Poslanci žiadajú odňať financie extrémistickým stranám
Europoslanci schválili uznesenie, ktoré vyzýva na potrestanie osôb zodpovedných za rasovo a inak diskriminačne motivované činy a od členských krajín EÚ žiada, na základe súdneho rozhodnutia zastaviť verejné financovanie politických strán, ktoré neodsudzujú násilie a terorizmus a nerešpektujú práva stanovené v Charte základných práv. Okrem toho vyzývajú Komisiu, aby zablokovala možnosť využívania finančných prostriedkov Únie pre médiá šíriace xenofóbne, homofóbne a rasistické myšlienky.
Uznesenie Európskeho parlamentu, prijaté pomerom hlasov 450 za a 93 proti (39 poslancov sa hlasovania zdržalo), vyjadruje "znepokojenie nad oživovaním extrémistických hnutí, polovojenských skupín a strán v Európe", ktoré svoju ideológiu, politický prejav, a správanie zakladajú na diskriminácii, rasizme, netolerancii, nabádaní k náboženskej neznášanlivosti, xenofóbii, antisemitizme, protirómskom prístupe, homofóbii, mizogýnii a ultranacionalizme.
Vzhľadom na to, že v niektorých európskych krajinách sa nedávno vyskytli prípady rasovo a inak diskriminačne motivovaného násilia a vrážd, a tiež vzhľadom na to, že neonacizmus, paramilitarizmus a iné formy extrémizmu smerujú svoje násilné útoky proti širokej škále zraniteľných skupín obyvateľstva, vyzval Parlament všetky príslušné orgány, aby na potrestanie zodpovedných osôb vyvinuli maximálne úsilie. Poslanci tiež vyjadrili znepokojenie nad náborom islamských fundamentalistov a násilnou propagandistickou kampaňou s teroristickými útokmi v rámci Európskej únie.
V texte uznesenia europoslanci žiadajú členské štáty Únie, aby na základe súdneho rozhodnutia zastavili verejné financovanie tých politických strán, ktoré "neodsudzujú násilie a terorizmus a nerešpektujú ľudské práva stanovené v Charte základných práv a v Európskom dohovore o ľudských právach" a Komisiu vyzvali, aby zabezpečila, že žiadne finančné prostriedky EÚ nebudú k dispozícii médiám, "ktoré sú používané ako platforma na šírenie rasistických, xenofóbnych a homofóbnych myšlienok".
V tejto súvislosti tiež Parlament varoval, že vzhľadom na európske voľby v roku 2009 existuje možnosť, že by sa do Európskeho parlamentu dostali aj extrémistické strany, a vyzval preto politické skupiny na prijatie opatrení, ktoré by zabránili situácii v ktorej by bola táto demokratická inštitúcia využívaná ako platforma na financovanie a podporu protidemokratických posolstiev.
Poslanci tiež v uznesení odsudzujú všetky rasistické a nenávistné útoky a vyzývajú európske inštitúcie, aby Agentúre EÚ pre základné práva udelili jasnú právomoc na prešetrenie štruktúr extrémistických skupín.
Osobnosti verejného života by sa podľa poslancov mali vyhýbať vyhláseniam podnecujúcim k nenávisti a v tejto súvislosti vyjadril Parlament presvedčenie, že vysoká viditeľnosť osôb verejného života by sa mala v takýchto prípadoch považovať za priťažujúcu okolnosť.
Rozprava (12. 12. 2007):
V rámci rozpravy o tejto problematike vystúpila v pléne EP slovenská europoslankyňa Irena BELOHORSKÁ (EPP-ED, SK), ktorá hovorila o dôležitosti boja proti extrémizmu a pripomenula symboliku tejto diskusie v súvislosti s deklaráciou Charty základných ľudských práv, ktorú podpísali predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Rady práve v deň uskutočnenia rozpravy o extrémizme.
"Nemôžme pripustiť, aby jednotlivci, prípadne extrémistické organizácie, atakovali občanov, ktorých práva musia byť v slušnej spoločnosti garantované", uviedla a dodala, že história Európy ukázala až do akých podôb môže extrémizmus, militantný nacionalizmus a ideologický radikalizmus prerásť. "Je našou povinnosťou, aby sme v rámci európskeho priestoru dôsledne monitorovali a rázne zakročili voči aktivitám, ktoré tieto skupiny prípadne jednotlivci vyvolávajú", zdôraznila.
