Keporkaky prežijú japonský veľkolov
Množstvo veľrýb sa v tomto období zdržiava neďaleko antarktického pobrežia. Túto oblasť vyhlásila Austrália za veľrybiu rezerváciu. Rekordne veľká japonská flotila sa tam chystá uloviť viac ako 1000 veľrýb. Medzi nimi malo byť aj 50 ohrozených keporkakov, ktoré budú ušetrené. Je to úspech austrálskeho nátlaku. Japonsko sa rozhodlo urobiť toto gesto, aby zmiernilo zhoršovanie vzťahov s Austráliou.
Keporkak
Keporkaky sú ohrozené veľryby. V súčasnosti sa ich počet odhaduje už len na cca 3000 jedincov. Sú sťahovavé – plávajú z oblastí s hojnosťou potravy do svojich zimovíšť a naopak. Často sa vyskytujú pri morskom pobreží a mnohokrát sú ochotní plávať s ľuďmi, ktorý pri nich vyzerajú ako trpaslíci. Keporkak totiž dosahuje dĺžku 11 až 16 metrov. Jeho váha môže dosiahnuť až 31 ton.
Chrbtovú časť majú keporkaky čiernu a brušnú stranu bielu. Dajú sa ľahko identivikovať aj na väčšiu vzdialenosť vďaka charakteristickému oblaku pary a zvuku, ktorý pri tom vydávajú. Naviac sa často vymršťujú nad hladinu, aby sa zbavili parazitov. Majú neobvykle dlhé veľmi úzke prsné plutvy, ktoré môžu dosahovať až tretinu dĺžky celého tela. Dohovárajú sa melodickými zvukmi, preto sa nazývajú aj spievajúce veľryby.
Keporkaky žijú v asi 20 členných skupinách. Húfy rýb lovia tak, že ich dezorientujú množstvom vzduchových bublín, v ktorých ryby uviaznu ako v klietke alebo sieti. Plávajú pomaly – 8 až 9 km/h. Pod hladinou dokážu vydržať na jeden nádych až 30 min. Samice rodia raz za 2 roky. Tieto veľryby sa môžu dožiť 60 rokov. Máloktoré sa však dožívajú staroby, lebo lov je naďalej veľmi intenzívny a nekontrolovateľný.
Keporkaky sú ohrozené veľryby. V súčasnosti sa ich počet odhaduje už len na cca 3000 jedincov. Sú sťahovavé – plávajú z oblastí s hojnosťou potravy do svojich zimovíšť a naopak. Často sa vyskytujú pri morskom pobreží a mnohokrát sú ochotní plávať s ľuďmi, ktorý pri nich vyzerajú ako trpaslíci. Keporkak totiž dosahuje dĺžku 11 až 16 metrov. Jeho váha môže dosiahnuť až 31 ton.
Chrbtovú časť majú keporkaky čiernu a brušnú stranu bielu. Dajú sa ľahko identivikovať aj na väčšiu vzdialenosť vďaka charakteristickému oblaku pary a zvuku, ktorý pri tom vydávajú. Naviac sa často vymršťujú nad hladinu, aby sa zbavili parazitov. Majú neobvykle dlhé veľmi úzke prsné plutvy, ktoré môžu dosahovať až tretinu dĺžky celého tela. Dohovárajú sa melodickými zvukmi, preto sa nazývajú aj spievajúce veľryby.
Keporkaky žijú v asi 20 členných skupinách. Húfy rýb lovia tak, že ich dezorientujú množstvom vzduchových bublín, v ktorých ryby uviaznu ako v klietke alebo sieti. Plávajú pomaly – 8 až 9 km/h. Pod hladinou dokážu vydržať na jeden nádych až 30 min. Samice rodia raz za 2 roky. Tieto veľryby sa môžu dožiť 60 rokov. Máloktoré sa však dožívajú staroby, lebo lov je naďalej veľmi intenzívny a nekontrolovateľný.
24.12.2007
Fotogaléria
Keporkak
