Radegast
Uctievanie Radegasta bolo na Morave veľmi rozšírené. Napriek tomu, že sa kresťanská moc usilovala v priebehu storočí o zastavenie radhošťských slávnosti, nikdy sa ich nepodarilo celkom zrušiť. Bodrí Valaši dodnes hovoria o bohoch na rožnovských pasekách, ktorí vraj všetko vedia a vyznajú sa v liečiteľskom umení.
Z popisov merseburského kronikára nemeckého biskupa Thietmara vyplýva, že ako Radogost sa neoznačoval boh, ale hlavné sídlo kmeňa Ratarov. Podrobne popisuje chrám i kult na hrade zvanom Radegost (Riedigost): bohato zdobená drevená stavba stála na zvieracích rohoch, zapustených do základov zrejme z ochranných dôvodov. Vonkajšie steny zdobili vyrezávané obrazy bohov a bohýň (pravdepodobne v reliéfoch). Vnútri stáli drevené sochy vo vojnovej zbroji s vyznačenými menami bohov, obklopené vojnovými odznakmi a zástavkami.
Najprednejší z nich bol Radogost. Obsluhovali ho kňazi, ktorí mu prinášali obete (vrátane ľudských) a veštili pomocou posvätného koňa, ktorého vodili cez lósy zakopané do zeme a cez špice skrížených kopií. Hlas tamojšieho orákula (veštca) zvyšoval obrovský kanec, ktorý sa občas rozvaľoval v bahne priľahlého jazera až sa zem triasla a ohlasoval tak nastávajúcu vojnu. Veštby zaisťovali Svarožicovi moc a boli tiež zdrojom bohatstva jeho svätyne, v ktorej sa zhromažďovala časť z vojnovej koristi.
Koncom 11. storočia podáva správu kronikár Adam z Brém. Popisuje veľký chrám na hrade s deviatimi bránami, ktorý obklopuje hlboké jazero, preklenuté dreveným mostom, po ktorom môžu prechádzať z pevniny len tí, ktorí chcú vo svätyni obetovať, alebo sa pýtať na veštbu. Chrám bol zasvätený mnohým bohom (démonom) v čele s hlavným, ktorého nazýva Redigastom. Zobrazoval ho zlatý idol na purpurovom lôžku.
V druhej polovici 11. storočia zaznamenal tento kult katastrofu. Ešte roku 1066 mu bola obetovaná useknutá hlava biskupa Jana z Marienburgu. O dva roky neskôr však bola Retra dobytá, chrám zničený a na posvätnom koni Radogostovom sa triumfálne vrátil do svojho mesta halberstadtský biskup Burchard. Ratarský kult zanikol.
Meno Radogost, Radegast či Riedogost je pôvodne osobné a označuje toho, kto je rád prijímaný ako hosť. Pôvodne to bol Svarožic, ale u západných Slovanov sa z neho stalo lokálne božstvo s novým názvom a aj s funkčným posunom. Pôsobil ako vojnový boh politického významu a ako ochranný duch vymedzeného spoločenského útvaru. Z pôvodnej funkcie Svarožica zostali asi iba slnečné kultové zvieratá kôň a kanec.
Český Radhošť býva tradične spájaný s uctievaním pohanského boha pohostinnosti, plodnosti a úrody Radegasta. Podľa legendy nechali jeho modlu na vrchole hory zbúrať solunki misionári Konštantín a Metod, ktorí po svojom príchode na Veľkú Moravu v 60-tych rokoch 9. storočia údajne na Radhošť zavítali. Po ich kázni mali ľudia rozbiť sochu a vztýčiť na jej mieste kríž.
Išlo o sochu mladého muža s kučeravými vlasmi, baraními rohmi i ušami. Prsia mal ženské a brucho tehotné. V ruke držal veľký roh. Bol to dobrý slnečný boh, ktorého nazývali: hrdina, mudrc, hostiteľ, veštec, sudca, obroditeľ a životodarca, či Dobropán.
Najprednejší z nich bol Radogost. Obsluhovali ho kňazi, ktorí mu prinášali obete (vrátane ľudských) a veštili pomocou posvätného koňa, ktorého vodili cez lósy zakopané do zeme a cez špice skrížených kopií. Hlas tamojšieho orákula (veštca) zvyšoval obrovský kanec, ktorý sa občas rozvaľoval v bahne priľahlého jazera až sa zem triasla a ohlasoval tak nastávajúcu vojnu. Veštby zaisťovali Svarožicovi moc a boli tiež zdrojom bohatstva jeho svätyne, v ktorej sa zhromažďovala časť z vojnovej koristi.
Koncom 11. storočia podáva správu kronikár Adam z Brém. Popisuje veľký chrám na hrade s deviatimi bránami, ktorý obklopuje hlboké jazero, preklenuté dreveným mostom, po ktorom môžu prechádzať z pevniny len tí, ktorí chcú vo svätyni obetovať, alebo sa pýtať na veštbu. Chrám bol zasvätený mnohým bohom (démonom) v čele s hlavným, ktorého nazýva Redigastom. Zobrazoval ho zlatý idol na purpurovom lôžku.
V druhej polovici 11. storočia zaznamenal tento kult katastrofu. Ešte roku 1066 mu bola obetovaná useknutá hlava biskupa Jana z Marienburgu. O dva roky neskôr však bola Retra dobytá, chrám zničený a na posvätnom koni Radogostovom sa triumfálne vrátil do svojho mesta halberstadtský biskup Burchard. Ratarský kult zanikol.
Meno Radogost, Radegast či Riedogost je pôvodne osobné a označuje toho, kto je rád prijímaný ako hosť. Pôvodne to bol Svarožic, ale u západných Slovanov sa z neho stalo lokálne božstvo s novým názvom a aj s funkčným posunom. Pôsobil ako vojnový boh politického významu a ako ochranný duch vymedzeného spoločenského útvaru. Z pôvodnej funkcie Svarožica zostali asi iba slnečné kultové zvieratá kôň a kanec.
Český Radhošť býva tradične spájaný s uctievaním pohanského boha pohostinnosti, plodnosti a úrody Radegasta. Podľa legendy nechali jeho modlu na vrchole hory zbúrať solunki misionári Konštantín a Metod, ktorí po svojom príchode na Veľkú Moravu v 60-tych rokoch 9. storočia údajne na Radhošť zavítali. Po ich kázni mali ľudia rozbiť sochu a vztýčiť na jej mieste kríž.
Išlo o sochu mladého muža s kučeravými vlasmi, baraními rohmi i ušami. Prsia mal ženské a brucho tehotné. V ruke držal veľký roh. Bol to dobrý slnečný boh, ktorého nazývali: hrdina, mudrc, hostiteľ, veštec, sudca, obroditeľ a životodarca, či Dobropán.
01.12.2007