Ďalšie vystúpenia slovenských europoslancov – briefing 12. až 15. novembra 2007
V rámci rozpravy o prípravách ministerskej konferencie EUROMED, rozpravy o správe hodnotiacej sociálnu situáciu v EÚ a správe o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Ukrajinou vystúpili niektorí slovenskí europoslanci:
Rozprava o prípravách ministerskej konferencie EUROMED
V rámci rozpravy o prípravách ministerskej konferencie Euro-stredomorského partnerstva (EUROMED) vystúpil slovenský europoslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK).
EUROMED je podľa jeho slov "jedinečným miestom, kde sú zastúpení poslanci Európskeho parlamentu z krajín Európskej únie, ako aj členovia národných parlamentov z krajín južného Stredozemného mora, vrátane Izraela a Palestíny" a vyslovil potešenie nad možnosťou vyvíjať činnosť v politickej sekcii EUROMED, ktorá sa mu javí v kontexte barcelonského procesu ako kľúčová.
"Téma tohto zasadnutia EUROMEDU nemohla byť vybratá lepšie, problém migrácie má totiž mnoho naliehavých výziev", uviedol na margo príprav novembrovej konferencie a dodal, že v časti týkajúcej sa ilegálnej migrácie je treba riešiť najmä "ťaživú situáciu vznikajúcu prílivom tisícov migrantov, ktorí nie sú vítaní a prudko zhoršujú najmä bezpečnostnú situáciu na Malte, v Taliansku, ale aj v ostatných členských štátoch Európskej únie".
Taktiež doplnil, že Slovensko takisto zaznamenalo príliv legálnych aj nelegálnych migrantov a prihovoril sa za to, aby Európska únia umožňovala len vstup kvalifikovaným migrantom, kým nekvalifikovaní by mali byť podľa jeho slov "zásadne neprijímaní". Vyjadril tiež presvedčenie, že tento problém bude účinne riešiť systém tzv. modrej karty.
Rozprava o správe hodnotiacej sociálnu situáciu v EÚ
Poslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK) vystúpil v rozprave v mene výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), pričom uviedol, že hoci je monitorovanie sociálnej situácie a sociálnych politík v členských krajinách potrebné, ešte dôležitejšie sú konkrétne činy.
Z pohľadu verejného zdravia je podľa jeho slov potrebné upriamiť pozornosť najmä na problémy, s ktorými sa obyvatelia Únie stretávajú pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti. "V dôsledku demografického vývoja a predlžovania priemernej dĺžky života musíme rozvíjať také stratégie verejného zdravia, ktoré prispejú ku skvalitneniu života Európanov a ktoré budú zamerané hlavne na prevenciu chorôb a účinný boj proti nim", zdôraznil a doplnil, že je treba zohľadniť zároveň potrebu kvalitnej, dostupnej a spoľahlivej starostlivosti o zdravie všetkých vrstiev obyvateľstva bez ohľadu na ich sociálne postavenie, vek, či krajinu, v ktorej žijú. Osobitnú pozornosť je podľa Miroslava Mikolášika potrebné venovať skupinám najviac znevýhodnených osôb, akými sú osoby s telesným či mentálnym postihnutím, a ľudia pokročilého veku či deti.
"S ohľadom na neustále rastúce náklady v zdravotníctve by členské štáty mali prijať účinné opatrenia", spomenul, pričom za tieto opatrenia označil napr. ako cielené informačné kampane, používanie generických liekov, využívanie nových technológii, či väčšiu solidaritu generácií a rodín. Členské štáty v spolupráci s Komisiou by sa podľa tohto slovenského poslanca mali tiež snažiť podporovať európske iniciatívy v oblasti boja proti fajčeniu, alkoholizmu a obezite a v neposlednom rade by mali zabezpečovať dodržiavanie európskej legislatívy v oblasti kvality vody, ovzdušia a pôdy, znižovania hlučnosti, ako aj uplatňovanie nariadenia o chemických látkach, známeho pod názvom REACH.
Poslankyňa Edit BAUER (EPP-ED, SK) v mene politickej skupiny EPP-ED uviedla, že je dôležité vyhodnocovať sociálnu situáciu v krajinách EÚ, pretože "hoci chudoba klesá, priepasť medzi najchudobnejšími a najbohatšími sa stále viac prehlbuje". Hrubý domáci produkt niektorých krajín EÚ pritom podľa jej slov nedosahuje ani tretinu HDP bohatších krajín Únie. Potrebné sú podľa nej slov tiež nové indikátory chudoby a venovanie pozornosti problematike zadlžovania obyvateľstva a chudoby detí.
