EP vyjadril podporu Charte základných práv
Európsky parlament vyjadril pomerom hlasov 534:85:21 svoju podporu Charte základných práv, ktorej právne záväzný status potvrdil návrh novej Reformnej zmluvy EÚ. Charta má byť slávnostne vyhlásená 12. decembra 2007 na plenárnom zasadnutí EP v Štrasburgu, deň pred oficiálnym podpisom Reformnej zmluvy hlavami štátov a vlád EÚ v Lisabone.
Poslanci EP vyjadrili podporu Charte základných práv prostredníctvom správy, v ktorej udelili mandát predsedovi Európskeho parlamentu, aby spoločne s predsedom Európskej komisie a Európskej rady slávnostne vyhlásil Chartu počas decembrového plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu. V texte schválenej správy tiež pripomínajú, že už vo svojom uznesení zo dňa 11. júla 2007 nesúhlasili s výnimkami pre niektoré členské krajiny (Veľkú Britániu a Poľsko), umožňujúcimi neuplatňovať niektoré jej ustanovenia. Pomerom hlasov 477:106:35 tiež schválili pozmeňujúci návrh, v ktorom obe spomínané krajiny "dôrazne vyzývajú, aby vynaložili všetko úsilie s cieľom nakoniec dosiahnuť konsenzus v súvislosti s neobmedzeným uplatňovaním charty".
Charta základných práv Európskej únie, ktorá po prvýkrát jasne stanovila základné práva občanov EÚ, bola podpísaná a vyhlásená v roku 2000 ako príloha ku Zmluve z Nice, nestala sa však právne záväznou. Európsky parlament trval na jej začlenení do navrhovanej Ústavy EÚ, čím by nadobudla plnú právnu účinnosť, čo sa však vzhľadom na zamietnutie textu Ústavy vo francúzskom a holandskom referende nestalo. Obrat priniesol až nový návrh Reformnej zmluvy EÚ, ktorý konečne právne záväzný status Charty základných práv potvrdil, hoci nezmenil skutočnosť, že Charta nebude súčasťou samotného textu Zmluvy. Reformná zmluva má byť slávnostne podpísaná 13. decembra v Lisabone.
Rozprava (28. 11. 2007):
V rámci rozpravy o Charte základných práv vystúpila aj slovenská europoslankyňa Irena BELOHORSKÁ (NA, SK). Vo svojom príspevku uvítala schválenie Charty, zároveň však poukázala na "možné strety záujmov medzi Chartou základných práv, ktorá je dokumentom Európskej únie, a Dohovorom o ľudských právach, ktorý je dokumentom Rady Európy a k dodržiavaniu ktorého sa hlási aj Európska únia".
Z uvedených skutočností podľa nej vyplýva možnosť stretu záujmov medzi Európskym súdnym dvorom v Luxemburgu a Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. "Bude korelácia luxemburského súdu voči štrasburskému súdu v rovine najvyšší súd – ústavný súd? Je takéto riešenie pre Európsky súdny dvor vôbec akceptovateľné? Bude mať Európska únia, ktorá získa právnu subjektivitu, samostatného sudcu v Európskom súde pre ľudské práva?", pýtala sa v pléne, poukazujúc na nutnosť riešenia tejto právnej otázky.
Charta základných práv Európskej únie, ktorá po prvýkrát jasne stanovila základné práva občanov EÚ, bola podpísaná a vyhlásená v roku 2000 ako príloha ku Zmluve z Nice, nestala sa však právne záväznou. Európsky parlament trval na jej začlenení do navrhovanej Ústavy EÚ, čím by nadobudla plnú právnu účinnosť, čo sa však vzhľadom na zamietnutie textu Ústavy vo francúzskom a holandskom referende nestalo. Obrat priniesol až nový návrh Reformnej zmluvy EÚ, ktorý konečne právne záväzný status Charty základných práv potvrdil, hoci nezmenil skutočnosť, že Charta nebude súčasťou samotného textu Zmluvy. Reformná zmluva má byť slávnostne podpísaná 13. decembra v Lisabone.
Rozprava (28. 11. 2007):
V rámci rozpravy o Charte základných práv vystúpila aj slovenská europoslankyňa Irena BELOHORSKÁ (NA, SK). Vo svojom príspevku uvítala schválenie Charty, zároveň však poukázala na "možné strety záujmov medzi Chartou základných práv, ktorá je dokumentom Európskej únie, a Dohovorom o ľudských právach, ktorý je dokumentom Rady Európy a k dodržiavaniu ktorého sa hlási aj Európska únia".
Z uvedených skutočností podľa nej vyplýva možnosť stretu záujmov medzi Európskym súdnym dvorom v Luxemburgu a Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. "Bude korelácia luxemburského súdu voči štrasburskému súdu v rovine najvyšší súd – ústavný súd? Je takéto riešenie pre Európsky súdny dvor vôbec akceptovateľné? Bude mať Európska únia, ktorá získa právnu subjektivitu, samostatného sudcu v Európskom súde pre ľudské práva?", pýtala sa v pléne, poukazujúc na nutnosť riešenia tejto právnej otázky.
02.12.2007