Slávnostné vyhlásenie Charty základných práv
Európsky parlament sa 12. decembra stal dejiskom slávnostného vyhlásenia Charty základných práv, ktorej právne záväzný status potvrdil návrh novej reformnej zmluvy EÚ, ktorá bude oficiálne podpísaná hlavami štátov a vlád členských krajín Únie 13. decembra v Lisabone. Výnimočného okamihu sa v Štrasburgu okrem predsedu EP Hansa-Gerta Pötteringa zúčastnil aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a úradujúci predseda Európskej rady, portugalský premiér José Sócrates.
Pri slávnostnom vyhlasovaní Charty predseda EP Hans-Gert PŐTTERING uviedol: "Tento významný dokument vyhlasujeme 50 rokov po tom, čo zakladajúci otcovia Únie vyzdvihli Európu z ruín vojny . Pre Európanov je to šťastný deň".
Charta základných práv podľa jeho slov dokazuje, že Európania sa poučili z histórie a že chcú zdieľať spoločné hodnoty založené na slobode a rešpektovaní ľudských práv. Uviedol tiež, že vyhlásenie Charty dáva Parlamentu "príležitosť a zároveň záväzok ozrejmiť takmer 500 miliónom európskych občanov, ako aj ďalším generáciám, skutočný význam zjednocovania Európy".
Predseda portugalskej vlády José SÓCRATES vo svojom príspevku zdôraznil, že 12. december sa od tejto chvíle stane "základným dátumom v histórii Európskej únie" a uviedol, že sa cíti mimoriadne poctený, že má česť Chartu podpísať. "Toto zasadnutie je najvýznamnejším dňom v mojej politickej kariére", uviedol a niekoľkým kričiacim euroskeptickým poslancom, ktorí počas celého príhovoru hlasno protestovali, odkázal, že hoci budú kričať akokoľvek hlasno, stále povie, že ide o historický európsky míľnik.
Ako posledný vystúpil predseda Európskej komisie José Manuel BARROSO, ktorý taktiež uviedol, že je pre neho cťou zúčastniť sa tejto významnej udalosti. Vyhlásenie Charty, ktorá spája v jednom texte všetky občianske, sociálne, ekonomické a ďalšie základné práva, označil za veľký úspech Európy, ktorú dlhé roky rozdeľovali totalitné režimy. "Európa je teraz lepšie vybavená na to, aby mohla bojovať za slobodu, mier a demokraciu", dodal na záver.
Búrlivý potlesk aj krik
Vyhlasovanie Charty sprevádzal búrlivý potlesk absolútnej väčšiny europoslancov, ale aj krik malého počtu (približne 20) euroskeptických poslancov sediacich v zadných laviciach s transparentmi žiadajúcimi referendum. Po ich vystúpení požiadali o slovo predsedovia politických skupín, ktorí sa rozhodli na takéto správanie reagovať.
Predseda skupiny ALDE Graham WATSON (ALDE, UK) uviedol, že títo poslanci priniesli do EP správanie "chuligánov z futbalových štadiónov" a sú "hanbou ich krajín".
Predseda strany Európskych socialistov Martin SCHULZ (PES, DE) zas prirovnal ich správanie k praktikám poslancov Ríšskeho snemu z obdobia Weimarskej republiky a dodal, že "poslanci, ktorí vtedy tieto praktiky okrikovania používali, boli v strane Adolfa Hitlera".
Predseda najsilnejšej politickej skupiny EP Jospeh DAUL (EPP-ED, DE) na margo hlasných protestov uviedol, že hoci má každý právo vyjadriť svoj názor, takéto pokrikovanie nemá v Európskom parlamente miesto.
Aj predseda skupiny GUE/NGL Francis WURTZ (GUE/NGL, FR) súhlasil so svojimi predrečníkmi a uviedol, že hoci jeho skupina tiež podporuje pre ratifikáciu Lisabonskej zmluvy referendá, plne odsudzuje nemiestne správanie spomínanej menšiny poslancov.
Podľa Daniela COHNA-BENDITA (Greens/EFA, DE) netreba situáciu dramatizovať, pretože "hoci bolo v pléne 50 kričiacich idiotov, bolo tam aj ďalších 700 racionálne zmýšľajúcich ľudí". K ich vyhosteniu sa nepriklonil, pretože Parlament musí podľa jeho slov zvládnuť aj poriadok narúšajúcej menšiny.
Naopak, europoslanec Brian CROWLEY (UEN, IE) zo skupiny Únie za Európu národov vyslovil presvedčenie, že toto správanie prekročilo všetky prípustné hranice. Jeden z protestujúcich poslancov, Jens-Peter BONDE (IND/DEM, DK) uviedol, že pochádza "z krajiny s inými tradíciami" a všetko čo urobil, bolo to, že si obliekol tričko žiadajúce referendum. Sťažoval sa tiež na to, že neexistuje konsolidovaná verzia reformnej zmluvy a na to, že si ju nikto neprečítal.
Svoju súhlas s Chartou základných práv vyjadril Európsky parlament už aj 29. novembra, keď pomerom hlasov 534:85:21 hlasoval za správu vyjadrujúcu podporu tomuto dôležitému dokumentu. Poslanci v schválenej správe tiež podporili pozmeňujúci návrh, v ktorom dôrazne vyzvali Poľsko a Veľkú Britániu, aby dosiahli konsenzus v súvislosti s neobmedzeným uplatňovaním Charty a tým ustúpili od dojednaných výnimiek.
x x x
Charta základných práv Európskej únie, ktorá po prvýkrát jasne stanovila základné práva občanov EÚ, bola podpísaná a vyhlásená v roku 2000 ako príloha ku Zmluve z Nice, nestala sa však právne záväznou. Európsky parlament trval na jej začlenení do navrhovanej Ústavy EÚ, čím by nadobudla plnú právnu účinnosť, čo sa však vzhľadom na zamietnutie textu Ústavy vo francúzskom a holandskom referende nestalo.
Obrat priniesol až nový návrh Reformnej zmluvy EÚ, ktorý konečne právne záväzný status Charty základných práv potvrdil, hoci nezmenil skutočnosť, že Charta nebude súčasťou samotného textu Zmluvy. Reformná zmluva bude slávnostne podpísaná 13. decembra v Lisabone.
Čo je obsahom Charty základných práv
Medzi základné práva všetkých občanov Európskej únie patrí najmä právo na život a právo na nedotknuteľnosť ľudskej osobnosti. Charta ďalej priznáva občanom právo na slobodu a bezpečnosť, právo na ochranu osobných údajov, právo uzavrieť manželstvo, právo na vzdelanie, právo slobodnej voľby povolania, právo na vlastníctvo a právo na azyl.
K základným slobodám, ktoré Charta zaručuje, patrí predovšetkým sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, sloboda prejavu a informácií, sloboda zhromažďovania, sloboda umenia a vied a sloboda podnikania. Odmieta pritom trest smrti na území celej EÚ, zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie, mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, odmieta detskú prácu a zaručuje ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo vydania.
Hlava III tejto Charty zaručuje rovnosť žien a mužov a priznáva právo deťom na ochranu a starostlivosť, ako aj právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život.
Medzi ďalšie základné práva patrí tiež právo voliť a byť volený, právo na ochranu zdravia, právo na prístup k sociálnemu zabezpečeniu, právo voľne sa pohybovať a zdržovať sa na území členských štátov, prezumpciu neviny, právo na obhajobu či právo obrátiť sa na Európskeho verejného ochrancu práv.
Charta základných práv podľa jeho slov dokazuje, že Európania sa poučili z histórie a že chcú zdieľať spoločné hodnoty založené na slobode a rešpektovaní ľudských práv. Uviedol tiež, že vyhlásenie Charty dáva Parlamentu "príležitosť a zároveň záväzok ozrejmiť takmer 500 miliónom európskych občanov, ako aj ďalším generáciám, skutočný význam zjednocovania Európy".
Predseda portugalskej vlády José SÓCRATES vo svojom príspevku zdôraznil, že 12. december sa od tejto chvíle stane "základným dátumom v histórii Európskej únie" a uviedol, že sa cíti mimoriadne poctený, že má česť Chartu podpísať. "Toto zasadnutie je najvýznamnejším dňom v mojej politickej kariére", uviedol a niekoľkým kričiacim euroskeptickým poslancom, ktorí počas celého príhovoru hlasno protestovali, odkázal, že hoci budú kričať akokoľvek hlasno, stále povie, že ide o historický európsky míľnik.
Ako posledný vystúpil predseda Európskej komisie José Manuel BARROSO, ktorý taktiež uviedol, že je pre neho cťou zúčastniť sa tejto významnej udalosti. Vyhlásenie Charty, ktorá spája v jednom texte všetky občianske, sociálne, ekonomické a ďalšie základné práva, označil za veľký úspech Európy, ktorú dlhé roky rozdeľovali totalitné režimy. "Európa je teraz lepšie vybavená na to, aby mohla bojovať za slobodu, mier a demokraciu", dodal na záver.
Búrlivý potlesk aj krik
Vyhlasovanie Charty sprevádzal búrlivý potlesk absolútnej väčšiny europoslancov, ale aj krik malého počtu (približne 20) euroskeptických poslancov sediacich v zadných laviciach s transparentmi žiadajúcimi referendum. Po ich vystúpení požiadali o slovo predsedovia politických skupín, ktorí sa rozhodli na takéto správanie reagovať.