Zdôvodnenie hlasovania k správe o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Ukrajinou:
V rámci tzv. zdôvodnení hlasovania slovenská europoslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK) uviedla, že správe o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Ukrajinou vyjadrila jednoznačnú podporu, pretože táto krajina tvorí prirodzený most spájajúci EÚ s Ruskom a strednou Áziou a je pre Úniu kľúčovým partnerom. "Je to veľká krajina, ktorá oranžovou revolúciou naštartovala svoju cestu k demokracii", uviedla a vyslovila sa pritom za lepšiu spoluprácu ako doteraz. "Musíme urobiť všetko preto, aby sme diplomaticky a politicky podporili vstup Ukrajiny do WTO. Rokovania o zóne voľného obchodu by sa mali začať čo najskôr", zdôraznila vo svojom príspevku v pléne.
Uviedla tiež, že všetci si uvedomujú zložitosť "mladej a krehkej demokracie" v tejto krajine, ktorá sa nachádza pred strategickým rozhodnutím, či sa rozhodnúť pre Rusko alebo pre EÚ. Správa EP preto podľa jej slov prichádza v správnom čase, keď Ukrajina potrebuje dostať "jasnú európsku perspektívu".
K rovnakej téme vystúpil vo vysvetleniach hlasovania aj europoslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK), ktorý sa vyslovil za prehĺbenie vzťahov a dialógu s Ukrajinou a uviedol, že je načase uzatvoriť s ňou zmluvu o ekonomickej spolupráci a zóne voľného obchodu. "Musíme reflektovať skutočnosť, že Ukrajina vstúpi do Svetovej obchodnej organizácie", uviedol.
Ukrajina podľa jeho slov prejavila v posledných voľbách veľkú rozhodnosť prikloniť sa k demokratickým zmenám a pokračovať v proeurópskej, modernej a progresívnej politike. "Navyše je Ukrajina obrovská krajina so zaujímavým ekonomickým potenciálom", zdôraznil vo svojom vystúpení.
Jednoznačne sa vyslovil za zabezpečenie spoľahlivých tranzitných energetických systémov medzi Ukrajinou a EÚ a za spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia, ako aj vedy a vzdelávania.
V rámci rozpravy o prípravách ministerskej konferencie Euro-stredomorského partnerstva (EUROMED) vystúpil slovenský europoslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK).
EUROMED je podľa jeho slov "jedinečným miestom, kde sú zastúpení poslanci Európskeho parlamentu z krajín Európskej únie, ako aj členovia národných parlamentov z krajín južného Stredozemného mora, vrátane Izraela a Palestíny" a vyslovil potešenie nad možnosťou vyvíjať činnosť v politickej sekcii EUROMED, ktorá sa mu javí v kontexte barcelonského procesu ako kľúčová.
"Téma tohto zasadnutia EUROMEDU nemohla byť vybratá lepšie, problém migrácie má totiž mnoho naliehavých výziev", uviedol na margo príprav novembrovej konferencie a dodal, že v časti týkajúcej sa ilegálnej migrácie je treba riešiť najmä "ťaživú situáciu vznikajúcu prílivom tisícov migrantov, ktorí nie sú vítaní a prudko zhoršujú najmä bezpečnostnú situáciu na Malte, v Taliansku, ale aj v ostatných členských štátoch Európskej únie".
Taktiež doplnil, že Slovensko takisto zaznamenalo príliv legálnych aj nelegálnych migrantov a prihovoril sa za to, aby Európska únia umožňovala len vstup kvalifikovaným migrantom, kým nekvalifikovaní by mali byť podľa jeho slov "zásadne neprijímaní". Vyjadril tiež presvedčenie, že tento problém bude účinne riešiť systém tzv. modrej karty.
Rozprava o správe hodnotiacej sociálnu situáciu v EÚ
Poslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK) vystúpil v rozprave v mene výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), pričom uviedol, že hoci je monitorovanie sociálnej situácie a sociálnych politík v členských krajinách potrebné, ešte dôležitejšie sú konkrétne činy.
