Triglav

Bamberský biskup Otto v 12. storočí zničil chrám vo Wolyni, kde bol uctievaný zlatý Triglav. Pohanskí kňazi však stihli sochu včas zachrániť a ukryť v bútľavom strome niekde v okolí mesta, kam mohli jeho ctitelia ďalej chodiť obetovať. V Štetíne sa mu však podarilo Triglava rozsekať a jeho tri strieborné hlavy poslal pápežovi Kalixtovi II. do Ríma. Triglav je aj meno najvyššej hory Julských Álp (Slovinsko) – 2 864 m. n. m. Táto horská skupina je ohraničená zo severozápadu hlbokým údolím Vrata, ktoré zasahuje až po úpätie mohutnej severnej steny Triglavu. Sedlo Luknja a údolie Zadnijica (bočné údolie vychádzajúce z údolia Trenta) oddelujú túto skupinu jednoznačne od susediacich horských skupín Razoru a Škrlatice. Na východ prechádza pozvoľna do zalesnenej náhornej planiny Pokljuka. Na juh klesá najprv o niečo strmšie a prechádza do rozľahlého údolia Triglavských jazier a na juhozápad do zvlnenej náhornej planiny Komna, ktorá susedí zo skupinou Krnu a Bohinjských hôr.