Ako tiež uviedla, nárast extrémizmu je badateľný najmä v mladších vekových skupinách v rámci celej Európy, čo podľa jej slov poukazuje aj na zlyhávanie politikov. "Mnohí politici hľadajú z nedostatku pozitívnych a profesionálnych tém svoj politický background a kapitál práve provokáciou veľakrát neskúsenej a málo informovanej verejnosti. Je preto vecou a povinnosťou nás všetkých prijať prísnejšiu legislatívu a rázne opatrenia, pokiaľ je ešte čas".
Vzhľadom na to, že v niektorých európskych krajinách sa nedávno vyskytli prípady rasovo a inak diskriminačne motivovaného násilia a vrážd, a tiež vzhľadom na to, že neonacizmus, paramilitarizmus a iné formy extrémizmu smerujú svoje násilné útoky proti širokej škále zraniteľných skupín obyvateľstva, vyzval Parlament všetky príslušné orgány, aby na potrestanie zodpovedných osôb vyvinuli maximálne úsilie. Poslanci tiež vyjadrili znepokojenie nad náborom islamských fundamentalistov a násilnou propagandistickou kampaňou s teroristickými útokmi v rámci Európskej únie.
V texte uznesenia europoslanci žiadajú členské štáty Únie, aby na základe súdneho rozhodnutia zastavili verejné financovanie tých politických strán, ktoré "neodsudzujú násilie a terorizmus a nerešpektujú ľudské práva stanovené v Charte základných práv a v Európskom dohovore o ľudských právach" a Komisiu vyzvali, aby zabezpečila, že žiadne finančné prostriedky EÚ nebudú k dispozícii médiám, "ktoré sú používané ako platforma na šírenie rasistických, xenofóbnych a homofóbnych myšlienok".
V tejto súvislosti tiež Parlament varoval, že vzhľadom na európske voľby v roku 2009 existuje možnosť, že by sa do Európskeho parlamentu dostali aj extrémistické strany, a vyzval preto politické skupiny na prijatie opatrení, ktoré by zabránili situácii v ktorej by bola táto demokratická inštitúcia využívaná ako platforma na financovanie a podporu protidemokratických posolstiev.
Poslanci tiež v uznesení odsudzujú všetky rasistické a nenávistné útoky a vyzývajú európske inštitúcie, aby Agentúre EÚ pre základné práva udelili jasnú právomoc na prešetrenie štruktúr extrémistických skupín.
Osobnosti verejného života by sa podľa poslancov mali vyhýbať vyhláseniam podnecujúcim k nenávisti a v tejto súvislosti vyjadril Parlament presvedčenie, že vysoká viditeľnosť osôb verejného života by sa mala v takýchto prípadoch považovať za priťažujúcu okolnosť.
Rozprava (12. 12. 2007):
V rámci rozpravy o tejto problematike vystúpila v pléne EP slovenská europoslankyňa Irena BELOHORSKÁ (EPP-ED, SK), ktorá hovorila o dôležitosti boja proti extrémizmu a pripomenula symboliku tejto diskusie v súvislosti s deklaráciou Charty základných ľudských práv, ktorú podpísali predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Rady práve v deň uskutočnenia rozpravy o extrémizme.
"Nemôžme pripustiť, aby jednotlivci, prípadne extrémistické organizácie, atakovali občanov, ktorých práva musia byť v slušnej spoločnosti garantované", uviedla a dodala, že história Európy ukázala až do akých podôb môže extrémizmus, militantný nacionalizmus a ideologický radikalizmus prerásť. "Je našou povinnosťou, aby sme v rámci európskeho priestoru dôsledne monitorovali a rázne zakročili voči aktivitám, ktoré tieto skupiny prípadne jednotlivci vyvolávajú", zdôraznila.
Ako tiež uviedla, nárast extrémizmu je badateľný najmä v mladších vekových skupinách v rámci celej Európy, čo podľa jej slov poukazuje aj na zlyhávanie politikov. "Mnohí politici hľadajú z nedostatku pozitívnych a profesionálnych tém svoj politický background a kapitál práve provokáciou veľakrát neskúsenej a málo informovanej verejnosti. Je preto vecou a povinnosťou nás všetkých prijať prísnejšiu legislatívu a rázne opatrenia, pokiaľ je ešte čas".
22.12.2007