Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2007 > > Slovensko 1918/1945 - časť VI. - Kultúra

Slovensko 1918/1945 - časť VI. - Kultúra

Slovensko 1918/1945  - časť VI. -  Kultúra

Keďže Slovensko sa v rokoch 1939 – 1945 ocitlo pod mocenským vplyvom národno-socialistického Nemecka, bolo možné očakávať, že jeho charakter sa premietne aj v ideovom usmernení slovenskej kultúry. Výsledky výskumu a žijúci pamätníci svedčia, že sa tak nestalo ani po Salzburgu, keď si Hitler presadil zmeny vo vláde.


Ideové zameranie slovenskej kultúry v rokoch 1939 – 1945 nadväzovalo na výsledky dlhého predchádzajúceho vývoja od počiatkov národného obrodenia, opieralo sa o národné tradície, čerpalo podnety zo svetovej kultúry a dominovala v ňom kresťanská duchovná orientácia.

Po salzburských rokovaniach (28. júl 1940), kedy došlo k zmene vo vláde, bolo politicky žiadúce v rámci vonkajších, formálnych prejavov lojality k Nemeckej ríši aspoň navonok zdôrazňovať uplatňovanie slovenského národného socializmu v našej kultúre. O jeho úlohe Štefan Polakovič v januári 1941 napísal:

„...slovenský národný socializmus rešpektuje život a ostatné hodnoty iných národov, nemá dobyvačných úmyslov, lež všetku svoju energiu ide venovať tvorbe hospodárskeho a sociálneho blahobytu a potom kultúrnemu rozvoju slovenského národného spoločenstva. Bez ujmy na právach iných národov (Slovák len na svojom orie, cudzieho nežiada) ideme tvoriť nielen sociálny štát, ... ale i štát kultúrny, a to zo svojich prostriedkov, na svojej pôde, z vlastných tradičných fondov.“

V školstve sa kultúrna politika prvého slovenského štátu prejavila najvýraznejšie. Usmerňovaná bola Ministerstvom školstva a národnej osvety Slovenskej krajiny, zriadenom po vyhlásení autonómie. Jeho prvým problémom bolo umiestnenie 863 učiteľov, ktorí boli Maďarmi vyhnaní aj s rodinami po viedenskej arbitráži z okupovaného územia južného Slovenska. Nastupovali väčšinou na miesta uvoľnené po odchode českých učiteľov, čím sa tiež posilňovala školská výchova v slovenskom štátotvornom duchu.

Cirkevné školy boli zriaďované v obciach s rôznymi konfesiami, ak deti určitého náboženstva prekročili štyri pätiny z celkového počtu.

Od roku 1939 do roku 1943 zaznamenala štatistika Ministerstva školstva a národnej osvety (MšaNO) vznik 10 nových stredných škôl, jednej učiteľskej akadémie, 8 obchodných učilíšť, 4 odborných škôl pre ženské povolania a 3 priemyselných škôl. Tento kvantitatívny rozvoj stredného školstva a nárast počtu študentov sa uskutočnil aj napriek odchodu časti českých profesorov. V roku 1938 bolo na území Slovenska z celkového počtu stredoškolských profesorov 345 Slovákov a 523 Čechov. Koncom školského roku 1942 – 1943 bolo už 700 Slovákov a len 26 Čechov. Podobne sa zmenil v prospech Slovákov aj pomer profesorov na vysokých školách. (Bobák J.: Slovenská republika..., s. 145)

Vysoké školstvo dosiahlo za šesť rokov štátnej samostatnosti azda najväčší rozmach. Už v roku 1939 bol schválený zákon č. 188 o Slovenskej vysokej škole technickej, na ktorej sa potom postupne počas vojny zriadili odbory inžinierskeho staviteľstva, inžinierstva lesníckeho, poľnohospodárskeho, chemického, technologického, strojného, elektrotechnického a baníckeho. Slovenská univerzita v Bratislave sa rozšírila zriadením Prírodovedeckej fakulty zákonom č. 168/1940 Sl. z. a včlenením samostatných bohosloveckých fakúlt katolíckej a evanjelickej. Od základov bola vybudovaná aj Vysoká škola obchodná, zriadená zákonom č. 248/1940 Sl. z. ako súkromná vysoká škola s právom verejnosti. Už od roku 1939 do roku 1942 vzrástol počet poslucháčov slovenských vysokých škôl z 2034 na 5432 študentov. V tom istom čase vyplatilo ministerstvo školstva len na štipendiách 5 800 571,- Ks. (Bobák J.: Slovenská republika..., s. 145)

Rozvoj vedy a umenia zabezpečovali viaceré štátne ústavy a inštitúcie, ktoré spolu so školstvom patrili pod správu MŠaNO. Systematickému vedeckému výskumu slúžili: Slovenská akadémia vied a umení (1942), Knižnica Slovenskej univerzity (1919), Štátny archeologický ústav (1942), Štátna hvezdáreň na Skalnatom plese (1943), Štátny ústav pre ľudovú pieseň (1942). (Bobák J.: Slovenská republika..., s. 145)

Slovenská akadémia vied a umení (SAVU) vznikla 2. júla 1942 pod protektorstvom prezidenta Jozefa Tisa. Pri tejto príležitosti Emil Boleslav Lukáč v Slovenskom sneme vyhlásil, že poslaním SAVU je

„...stmeliť, syntetizovať ochrannú autoritatívnosť so slobodou ducha, disciplinovanosť s pravým pokrokom, ľudský univerzalizmus so slovenským nacionalizmom.“

V rámci SAVU boli vytvorené malé pracoviská venujúce sa vedeckému výskumu v oblasti jazyka, literatúry, hudby, histórie a zemepisu.

