Kostolec

Vďaka výhodnému postaveniu v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej jantárovej cesty spájajúcej severnú a južnú Európu. Ostroh sa stal obývaným miestom vo viacerých obdobiach praveku a včasnej doby dejinnej.
Stopy osídlenia pochádzajú zo staršej doby kamennej (2200 rokov pred našim letopočtom) resp. aj neskorej doby kamennej (2000 r.p.n.l.). V mladšej dobe bronzovej (1100 r.p.n.l.) tu jestvovalo významné hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry. Bolo opevnené mohutným valom a priekopou vo vnútri areálu so sídliskom a výrobnými zariadeniami. Pozornosť zasluhujú aj stopy osídlenia z doby rímskej (2. – 3. storočie n.l.).
Kľúčovú úlohu zohral Kostolec vo veľkomoravskom období (9. storočie – začiatok 10. stor.). Vzniklo tu opevnené včasnofeudálne veľmožské sídlo – dvorec s obytnou zástavbou, kostolom a malým pohrebiskom príslušníkov vládnucej vrstvy. Išlo o mocensko-správne stredisko, na ktoré sa viazali poľnohospodárske a remeselné osady v okolí. Kostolec sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie doteraz známe pamätníky veľkomoravskej kultúry na Slovensku.
Po zániku dvorca od druhej polovice 10. storočia do 11. storočia sa nachádzalo na lokalite rozsiahle pohrebisko viacerých okolitých včasnostredovekých osád. V 15. storočí tu vzniklo niekoľko hospodárskych stavieb a plošina sa príležitostne pre svoju dobrú polohu využívala aj na vojenské účely.