Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2007 > > Stribog

Stribog

Stribog

Na Morave znamenalo slovo „stří“ vietor. Z toho je odvodené aj meno Stribog. Ďalšími názvami Striboga boli Stříboh, Striw a Strigoň. Odvodenie by mohlo byť aj od slova "stroj, striti", čo by naznačovalo funkciu správcu dobra a možno odnímateľa dobra, ktorý by stál v protiklade k Dažbogovi. Negatívnemu pôsobeniu Striboga zodpovedá aj citát zo "Slova o pluku Igorovom", kde Stribogovi vnuci vysielajú od mora svoje strely (šípy).


Veterné božstvo môže byť dobré i zlé. V "Povesti vremennych let" z roku 980 je pripomínaný ako predmet viery vedľa Dažboga. V "Slove o pluku Igorovom" z 12. storočia sú vetry vanúce od mora nazývané "vnukmi Striboga" (môže to naznačovať funkciu boha vetru).
Stribog sa vyznačoval vševedúcnosťou, pretože na svojich cestách sa „prevanie“ cez celý svet. Ľudia ho často žiadali o vešťby – hlavne pri jarných vánkoch. Traduje sa, že má veľkú moc, silu a bohatstvo. Pripisuje sa mu veľký vplyv na zemskú úrodu.
Ako kráľ vetrov bol zobrazovaný na modrooblakovom voze, do ktorého sú zapriahnutí štyria bujný žrebci: Juh, Sever, Východ a Západ. Najviac naši predkovia oslavovali južný vietor, ktorý prináša vlahu a teplo. Jeho účinkom mizne sneh a príroda sa zazelená. Menej vďačný boli severnému vetru. Ten mal málo dobrých vlastností (za všetky aspoň jedna – prinášal zdravie). Západný vietor nosí dážď a východný čistí vzduch. V niektorých oblastiach ľudia verili, že keď je búrka tak sa Stribog a jeho synovia preháňajú opití po krajine na svojich koňoch.

- Šarmi -
03.11.2007

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet