Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2007 > > Graffiti – umenie či vandalizmus???

Graffiti – umenie či vandalizmus???

Graffiti – umenie či vandalizmus???

"Chytím sprej a robím, čo mi napadne. Nerozmýšľam. Ruka mi behá sama. Nedávno som takto urobil včelu, držiacu zrkadlo, v ktorom sa odrážal jej obraz."
Usmejem sa na Vesma a vravím: "Toto je jasná ukážka toho kam až graffiti dospeli lenže ako to vlastne celé začalo? "


,,No ... samozrejme ilegálne, v Amerike. Presnejšie v New Yorku, začiatkom 60. rokov 20. storočia. V tom čase mladí ľudia, ktorí sa chceli zviditeľniť, začali písať svoje mená alebo prezývky všade, kde sa len dalo. Najväčšie ,,haló“ spôsobil najznámejší writer tých čias menom Taki 183. Ten poskytol rozhovor ,,New York Times“ a už sa to spustilo. Písanie svojho tagu(mena) sa stalo prestížnou záležitosťou. Takže pokiaľ ste chceli byť dobre viditeľným a tým lepším, bolo treba začať používať farby a určité ,,skrášľovacie“ prostriedky. Postupne sa graffiti zaradili medzi určitý druh výtvarného umenia. Takisto sú aj elementom hip-hopovej subkultúry. Spadajú tam aj ďalšie tri : MC-raperi(Beat box), DJ-i, a breakeri.“
,,Graffiti majú v sebe určité posolstvo.“ pokračuje Vesmo a potmehúdsky sa zasmeje. ,,Veľa ľudí vyjadruje svoje pocity, či myšlienky slovom. Lenže writeri sú ako maliari, prenášajú to do svojich kresieb.“
,,Pri tomto ,,prenášaní“ ti tzv. pomáha tvoja tretia ruka. Tou je sprej a trysky, ktorých znalosť je veľmi dôležitá. Koľko vlastne tieto veci stoja?
Haha...no celkom sa to dá asi tak 135 korún(tryska len desať). Viac ťa to stojí, keď si robíš ešte podklad, to je okolo 125 ,,papierov“. Ale dá sa na tom aj zarobiť. Niekto si chce dať urobiť nejaký nápis na firmu, prípadne na dom. Vtedy ti kupujú farby oni. Ty im urobíš nejaký návrh, predložíš ho, schvália ti to a ideš...ako v parlamente.
Lenže pokiaľ to robíš ilegálne dostávaš sa do problému s určitými osobami, ktorým táto subkultúra príliš nevonia a taktiež aj do konfliktu so zákonom.“
Na otázku ako je v zmysle porušenia zákona hodnotené ,,writerstvo“ nám odpovedala Mestská polícia Nového Mesta nad Váhom: ,,Vo viacerých prípadoch propagácie takéhoto druhu umenia, ide o poškodzovanie majetku. Ľahké formy poškodenia sa hodnotia v zmysle priestupkového zákona, kedy osoba musí zaplatiť čiastku 1000,-Sk. Ak tento čin spáchal mladistvý, udelí sa mu pokuta vo výške 500,-Sk. U maloletého túto pokutu uhradí zákonný zástupca.“
Podľa Z.z.č. 300/2005 § 246, je závažnejšia forma ,,sprejerstva“ postihnuteľná v zmysle trestného zákona a to odňatím slobody na 1 až 10 rokov.
Našťastie na margo týchto ,,maliarov ulice“, polícia tento druh umenia zlegalizovala. V Bratislave to bolo v roku 1994-1995, v Novom Meste nad Váhom v roku 2000. Osobné vyjadrenie náčelníka Mestskej polície Nového Mesta nad Váhom znie: ,,Títo ľudia môžu prezentovať svoje umenie, ale len tam kde to majú povolené. Napríklad u nás sme im na to vyčlenili dve miesta.“
Teraz, keď už je to v niektorých mestách legálne, tí najlepší, ktorí sa vyšvihnú, sprejujú na zákazku alebo chodia do zahraničia. Takýmto spôsobom robia reklamu výrobcovi toho- ktorého spreja, s tým, že sa na ňom nachádza farba jeho podpisu.
Svoje umenie môžu títo ľudia predviesť aj na vlastných výstavách napríklad v Berlíne. U nás je propagované na celosvetovej súťaži v Bratislave- WRITE FOR GOLD.
Takže ,,writeri“. Vieme, že začiatky tohto umenia sú ťažké, ale oplatí sa vám otláčať zadok do väzenskej postele?


Vyjadrenie psychológa:

,,Ľudia by mali rozlišovať medzi writermi s umeleckým cítením a writermi-vandalmi.“ hovorí psychologička Martina Hluchá.
,,Grafiťáci s umeleckým cítením sú ľudia citliví na problémy spoločnosti, zrastení s ulicou a mestom. Majú výtvarné nadanie. Výsledkom práce týchto ľudí nie je žiadna čmáranica, ale vysoko sofistikovaná grafická/umelecká práca. Cieľom je túžba po realizácii, či upozornenie na problém. Takýmto ľuďom by sa mal vyčleňovať priestor na ich tvorbu, ktorá by mala byť tým pádom dekriminalizovaná.
U writerov-vandalov je hlavným motívom rebélia voči spoločenským pravidlám, odpor a negativizmus. Taktiež snaha o upútanie pozornosti, šokovanie verejnosti, adrenalín, pocit moci a vzrušenia z nebezpečenstva. Majú však zbabelú anonymnú formu vyjadrovania. Zvyčajne sú to mladí ľudia, ktorí trpia najrôznejšími poruchami správania a nevedia sa zaradiť do spoločnosti. Riešením je blízka dôveryhodná osoba s úprimným záujmom, ktorá ich môže naučiť, že ničenie a negativizmus ich v živote nenaplní, a ukázať im tak inú cestu.“

- Michaela Beňová -
19.11.2007

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet