PÁN PRSTEŇOV: SPOLOČENSTVO PRSTEŇA

Pred dávnymi vekmi chcel Temný pán Sauron, neľútostný vládca strašnej krajiny Mordor, ovládnuť Stredozem. Ukoval prstene, ktoré rozdal zástupcom jej najmocnejších rás. Potom v ohni sopky Hory osudu (uprostred Mordoru) ukoval tzv. Jeden Prsteň. Doňho vložil svoju zlobu, silu, nenávisť. Veril, že s jeho pomocou ovládne svet. Trpaslíci však boli príliš tvrdohlaví na to, aby ich niekto len tak ovládol, elfovia mu prešli cez rozum, a tak si napokon podvolil len deviatich ľudí, ktorí sa stali nazgúlmi - neživými, nemŕtvymi pomocníkmi, oddane mu slúžiacimi. S armádami netvorov chcel Stredozem dobiť teda aspoň hrubou silou, ale kvôli „Poslednému spojenectvu“ (elfov a ľudí, ktorí sa inak nemajú veľmi radi) prišiel o moc, keď mu syn kráľa Gondoru, mladý Isildur, vzal (vlastne odťal z ruky) Prsteň a on „padol do tmy“. Aby z nej už nikdy nevyšiel, bolo treba vhodiť Prsteň odkiaľ vzišiel, lenže Isildur, ako sa ostatne od človeka dalo čakať, zlyhal a Prsteň si nechal. To mu priviedlo záhubu a prsteň opustil tento svet na tisíce rokov, pádom do rieky Anduiny... ... Odkiaľ ho vylovili hobitom sa podobajúci kamaráti z „ľudu od rieky“, medzi ktorými sa kvôli šperku rozpútal súboj a Sméagol druha zaškrtil. Stal sa z neho Glum (Andy Serkis), smutné, z denného svetla vyhostené a podlé stvorenie, ktoré bolo storočiami (Prsteň mu daroval nesmrteľnosť, počas ktorej mu vysával dušu) slizkejšie, úbohejšie, čoraz závislejšie na Prsteni. O niekoľko tisíc rokov neskôr. Do Kraja prichádza Gandalf Šedý (cenený shakespearovský herec a tuhý fajčiar Ian McKellen), stretáva sa s narodeninovým oslávencom Bilbom (Ian Holm alias Ash z Votrelca) a jeho nekonfliktným synovcom Frodom (ex-detská hviezdička Elijah Wood). Na oslave si však čarodejník so zhrozením uvedomí, že legendárny Prsteň mal celé tie roky priamo pred očami. Ale už je neskoro, už sa udalosti dávajú do pohybu: Sauron „utiekol tme“, Mordor zažíva renesanciu, mocný vodca čarodejníckej rady a Gandalfov „nadriadený“, Saruman Biely (legendárny veterán Christopher Lee), sa necháva zo strachu Sauronom skorumpovať a tvorí preňho desať tisícovú škratiu armádu vo svojom kedysi krásnom, dnes vyplienenom a temnom Železnom páse. Deviati nazgúlovia, prestrojení za jazdcov v čiernom, sú pevne odhodlaní nájsť Prsteň a vrátiť ho Sauronovi, ktorého by od tej chvíle nebolo možné poraziť. Gandalf Froda s jeho verným záhradníkom (a kuchárom) Samom (Sean Astin, hoci vyštudoval literatúru, dovtedy nemal šajn, že niečo ako Pán prsteňov existuje)vysiela do za hobitími hranicami sa nachádzajúcej dediny Hôrka. Cestou sa k nim pripoja hobití kamaráti Pipin (Billy Boyd) a Smiešok (Dominic Monaghan), spoločnými silami dôjdu do cieľa, kde im útok nazgúlov pomôže prežiť tajomný a obávaný Chodec, v skutočnosti Aragorn (Viggo Mortensen), Gandalfov priateľ, ktorý sám seba dobrovoľne odsúdil na vyhnanstvo do lesov, bojac sa, že krv, ktorá mu koluje v žilách, mu, tak isto, ako jeho dávnemu predchodcovi, privedie hanebnú porážku určenú len slabochom. S pomocou elfskej princeznej Arwen (Liv Tylerová – Zvodná krása), ktorú miluje, sa všetci už piati dostanú do magickej Roklinky, elfského sídla, kde neexistuje Zlo a ktorému vládne čoraz vysilenejšou rukou Polelf Elrond (Hugo Weaving alias agent Smith). Tu sa stretnú zástupcovia rás Stredozeme, aby dohodli postup, akým budú bojovať proti Sauronovi. Jediný spôsob, ako ho poraziť, je raz a navždy zničiť Prsteň, a to napriek teórii, že možno by bolo lepšie použiť ho v boji proti jeho tvorcovi. Gandalf (ktorý býva pokladaný za staršieho brata Merlina) to však pokladá za hru s ohňom, lebo vie, že nikto, akokoľvek v srdci dobrý, by nedokázal dlhodobo odolávať moci Prsteňu a stal by sa z neho nový Temný pán. Je rozhodnuté. Prsteň pôjde do ďalekého Mordoru, osy Zla, kde bude vhodený do žeravých útrob sopky. Na neľahkú úlohu byť „Tým, kto nesie Prsteň“, sa dobrovoľne podujme Frodo a sprevádzať ho sa rozhodnú jeho traja hobití kamaráti. Najmocnejším spojencom malého ale odvážneho Froda sa stáva Gandalf, ktorý vie, že to bude smrteľne nebezpečná cesta, len nádej pre bláznov; preto je potrebné vytvoriť pre Froda družinu neohrozených dobrodruhov, ktorí, hoci úplne rozdielni, by mu za cenu vlastného života pomáhali niesť bremeno. Uvedomuje si však, že hocikto z nich bude môcť podľahnúť túžbe privlastniť si Prsteň - i za cenu vraždy. V Roklinke sa vytvára bájne Spoločenstvo Prsteňa. K hobitom a čarodejníkovi sa pripájajú ľudia Aragorn a Boromir (Sean Bean – Ronin), elfský zabijak odporujúci zákonom gravitácie Legolas (Orlando Bloom) a večne nespokojný (s elfom ale vlastne aj všetkým ostatným) zamračený, zbrklý, horkokrvný, poverčivý trpaslík Gimli (John Rhys-Davies), ktorý aj keď občas pôsobí dojmom, že sa sem dostal omylom, je v skutočnosti špičkovým expertom na boj z blízka sekerou a úprimne nenávidí všetko, čo aspoň trocha smrdí ako škrat. Začína vyčerpávajúce dobrodružstvo, ktoré nech sa skončí akokoľvek, nebude mať vyložených víťazov... Originálny názov: The Lord of the Rings: The Fellowship of the Rings Český názov: Pán prstenů: Společenstvo Prstenu Krajina výroby: Nový Zéland – USA Rok výroby: 2001 Približná minutáž: 180´ Žáner: dobrodružný Hodnotenie: tron.......................... 1 Cinema...................... 100% (číslo 129, strana 22,František Fuka) Fantázia.................... 10/10 (číslo 21, strana 61,Ďuro Červenák) Premiere................... ***** (1-2/02, strana 24, Tomáš Baldýnský) „Je to legenda. Už nežije nikto, kto by to pamätal z vlastnej skúsenosti. Len z počutia tých, ktorí počuli.“ Peter Jackson (ďalej len Peťo) nebol prvý, kto chcel sfilmovať Pána prsteňov (sám Tolkien ale myšlienkou sfilmovať trilógiu nikdy nebol nadšený). Sfilmovať ju svojho času chceli dokonca Beatles. John Boorman tiež, ale nenašiel sponzora a tak si radšej pre radosť natočil lacnejší Excalibur. Najbližšie bol animátor Bakshi, ktorý natočil Spoločenstvo. Dovtedy kreslil dospelácke, nie vyložene erotické, ale aj, animované filmy, a Spoločenstvo urobil ako kreslený film, ktorému prepožičal hlas napríklad John Hurt a ktorý bol označený za chaos a hlúposť. Trilógiu teda oficiálne nikto nesfilmoval. Neoficiálne ju však mnohí vykradli a len máloktorý to priznali. Napríklad George Lucas, ktorého Hviezdne vojny sú v podstate Pánom prsteňov v sci-fi obleku. Nezabudnime na Planétu Krull a snáď aj Súboj titánov, aj keď ten skôr ťažil z gréckej mytológie. Výtvarník Jim Hanson (inak tvorca plyšákov The Muppets Show) s Frankom Ozom v roku 1982 natočil Temný kryštál. Ridley Scott Legendu s Tomom Cruiseom a Timom Currym ako „temným pánom“. 1986 Hanson už sám točí Labyrint s Davidom Bowiem a Jennifer Connellyovou. 1991 je rok, kedy urobilo BBC rozhlasovú hru, kde Bilba nahovoril Ian Holm. Patrí sa dodať, že so sympatickým zanietením sa o to isté pokúsil aj Slovenský rozhlas, kde bol rozprávačom Bilbo v podaní Mariána Labudu, Froda nahovoril Dušan Cinkota a Gandalfa skvele Martin Huba. Hoci Peťo miloval Pána prsteňov (ďalej už len LOTR) od 18-tich, nemyslel, že by ho raz sfilmoval. Síce chcel natočiť veľkolepé dobrodružstvo s ohromnými trikmi, super akčnými scénami a atmosférou, ktorá vás znova naučí milovať stovkami hlúpych filmov takmer do koreňov zdevastované čaro kinematografie, ale ak myslel na niečo konkrétne, tak skôr na remake King Konga. Ale vedel, že keby raz niekto nabral odvahu natočiť LOTR, rád by si ho pozrel. Ostatne, začiatkom ´97-eho sa i do našich médií dostala informácia, že Universal najal za sedem a pol milióna nejakého Petra Jacksona, aby napísal, produkoval a režíroval remake prerastenej opice a jej lásky s veľkými pľúcami. Mocný, oscarový, pamätnou cenou Irvinga G. Thalberga ocenený producent Saul Zaentz (Amadeus) bol v showbyznise od konca 2 sv. vojny, ale do filmového nastúpil až ako dôchodca (narodil sa v New Jersey v roku 1911 rusko-poľským rodičom) a hneď jeho producentským debutom bol päť oscarový Prelet nad Kukučím hniezdom (1975) Miloša Formana, Michaela Douglasa a Jacka Nicholsona. Kúpil práva na sfilmovanie Tolkienovej trilógie, ale nemienil ich predať. Tú chybu už raz urobil, keď ho Bakshi stiahol so sebou za nepodarené spomenuté Spoločenstvo. Tá situácia sa už nesmela opakovať. Objavil sa ale Harvey Weinstein, ktorý s bratom Bobom nekompromisnou rukou vládol disneyovským filmovým pobočkám, „nezávislému“ Miramaxu (Dobrý Will Hunting, americká distribúciu Svěrákových Kolju) a „hororovému“ Dimensionu (väčšina vyvražďovačiek od roku ´96). Peťo mal s Harveym dohodu informovať ho o svojej najbližšej réžii. Weinstein sa myšlienky sfilmovať „tú slávnu knižku“ nezľakol a podali si ruky. So Zaentzom sa skamarátil počas výroby Anglického pacienta, slovo dalo slovo (vlastne tých slov bolo asi tak na rok) a producent napokon šialencom požehnal. Ukazovalo sa, že Peťo nebude musieť trilógiu vpratať do jedného jediného film, ale zase že mu ani nebude dovolené natočiť tri časti. Zlatá stredná cesta. Čo už, lepšie ako drôtom do oka. Poškrtal čo napísal, pozamieňal, povymieňal a začalo to mať niečo do seba. Po osemnástich mesiacoch si však Harvey W. uvedomil, že po finančnej stránke podcenil situáciu a že z toho horko-ťažko ale predsa bude môcť byť aspoň jeden film. To však Peťo odmietal a projektu dal zbohom, s tým, že nech to aj Weinstein natočí, ale že on sa pod také niečo nepodpíše. Harvey mu dal k dobru 4 týždne, aby si vzal scenár a prehovoril hocijaké štúdio, aby do toho s tebou išlo v podobe troch filmov. Po štyroch týždňoch Jackson mal rezervovanú letenku domov, s tým, že tam možno natočí predsa len toho King Konga. Čakalo ho už len posledná obchodná schôdzka a potom zbohom, zasľúbená Amerika. Bob Shaye z New Line, ktorý sa s Michaelom Lynneom v roku 1996 dostali na miesto 21 v rebríčku „Najmocnejší ľudia Hollywoodu“, mlčky čítal scenár a potom pochybovačne zdvihol obočie. „Prečo chceš natočiť dva filmy?“ To už Peťo vstával, ďakujem pekne, letím domov, mám toho potiaľto. Shaye našťastie včas dodal, že by bolo najrozumnejšie predsa natočiť tri filmy, „keď už tie knižky sú tri“. Iná legenda hovorí, že Shaye súhlasil až po tom, čo mu Peťo doniesol ukážku, čoho je schopná jeho Weta (pod dohľadom šéfa Jima Rygiela) a po tom, čo mu porozprával o plánoch a víziách a aká je to výhoda, natočiť tri obrovské filmy na jeden raz (obdobný kúsok urobil Robert Zemeckis, ten však natočil naraz „len“ dvojku a trojku Návratu do budúcnosti) a navyše v lacnej a vizuálne omračujúcej krajine, ktorá sa dovtedy preslávila najmä s tým, že sa tam natáčal seriál Herkules a že susedí s ostrovom, na ktorom dodnes žijú kanibali a ktorú Peťo považuje za veľkú dedinu. Peťovi bolo jasné, že bude točiť historický film: „Zmieňovať v tomto smere fantasy je nebezpečné.“ Tolkien sa pridlho piplal s vytváraným dokonalo fungujúceho sveta na to, aby to niekto poslal do hája. Žiadny Willow sa nesmel opakovať. Prvým dôkazom, že to myslí vážne, boli informácie, že čarodejníci budú používať štandartnú angličtinu, hobiti západo-anglický prízvuk, obyvatelia Gondoru budú rozprávať akoby pochádzali z Yorkshiru, trpaslíci z Južného Škótska a elfovia budú mať pre istotu absolútne vlastný jazyk s presnou gramatikou a jasnými pravidlami výslovnosti, ktorý vymyslel Tolkien. Filmári začali študovať dejiny stredoveku a Peťo nezabúda zdôrazňovať, že film bude len jeho interpretácia, že jediným skutočným LOTR zostáva kniha. „Jedna z najlepších, aká bola kedy napísaná“ - dodáva pokorne. Podotkne, že nedovolí, aby bol príbeh a práca s postavami a vzťahmi medzi nimi, zatlačená do úzadia trikmi. Len človek, ktorý vie o špeciálnych efektoch prvé posledné a ktorého vzrušovali skôr ako holé baby, ich dokáže použiť tak, aby slúžili príbehu. Udalosti sa dávali do čoraz nezadržateľnejšieho pohybu - prvý deň natáčania bol vysvätený Maurmi, pôvodnými obyvateľmi Zélandu a k úzkej spolupráci bol úspešne požiadaný John Howe, Kanaďan žijúci vo Švajčiarsku (v roku 2003 navštívil slovenský Istrocom časopisu Fantázia) a Alan Lee, ktorí sú pokladaní za najlepších tolkienovských ilustrátorov a na filme pracovali ako odborní konzultanti. Na scenári sa okrem Peťa podieľala aj Fran a Phillipa Boyensová. Bol avizovaný aj kamarát Stephen Sinclair, ten sa však oficiálne angažoval až (a len) na Vežiach. Fran na pozíciu scenáristky predurčilo, že sa osvedčila na minulých Peťových filmoch (a snáď aj v posteli), u žaby Boyensovej bola však situácia komplikovanejšia - jednalo sa o jej celovečerný scenáristický debut. V jej prospech však hovorilo, že dobre písala scenáre k divadelným hrám a od svojich štrnástich bola považovaná za expertku na Tolkienov život a dielo. V celej trilógii bolo potrebné urobiť niekoľko zmien. V knihe trvá celé roky, kým Frodo odíde z Kraja a jeho púť do Hôrky je komplikovanejšia. Z hry bol vyradený lesný mužíček Tom, ktorí hobitom pomôže dostať sa zo zajatia Mohylových duchov. Zmenil sa aj záver prvého dejstva. Scenáristi si uvedomili, že potrebujú „poriadny“ koniec. Ten však príbeh nemal prečo mať- hrdinovia boli na začiatku svojej cesty. Napokon niekto vymyslel výborné riešenie - neskončíme prvou knižkou ale na začiatku druhej, takže bude zachované aspoň akési „zdanie“ pointy. Už na samom začiatku tvorcovia vedeli, že nepoužijú finále z Kraja v trojke, ktoré na nich pôsobilo po všetkých tých vojnách neférovým dojmom. Bola rozšírená rola elfky Arwen. Peťo síce tvrdí, že to nebol ústupok voči dievčatám, ktoré by inak do kina neišli, ale... Arwen v knihe takmer nevystupuje, o jej vzťahu s Aragornom sa môžete dočítať až v Dodatkoch. Producenti, ko-producenti či šéfovia výroby sú druh všeobecne neobľúbený, ale napriek tomu rozšírený vo všetkých kútoch sveta a čím väčší projekt, tým ich je viac: Barrie M. Osborne, Mark Ordesky, Tim Sanders, Lynn + Shaye či Weinstein s bráškom Bobom, v roku 1997 v rebríčku najmocnejší ľudia Hollywoodu na mieste 36. Ale v produkcii bol prvým pánom Peťo, prvou dámou Fran, všetci ostatní pochopili, že najlepšie bude len zohnať financie a tváriť sa dôležito. Ale patrí sa dodať, že napríklad Osborne natočil pár scén pre Peťovu vyťaženosť (bežne sa natáčalo so 6 - 7 štábmi na rôznych častiach Zélandu). Keď už sme pri tom, kto čo v skutočnosti režíroval, tak Walshová slávne Glumove schizofrénne hádky, Geoff Murphy niektoré rohanské pasáže (prepadnutie dediny v úvode dvojky) a scénu s vrrkmi a veľa Helmovho žľabu John Mahaffie. Nič u tohto filmu nebolo jednoduché a casting, keby sa nebol vydaril, mu mohol zlomiť väz. Aj preto sa s hercami robili hotové kaskadérske výkony - ty budeš hrať tamtoho, ty nebudeš hrať toho, na ktorom sme sa na začiatku dohodli, ale radšej ti dáme hentam toho. Gandalfom mal byť (aj Anthony Hopkins) Sean Connery. Oficiálne zdroje uvádzajú, že Jackson, nech si herca vážil akokoľvek, si ho ako Gandalfa nevedel predstaviť (brada nestačí), zdroje blízke Connerymu zase hovoria, že nepokladal za rozumné stráviť niekoľko rokov na jednom projekte dakde v zadku nového Zélandu. Zdá sa, že jediným väčším omylom castingu bol ani nie tridsať ročný Ír Stuart Townsend, ktorý mal hrať Aragorna. Dlhé mesiace trénoval, ale po pár dňoch natáčania dostal padáka. Vraj kvôli príliš nízkemu veku (Mortensen je podstatne starší). Townsendove „herecké umenie“ sme mali tú česť následne obdivovať v produkciách ako Liga výnimočných alebo Kráľovná prekliatych, ktorá sa nás snažila presvedčiť, že je sequelom Interview s upírom. V hre na Aragorna bol však i Sean Bean a Daniel Day-Lewis. Froda mal hrať Michael J. Fox, ktorému v tom však bránil najmä dôvod, pre ktorý odišiel zo svojho skvelého sitcomu Všetci starostovi muži. Froda mohol hrať aj trpaslíčí Warwick Davis, ktorý hral vo Willow, ktorého v 80. rokoch, ako pokus vykradnúť Tolkiena, natočil Ron Howard s vtedajšími kúzlami ILM. Zdalo sa, že by to bolo najrozumnejšie, technicky aj finančne najjednoduchšie riešenie. Peťo však napokon (rozumne, vzhľadom na „herecké výkony“ všetkých trpaslíkov z Willowa) hobitov obsadil „normálnymi“ hercami, ktorí vedia hrať a aby to vyzeralo tak, že vedľa dvojmetrových čarodejníkov sa objavujú sotva meter vysokí hobiti, použil na záskok liliputánov, rafinovaný strih a kameru, počítačovú technológiu a napokon aj liliputánov. O možnosti hrať Elronda dlho koketoval (zrejme však iba vo vlastnom štúdiu) David Bowie, Éowyn mala hrať Uma Thurmanová, jej bratranca Éomera jej vtedajší manžel Ethan Hawke. Meno človeka, ktorý ušije veľkolepému epickému príbehu o neľútostnom, drvivom súboji medzi dobrom a zlom, hudbu na mieru, ktorá oživí magický svet Johna Tolkiena, bolo veľmi očakávané a kým diváckym favoritom bol Basil Poledouris (Hon na ponorku, Vesmírna pechota), ktorý urobil z Barbara Conana o triedu lepší film, favoritom tvorcov bol pre zmenu Poliak Wojciech Kilar (Coppolov Dracula, Portrét dámy, Deviata brána), expert na „starodávny“ druh hudby. Po oznámení mena Howard Shore (18. 10. ´46) nastalo hrobové ticho, ktoré sa skončilo v podstate až keď sa ukázalo, že je génius. Dovtedy bolo prerušované len osamelými, nervóznymi výkrikmi pochybovačov, ktorý “majstra filmovej nervozity“ označovali za nešťastnú voľbu. Dostal k dispozícii sto členný symfonický orchester z Londýnskej filharmónie, s ktorým robil už od svojich pätnástich. Bez Shorea by LOTR nebol taký fyzicky hmatateľný. Pri úcte, ktorou disponujem, nie herci, nie do knižiek zamilovaný režisér a nie obrovský rozpočet jej vdýchli život. To hudba mala ten dar. Peťo sa rozhodol, že filmy uvedie na D V D v dvoch várkach. Tá pre chudobnejších pôjde do požičovní, na prvom disku bude film, na druhom bonusy a disky vám zarátajú za jeden. O pár mesiacov nato príde verzia pre bohatých, ktorú si musíte kúpiť a tá obsahuje štyri disky, kde je doslova niekoľko hodín bonusov, vrátane verzií filmov, kde vidíte desiatky minút, ktoré sa do verzií určených kinám nedostali (najmä aby nebrzdili tempo). Peťo si trvá na tom, že taký LOTR, akého ho chcel mať, sa dostal do kín. Ten na D V D je určený proste ortodoxným fanúšikom kníh, lebo knižky sa nedali dostatočne verne sfilmoval ani na priestore deviatich hodín, viac vysvetľuje, ide do hĺbky. V špeciálnom Spoločenstve je navyše niekoľko zásadných dialógov, viac (resp. aspoň niečo) Gluma, mystický pochod elfov do Šedých prístavov, a bolo privrátené rozdávanie darov od Galadriel (Cate Blanchettová). Spoločenstvo zarobilo na celom svete vyše 700 miliónov dolárov, takže už ním sa riskantná investícia zaplatila a ešte aj poriadne pridala na prémiách. Ak však niekto skutočne vyhral, tak Nový Zéland. Ľudia ho začali hľadať na mape a zisťovať, koľko stojí letenka. Bol vytvorený post „Minister Pána prsteňov“ a vznikli poštové známky s obrázkami z filmu. Niektoré hlasy síce hovoria, že film ničím neprekvapil a že sa jedná len o slušne ale takmer od slova do slova sfilmovanú knižku, sú však v menšine. Oveľa viac je pozitívnych reakcií. O tom, že Peťo nás naučil znovu objaviť čaro a vzrušenie zo sledovania filmov. František Fuka z českej Cinemy hovorí, že až doteraz si myslel, že už neexistuje skoro nikto, kto by ešte vedel točiť magické filmy, Newsweek tvrdí, že režisér sa nevyhýba najodvážnejšiemu riskovaniu a inšpiruje svojou silou a rozmachom. John Siegel sa neunavuje hlbokými myšlienkami a hovorí o jednom z najlepších filmov roka. O niečom ostatne vypovedá aj príhoda, kedy bolo vybratému publiku premietnutých 20 minút prenasledovania v Morii a hoci podpísali, že sa pred médiami nevyjadria, akonáhle vyšli zo sály, šokovane sa prekrikovali, že najlepší film v Cannes toho roku nie je v súťaži. V neposlednom rade sa osvedčila firma Weta, ktorá bola znenazdajky a na prekvapenie Georgea Lucasa, ktorý nestíhal zatvárať pusu, postavená po bok jeho dovtedy bezkonkurenčnej ILM. Vo Wete nevznikli len špeciálne efekty, ale aj masky, použitým dojmom pôsobiace zbrane, realistické kostýmy, brnenia, na ktorých je vidieť zub času, či miniatúrne animatronický modely. „Centrom operácie“ sa stalo štúdio Stone Street, bývalá továreň na farby vo wellingtonskej štvrti Miramar. Nachádzala sa na medzinárodnom letisku, od konca štartovacej dráhy ju delilo 40 metrov. Film bol nominovaný na Oscara v trinástich kategóriách. Zďaleka nie iba technických ako predpokladali neprajníci. Napokon získal len piatich (neprajníci sa potešili, samé technické kategórie) - za špeciálne efekty, hudbu, masky, kameru (Austrálčan Andrew Lesnie sa dovtedy mohol chvastať napríklad prvým Babeom - druhým radšej nie) a spoločne udeľovaný za výpravu + dekorácie. Ianovi McKellenovi ako najlepšiemu hercovi v podpornej úlohe cenu vyfúkol Jim Broadbent za Iris, filmom roka sa stala „americkejšia“ Čistá duša, ktorá Spoločenstvu vzala Oscara aj za scenár a réžiu. Cenu za kostýmy získal Moulin Rouge, piesňou roka sa stal Randy Newman za pixarovku Monsters a. s. a v kategóriách najlepší zvuk a strih (prsteňovský John Gilbert mohol za úspech pokladať už to, že bol nominovaný, kde - kto mu vyčítal bleskový strih) sa víťazom stal Čierny jastrab zostrelený. Peťo urobil vľúdny krok, keď za mierny poplatok ponúkol hocikomu možnosť stať sa členom fanklubu, čo automaticky s inými výhodami znamenalo, že sa vaše meno objavilo v rozšírenej verzii na D V D v záverečných titulkoch, zoradené podľa abecedy (takže Woodovi nebolo nič platné, že sa stal prvým členom). Do obchodov sa dostali chrumkavé okrúhle sušienky Hobbits od Bahlsenu (zloženie: ovsené vločky, celozrná pšeničná múka) a svet sa nevedel dočkať pokračovania, ktoré malo prísť „len“ o 12 mesiacov. Réžia: Peter Jackson Scenár: Peter Jackson, Fran Walshová, Philippa Boyensová Román: J. R. R. Tolkien Kamera: Andrew Lesnie Hudba: Howard Shore Titulná pieseň: „May It Be“, naspievala Enya Hrajú: Elijah Wood, Sean Astin, Ian McKellen, Christopher Lee, Cate Blanchettová, Liv Tylerová, Viggo Mortensen, Orlando Bloom, Sean Bean, Hugo Weaving, John Rhys-Davies, Dominic Monaghan, Billy Boyd, Ian Holm, Peter Jackson