravotnom stave lesov (číslo materiálu 2149/2007-100):
EKOFÓRUM vznáša k Správe o zdravotnom stave lesov jedinú pripomienku:
Žiadame návrh Správy o zdravotnom stave lesov a návrh uznesenia vlády k tomuto iniciatívnemu materiálu stiahnuť alebo ho komplexne prepracovať v spolupráci so širšou škálou odborníkov z viacerých rezortov.Pripomienka je zásadná
Odôvodnenie:
* Správa o zdravotnom stave lesov (ďalej len „Správa“) je tendenčná a zavádzajúca, niektoré časti správy sú dokonca lživé. Správa na vyvolanie dojmu katastrofálneho zdravotného stavu smrekových porastov zavádzajúcim spôsobom používa dáta – napríklad udáva 4000 ha napadnutých smrečín v TANAPe, čo by však znamenalo viac ako 1 mil. m3 kalamitného dreva. Podľa toho istého materiálu je ale na území v pôsobnosti Štátnych lesov TANAPu 152 tis. m3 kalamitného dreva. Na inom mieste Správa udáva, že klesá podiel hospodárskych lesov a rastie podiel lesov ochranných a osobitného určenia, čím sa posilňujú ekologické a spoločenské funkcie lesov na úkor produkčných funkcií lesov. Z grafu v Správe však vyplýva, že od roku 2000 do roku 2006 výmera hospodárskych lesov stúpla, výmera lesov osobitného určenia naopak klesla a celková ťažba od roku 2001 radikálne stúpa. V Správe sa neudávajú zdroje údajov ani v nej nie je uvedený autorský kolektív.
* Analytická časť nevypovedá o súvislostiach s rozsahom lykožrútovej kalamity a obmedzeniach ochrany prírody (Kysuce, Spišská Magura). Napriek tomu bez akýchkoľvek logických analýz je práve odstránenie "prekážok" ochrany prírody považované za nevyhnutné opatrenie na zlepšenie stavu smrekových porastov. Správa neposudzuje doteraz prijaté opatrenia a prístupy a nehodnotí ich úspešnosť a finančnú náročnosť, napriek tomu jednoznačne navrhuje uprednostňovanie náhodnej ťažby, striekanie pesticídmi a následnú umelú obnovu a to aj v chránených územiach. Tieto lesnícke opatrenia sa majú a priori považovať za činnosti nevyhnutné na zachovanie, resp. zlepšenie priaznivého stavu biotopov a dokonca prispieť k zachovaniu biodiverzity, a ako také majú byť v mene boja za zachovanie smrekových porastov presadzované aj v chránených územiach.
* V samotnej Správe sa uvádza, že neexistuje dostatok vedeckých poznatkov a experimentálnych skúseností pre nadefinovanie takých opatrení, ktoré by viedli k jednoznačnému a úplnému vyriešeniu problému hynutia smrečín. Aj preto je podľa nás potrebné ponechať časť zasiahnutých porastov bez lesníckych zásahov, aby bolo možné študovať príčiny a vývoj kalamít a prirodzených autoregulačných procesov v smrekových porastov a porovnávať a vyhodnocovať efektivitu jednotlivých opatrení a prístupov. Správa však presadzuje aktívne lesnícke opatrenia vo všetkých napadnutých porastoch. Upozorňujeme, že existujú vedecké štúdie, ktoré preukázali, že obranné opatrenia v zasiahnutých porastoch mali za následok zvýšenie rozsahu kalamity a škôd ako v porovnateľných porastoch ponechaných bez zásahu.
* I keď materiál udáva, že spracovanie kalamitného dreva a následné umelé zalesňovanie holín je finančne stratové (z toho dôvodu požaduje MP SR pre nasledujúce tri roky dotovanie „boja proti odumieraniu smrekových porastov“ sumou priemerne pol miliardy korún ročne z verejných zdrojov), presadzuje uprednostňovanie tohto riešenia bez rozdielu v hospodárskych lesoch aj lesoch v chránených územiach. Túto požiadavku podporuje odborne neobhájiteľným vyhlasovaním, že v prípade pesimistického scenáru za desať rokov poklesne nezvratne výmera smrekových lesov na úroveň 10%.
* V návrhu uznesenia k Správe minister Jureňa navrhuje, aby Vláda SR v rozpore so správnym poriadkom a zákonom o ochrane prírody a krajiny uložila ministrovi životného prostredia povinnosť zabezpečiť vydávanie výnimiek a súhlasov podľa zákona o ochrane prírody a krajiny umožňujúcich „realizáciu opatrení na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesov“. Táto úloha zaväzuje ministra ŽP výnimky vydať, čím sa dopredu určuje výsledok správnych konaní na vydávanie výnimiek a súhlasov. To je neprípustné zasahovanie do nestrannosti správneho konania a zákonom garantovaných práv jeho účastníkov.
* V návrhu uznesenia k Správe minister Jureňa navrhuje, aby Vláda SR zaviazala ministra pôdohospodárstva SR vyčleniť na rok 2008 finančné prostriedky na realizáciu opatrení navrhnutých v Správe vo výške 255 miliónov korún z Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 (PRV) a vo výške 100 miliónov korún z rozpočtu MP SR. Táto úloha nie je vykonateľná, nakoľko PRV nie je doteraz schválený a o jeho výslednom znení rozhoduje Európska Komisia. Jednotlivé opatrenia, ktoré bude možné podporiť prostredníctvom PRV na roky 2007 – 2013, ako aj výška financií alokovaných na jednotlivé opatrenia, je predmetom procesu prípravy PRV a musí vychádzať z podmienok príslušných nariadení EÚ. Akýkoľvek vládou schválený dokument nemôže obchádzať štandardný postup prípravy PRV, meniť podmienky rozhodnutia Komisie alebo ho prejudikovať, alebo určovať použitie finančných prostriedkov z fondov EÚ v rozpore s nariadeniami EÚ.
Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o pripomienke majú:
Erik Baláž, Liptovská Kokava 293, 032 44
Tomáš Blaškovič, Moravský Svätý Ján 427, 908 71
Juraj Smatana, Nábrežná 999/13, Považská Bystrica, 017 01
zdroj: www.changenet.sk
29.10.2007