Prostriedy z eurofondov musia byť využité na udržateľný rozvoj
Mimovládne organizácie oceňujú, že poslanci Európskeho parlamanetu včera schválili nariadenia pre využitie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rokoch 2007 až 2013 v podobe, ktorá kladie dôraz na životné prostredie.
Rovnako Európska komisia prijala Strategické pokyny pre fondy EÚ zamerané nielen na rast, ale aj na trvalú udržateľnosť.
Nariadenia o eurofondoch v rokoch 2007 až 2013 sú jedným z najdôležitejších legislatívnych balíčkov tohto roku. Poslanci o ňom rozhodli ani nie tri týždne po tom, čo sa EÚ nedohodla na rozpočte pre nasledujúce 7-ročné obdobie.
Parlament sa zhodol, že prostriedky z fondov musia byť využité na udržateľný rozvoj, ochranu prostredia a že nesmú financovať projekty, ktoré by mu škodili. Fondy by mali v nasledujúcom rozpočtovom období financovať aj sieť chránených území Natura 2000, projekty zamerané na prevenciu klimatických zmien a na ochranu vody. Do ich manažovania a monitorovania by mala byť zapojená občianska spoločnosť.
Prostriedky z Kohézneho fondu by podľa nových nariadení mali smerovať aj do skvalitnenia regionálnej infraštruktúry. Najmä v nových členských krajinách totiž potrebuje urgentnejšiu podporu ako transeurópska dopravná sieť.
Mimovládne organizácie poslancov EP pred hlasovaním vyzvali, aby sa postavili za to, že kohézna politika EÚ bude efektívna, transparentná a environmentálne udržateľná. Ešte v máji im preto poslali list, v ktorom upozornili, že fondy neboli v minulosti vždy využívané transparentne a správne. Slovenským europoslancom list zaslali slovenskí Priatelia Zeme.
Fondy EÚ predstavujú 32 miliárd eur, teda až tretinu rozpočtu únie. "Ak budú využité dobre, môže sa z európskeho hospodárstva stať jedno z energeticky najefektívnejších na svete. Ak nie, môžu vzniknúť veľké škody na životnom prostredí," upozorňuje Magda Stoczkiewicz zo siete mimovládnych organizácií CEE Bankwatch Network.
Podľa nových nariadení možno z fondov financovať projekty zamerané na energetické úspory v bytových domoch. "Tieto projekty môžu byť veľmi užitočné najmä v nových členských krajinách, kde pri vykurovaní domov dochádza k obrovským energetickým stratám," dodáva Stoczkiewicz.
V minulosti z eurofondov najviac profitovalo Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko. Tieto krajiny pritom zaznamenali najväčší nárast emisií skleníkových plynov v EÚ. "Ak nové členské krajiny nechcú opakovať rovnaké chyby, mali by medzi svoje priority zaradiť úsporu a využívanie obnoviteľných zdrojov energie a podporu verejnej dopravy. Majú vybudovanú rozsiahlu železničnú sieť, ktorá trpí nedostatočným financovaním a ich potenciál obnoviteľných zdrojov energie ostáva zatiaľ nevyužitý. Ak to EÚ myslí zo záväzkami Kjótskeho protokolu vážne, mala by na ich naplnenie využiť práve eurofondy," poznamenáva Martin Konečný z Priateľov Zeme Európa.
Parlament sa zhodol, že prostriedky z fondov musia byť využité na udržateľný rozvoj, ochranu prostredia a že nesmú financovať projekty, ktoré by mu škodili. Fondy by mali v nasledujúcom rozpočtovom období financovať aj sieť chránených území Natura 2000, projekty zamerané na prevenciu klimatických zmien a na ochranu vody. Do ich manažovania a monitorovania by mala byť zapojená občianska spoločnosť.
Prostriedky z Kohézneho fondu by podľa nových nariadení mali smerovať aj do skvalitnenia regionálnej infraštruktúry. Najmä v nových členských krajinách totiž potrebuje urgentnejšiu podporu ako transeurópska dopravná sieť.
Mimovládne organizácie poslancov EP pred hlasovaním vyzvali, aby sa postavili za to, že kohézna politika EÚ bude efektívna, transparentná a environmentálne udržateľná. Ešte v máji im preto poslali list, v ktorom upozornili, že fondy neboli v minulosti vždy využívané transparentne a správne. Slovenským europoslancom list zaslali slovenskí Priatelia Zeme.
Fondy EÚ predstavujú 32 miliárd eur, teda až tretinu rozpočtu únie. "Ak budú využité dobre, môže sa z európskeho hospodárstva stať jedno z energeticky najefektívnejších na svete. Ak nie, môžu vzniknúť veľké škody na životnom prostredí," upozorňuje Magda Stoczkiewicz zo siete mimovládnych organizácií CEE Bankwatch Network.
Podľa nových nariadení možno z fondov financovať projekty zamerané na energetické úspory v bytových domoch. "Tieto projekty môžu byť veľmi užitočné najmä v nových členských krajinách, kde pri vykurovaní domov dochádza k obrovským energetickým stratám," dodáva Stoczkiewicz.
V minulosti z eurofondov najviac profitovalo Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko. Tieto krajiny pritom zaznamenali najväčší nárast emisií skleníkových plynov v EÚ. "Ak nové členské krajiny nechcú opakovať rovnaké chyby, mali by medzi svoje priority zaradiť úsporu a využívanie obnoviteľných zdrojov energie a podporu verejnej dopravy. Majú vybudovanú rozsiahlu železničnú sieť, ktorá trpí nedostatočným financovaním a ich potenciál obnoviteľných zdrojov energie ostáva zatiaľ nevyužitý. Ak to EÚ myslí zo záväzkami Kjótskeho protokolu vážne, mala by na ich naplnenie využiť práve eurofondy," poznamenáva Martin Konečný z Priateľov Zeme Európa.
07.07.2005