Štátna hvezdáreň na Skalnatom plese (postavená za ťažkých podmienok), bola v roku 1943 uvedená do užívania ako vedecké pracovisko vybavené knižnicou a potrebnou pozorovacou a prístrojovou technikou na pozorovanie meteorov, ale aj pre meteorológiu a geofyziku.

Štátny ústav pre ľudovú pieseň bol zriadený v januári 1942 a pričlenený k Hudobnému semináru Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity s poslaním skúmať a vydávať slovenské piesne a iné hudobné prejavy, ktoré vznikli na území SR alebo medzi krajanmi v cudzine. (Bobák J.: Slovenská republika..., s. 146)

Vydávanie slovenských kníh a časopisov zaznamenalo aj napriek vojnovým rokom v prvej SR kvantitatívny i kvalitatívny rozvoj, aký nemal predtým na Slovensku obdobu. Podľa počtu vydaných kníh do roku 1944 patrili k najväčším inštitučným nakladateľstvám Spolok svätého Vojtecha (417 kníh), Matica slovenská (414 kníh) a Tranoscius (246 kníh). V rade nakladateľstiev sa vydávali popri dielach domácich autorov preklady zo svetovej literatúry a ruských klasikov, ktoré sa v Nemecku i Sovietskom zväze vyraďovali z knižníc. Na výstave Slovenskej duchovnej tvorby, usporiadanej osvetovým ústredím MŠaNO a kultúrnym oddelením HSĽS v marci 1944, bola predstavená kompletná slovenská spisba za uplynulé 5-ročné obdobie štátnej samostatnosti. Predstavovala celkový počet 3 927 knižných vydaní, z ktorých bolo 3 286 pôvodných kníh a 641 prekladov. Znamenalo to, že v priemere vychádzali v prvej SR viac než dve knihy denne. V priebehu 5 rokov vychádzalo 221 slovenských časopisov, z toho politických denníkov 5, týždenníkov 36, dvojtýždenníkov 33, mesačníkov 107 a zvyšok tvorili ostatné časopisy. (Bobák J.: Slovenská republika..., s. 146)

Literárna tvorba jednotlivých umeleckých druhov bola ideovo vo formálnom výraze veľmi pestrá, vyrastajúca z národných tradícií, ale otvorená príjmaniu ideových podnetov z európskeho umenia. V období Slovenského štátu sa uplatňovali takmer všetky literárne smery. Od všetkých autorov sa vyžadovala len lojalita k Slovenskej republike.

Slovenský rozhlas vznikol 15. 6. 1939 ako spoločnosť s.r.o. pre tvorbu rozhlasových programov so sídlom v Bratislave. Stal sa aj členom Medzinárodnej rozhlasovej únie. Okrem sprostredkovania informácií a zábavy plnil aj významné politické, osvetové a výchovné poslanie. Veľký význam malo vysielanie školského rozhlasu, zamerané podľa učebných osnov na vzdelávanie, výchovu, ale aj upevňovanie národnej, kresťanskej a štátnej myšlienky. Týždenník Slovenský rozhlas prinášal popri programe Slovenského rozhlasu aj množstvo hodnotných článkov z oblasti vedy, politiky, hospodárstva a kultúry. V roku 1944 bolo na Slovensku zhruba 125 000 majiteľov rozhlasových príjmačov.

Slovenský film začal vystupovať z tieňa českej kinematografie až po vzniku slovenskej štátnosti. Už 7. februára 1939 vznikla filmová spoločnosť Nástup. Slovenský zvukový týždenník Nástup každý týždeň prinášal pôvodné reportáže zo slovenského kultúrneho a politického života (v spolupráci s Deutsche Wochenschau prinášal aj reportáže zo zahraničia). Rok na to sa Slovensko stalo členom medzinárodnej filmovej komory vo všetkých jej sekciách. V roku 1943 vznikol slovenský zvukový mesačník Lúč, ktorý prinášal filmové reportáže z dejín slovenského národa, z kultúrnej, hospodárskej a priemyselnej výstavby Slovenska a bol tribúnou mladých filmových pracovníkov.

Na Slovensku sa v tom čase ešte nevyrábali celovečerné filmy, preto Slovenská filmová spoločnosť Nástup dovážala filmy zo zahraničia. Výnimku tvoril prvý slovenský celovečerný dokumentárny film Od Tatier po Azovské more, venovaný vojnovému ťaženiu na východnom fronte. Vznikol v roku 1942 v réžii Ivana J. Kovačoviča. (Bobák J.: Slovenská republika..., s. 152)

Keďže Slovensko sa v rokoch 1939 – 1945 ocitlo pod mocenským vplyvom národno-socialistického Nemecka, bolo možné očakávať, že jeho charakter sa premietne aj v ideovom usmernení slovenskej kultúry. Výsledky výskumu a žijúci pamätníci svedčia, že sa tak nestalo ani po Salzburgu, keď si Hitler presadil zmeny vo vláde.


Zdroj:www.pozorovatel.sk


- Jozef Jurík -
25.11.2007

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet