Slovensko 1918/1945 - časť VIII. - Zánik slovenskej štátnosti

„Slováci volili demokraciu. Česi komunizmus!

Foto:V popredí zatknutý dr. J. Tiso, za ním Š. Tiso, A. Mach a K. Murín 29. októbra 1946 doviezli z Prahy v putách do Bratislavy Jozefa Tisu a uväznili ho.

Sovietske vojská postupne začali prenikať z východu územím Slovenska. K obyvateľstvu sa chovali často brutálne hrubo (známe sú krádeže najmä hodiniek, znásilnenia žien...) a tým aj začala samotná likvidácia štátu. 20. januára obsadili Košice (od novembra 1938 okupované Maďarskom), v marci prekonávajúc nemecký odpor postupne obsadzovali Banskú Štiavnicu, Zvolen, Banskú Bystricu (25. marec), Komárno a Nové Zámky. 4. apríla už dosiahli Bratislavu, a 3. mája Sovietska armáda 4. a 2. ukrajinského frontu zničila posledné nemecké jednotky na území Slovenska (Biele Karpaty a Javorníky).

Koncom marca a začiatkom apríla pred záplavou boľševizmu odišlo zo Slovenska na západ okolo 5000 ľudí slovenskej národnosti. Medzi nimi boli mnohí predstavitelia slovenského kultúrneho života. Po vojne v zahraničí mnohí z nich šírili myšlienku slovenskej štátnosti, zakladali a viedli v zahraničí slovenské národné spolky. Prezident Jozef Tiso so svojimi spolupracovníkmi opustil Bratislavu, 3. apríla sa dočasne ubytoval v kláštore Kremmünster v Rakúsku a neskôr v kláštore Svätého Konráda v Altöttingu v Bavorsku, kde ho 6. júna zatkli americké vojenské orgány. Počas internovania z Altöttingu do Garmischpartenkirchanu na nádvorí tamojšej kasárne, vyrazil mu z ruky akýsi mladý rumunský žid v službách zaisťovacieho komanda pelendrekom kufrík, ktorý sa nárazom roztvoril a povypadávali z neho osobné dokumenty. Neskôr z okna Dr. Murín videl, ako americkí vojaci na nádvorí pálili pravdepodobne tieto dokumenty. Časť písomnej dokumentácie sa dostala aj do rúk partizánov v okolí Horných Motešíc, tí ju odovzdali gen. Asmolovovi a ten ich dal exponovať do Historicko-Diplomatického archívu ministerstva zahraničných vecí v Moskve.

Od októbra 1944 do júna 1945 za pomoci jednotiek NKVD odvliekli boľševici 40 až 60 tisíc slovenských občanov, tých čo prežili útrapy vyšetrovaní a neľudských transportov, umiestnili v trestaneckých, prípadne pracovných táboroch, kde znášali osudy boľševických gulagov. Pre politických protivníkov začali na Slovensku zriaďovať takzvané „zaisťovacie tábory“ a „pracovné útvary“. V táboroch sa s väzňami zachádzalo často veľmi neľudským spôsobom. Iba v „zaisťovacom tábore“ v Novákoch od jari do 16. novembra 1945 zahynulo 188 osôb, z toho 113 detí pod 7 rokov. V roku 1945 vzniklo na Slovensku 63 podobných táborov, v ktorých bolo umiestnených 26 296 ľudí. Vláda Slovenského štátu v exile v rakúskom kláštore Kremmünster 8. mája podpísala dokument, ktorým sa bezvýhradne podrobila veliteľovi XX. Korpusu III. Americkej armády, generálovi Waltonovi Walkerovi. Tento dokument je považovaný za formálny zánik Slovenského štátu z hľadiska medzinárodného práva.

Bola obnovená Československá republika. Propaganda Slovenského štátu znamenala trestný čin. Počet politických strán sa zredukoval najprv na dve a neskôr na štyri (KSS, DS, Strana práce a Strana slobody). Ostatné predvojnové strany, vrátane dvoch najvplyvnejších strán na Slovensku – Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a Agrárnej strany – boli zakázané.

V prvých povojnových voľbách, ktoré sa konali v máji 1946 do ÚNZ vyšla víťazne DS (Demokratická strana) s 62,00 % hlasov. Komunistická strana Slovenska získala 30,37 %. V týchto obmedzených voľbách odovzdalo len 0,79 % voličov biele lístky. Tento fakt svedčí o tom, že odporcovia nového režimu nedemonštrovali svoje negatívne stanovisko odovzdaním prázdnych hlasovacích lístkov, ale volili „menšie zlo“. V Česku vyšla víťazne Komunistická strana Československa so 40, 17 %. V niektorých domácich a zahraničných novinách a v tlači DS sa objavili titulky:

„Slováci volili demokraciu. Česi komunizmus“


Zdroj:www.pozorovatel.sk