Predseda skupiny ALDE Graham WATSON (ALDE, UK) uviedol, že títo poslanci priniesli do EP správanie "chuligánov z futbalových štadiónov" a sú "hanbou ich krajín".
Predseda strany Európskych socialistov Martin SCHULZ (PES, DE) zas prirovnal ich správanie k praktikám poslancov Ríšskeho snemu z obdobia Weimarskej republiky a dodal, že "poslanci, ktorí vtedy tieto praktiky okrikovania používali, boli v strane Adolfa Hitlera".
Predseda najsilnejšej politickej skupiny EP Jospeh DAUL (EPP-ED, DE) na margo hlasných protestov uviedol, že hoci má každý právo vyjadriť svoj názor, takéto pokrikovanie nemá v Európskom parlamente miesto.
Aj predseda skupiny GUE/NGL Francis WURTZ (GUE/NGL, FR) súhlasil so svojimi predrečníkmi a uviedol, že hoci jeho skupina tiež podporuje pre ratifikáciu Lisabonskej zmluvy referendá, plne odsudzuje nemiestne správanie spomínanej menšiny poslancov.
Podľa Daniela COHNA-BENDITA (Greens/EFA, DE) netreba situáciu dramatizovať, pretože "hoci bolo v pléne 50 kričiacich idiotov, bolo tam aj ďalších 700 racionálne zmýšľajúcich ľudí". K ich vyhosteniu sa nepriklonil, pretože Parlament musí podľa jeho slov zvládnuť aj poriadok narúšajúcej menšiny.
Naopak, europoslanec Brian CROWLEY (UEN, IE) zo skupiny Únie za Európu národov vyslovil presvedčenie, že toto správanie prekročilo všetky prípustné hranice. Jeden z protestujúcich poslancov, Jens-Peter BONDE (IND/DEM, DK) uviedol, že pochádza "z krajiny s inými tradíciami" a všetko čo urobil, bolo to, že si obliekol tričko žiadajúce referendum. Sťažoval sa tiež na to, že neexistuje konsolidovaná verzia reformnej zmluvy a na to, že si ju nikto neprečítal.
Svoju súhlas s Chartou základných práv vyjadril Európsky parlament už aj 29. novembra, keď pomerom hlasov 534:85:21 hlasoval za správu vyjadrujúcu podporu tomuto dôležitému dokumentu. Poslanci v schválenej správe tiež podporili pozmeňujúci návrh, v ktorom dôrazne vyzvali Poľsko a Veľkú Britániu, aby dosiahli konsenzus v súvislosti s neobmedzeným uplatňovaním Charty a tým ustúpili od dojednaných výnimiek.
x x x
Charta základných práv Európskej únie, ktorá po prvýkrát jasne stanovila základné práva občanov EÚ, bola podpísaná a vyhlásená v roku 2000 ako príloha ku Zmluve z Nice, nestala sa však právne záväznou. Európsky parlament trval na jej začlenení do navrhovanej Ústavy EÚ, čím by nadobudla plnú právnu účinnosť, čo sa však vzhľadom na zamietnutie textu Ústavy vo francúzskom a holandskom referende nestalo.
Obrat priniesol až nový návrh Reformnej zmluvy EÚ, ktorý konečne právne záväzný status Charty základných práv potvrdil, hoci nezmenil skutočnosť, že Charta nebude súčasťou samotného textu Zmluvy. Reformná zmluva bude slávnostne podpísaná 13. decembra v Lisabone.
Čo je obsahom Charty základných práv
Medzi základné práva všetkých občanov Európskej únie patrí najmä právo na život a právo na nedotknuteľnosť ľudskej osobnosti. Charta ďalej priznáva občanom právo na slobodu a bezpečnosť, právo na ochranu osobných údajov, právo uzavrieť manželstvo, právo na vzdelanie, právo slobodnej voľby povolania, právo na vlastníctvo a právo na azyl.
K základným slobodám, ktoré Charta zaručuje, patrí predovšetkým sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, sloboda prejavu a informácií, sloboda zhromažďovania, sloboda umenia a vied a sloboda podnikania. Odmieta pritom trest smrti na území celej EÚ, zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie, mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, odmieta detskú prácu a zaručuje ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo vydania.
Hlava III tejto Charty zaručuje rovnosť žien a mužov a priznáva právo deťom na ochranu a starostlivosť, ako aj právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život.
Medzi ďalšie základné práva patrí tiež právo voliť a byť volený, právo na ochranu zdravia, právo na prístup k sociálnemu zabezpečeniu, právo voľne sa pohybovať a zdržovať sa na území členských štátov, prezumpciu neviny, právo na obhajobu či právo obrátiť sa na Európskeho verejného ochrancu práv.
13.12.2007