Z pohľadu verejného zdravia je podľa jeho slov potrebné upriamiť pozornosť najmä na problémy, s ktorými sa obyvatelia Únie stretávajú pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti. "V dôsledku demografického vývoja a predlžovania priemernej dĺžky života musíme rozvíjať také stratégie verejného zdravia, ktoré prispejú ku skvalitneniu života Európanov a ktoré budú zamerané hlavne na prevenciu chorôb a účinný boj proti nim", zdôraznil a doplnil, že je treba zohľadniť zároveň potrebu kvalitnej, dostupnej a spoľahlivej starostlivosti o zdravie všetkých vrstiev obyvateľstva bez ohľadu na ich sociálne postavenie, vek, či krajinu, v ktorej žijú. Osobitnú pozornosť je podľa Miroslava Mikolášika potrebné venovať skupinám najviac znevýhodnených osôb, akými sú osoby s telesným či mentálnym postihnutím, a ľudia pokročilého veku či deti.
"S ohľadom na neustále rastúce náklady v zdravotníctve by členské štáty mali prijať účinné opatrenia", spomenul, pričom za tieto opatrenia označil napr. ako cielené informačné kampane, používanie generických liekov, využívanie nových technológii, či väčšiu solidaritu generácií a rodín. Členské štáty v spolupráci s Komisiou by sa podľa tohto slovenského poslanca mali tiež snažiť podporovať európske iniciatívy v oblasti boja proti fajčeniu, alkoholizmu a obezite a v neposlednom rade by mali zabezpečovať dodržiavanie európskej legislatívy v oblasti kvality vody, ovzdušia a pôdy, znižovania hlučnosti, ako aj uplatňovanie nariadenia o chemických látkach, známeho pod názvom REACH.
Poslankyňa Edit BAUER (EPP-ED, SK) v mene politickej skupiny EPP-ED uviedla, že je dôležité vyhodnocovať sociálnu situáciu v krajinách EÚ, pretože "hoci chudoba klesá, priepasť medzi najchudobnejšími a najbohatšími sa stále viac prehlbuje". Hrubý domáci produkt niektorých krajín EÚ pritom podľa jej slov nedosahuje ani tretinu HDP bohatších krajín Únie. Potrebné sú podľa nej slov tiež nové indikátory chudoby a venovanie pozornosti problematike zadlžovania obyvateľstva a chudoby detí.
Zdôvodnenie hlasovania k správe o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Ukrajinou:
V rámci tzv. zdôvodnení hlasovania slovenská europoslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK) uviedla, že správe o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Ukrajinou vyjadrila jednoznačnú podporu, pretože táto krajina tvorí prirodzený most spájajúci EÚ s Ruskom a strednou Áziou a je pre Úniu kľúčovým partnerom. "Je to veľká krajina, ktorá oranžovou revolúciou naštartovala svoju cestu k demokracii", uviedla a vyslovila sa pritom za lepšiu spoluprácu ako doteraz. "Musíme urobiť všetko preto, aby sme diplomaticky a politicky podporili vstup Ukrajiny do WTO. Rokovania o zóne voľného obchodu by sa mali začať čo najskôr", zdôraznila vo svojom príspevku v pléne.
Uviedla tiež, že všetci si uvedomujú zložitosť "mladej a krehkej demokracie" v tejto krajine, ktorá sa nachádza pred strategickým rozhodnutím, či sa rozhodnúť pre Rusko alebo pre EÚ. Správa EP preto podľa jej slov prichádza v správnom čase, keď Ukrajina potrebuje dostať "jasnú európsku perspektívu".
K rovnakej téme vystúpil vo vysvetleniach hlasovania aj europoslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK), ktorý sa vyslovil za prehĺbenie vzťahov a dialógu s Ukrajinou a uviedol, že je načase uzatvoriť s ňou zmluvu o ekonomickej spolupráci a zóne voľného obchodu. "Musíme reflektovať skutočnosť, že Ukrajina vstúpi do Svetovej obchodnej organizácie", uviedol.
Ukrajina podľa jeho slov prejavila v posledných voľbách veľkú rozhodnosť prikloniť sa k demokratickým zmenám a pokračovať v proeurópskej, modernej a progresívnej politike. "Navyše je Ukrajina obrovská krajina so zaujímavým ekonomickým potenciálom", zdôraznil vo svojom vystúpení.
Jednoznačne sa vyslovil za zabezpečenie spoľahlivých tranzitných energetických systémov medzi Ukrajinou a EÚ a za spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia, ako aj vedy a vzdelávania.
26.11.2007